Kráľovná Zeme

Tamin 7.

Deň za dňom tu len tak sedím a pozorujem hrad, ale stále odtiaľ nevyšla. Ani som ju nevidel na lúke oproti hradu. Musí jestvovať ešte nejaká šanca, že je živá a zdravá. Ak by zomrela... 

Nie, to sa nemohlo stať. To by som cítil.

____________________________________________________________________

Celý čas to ale vyzeralo dosť sľubne, aj keď z tadiaľ nevyšla. Nikto nič nevyvesil von, takže som bol pokojný. Teda aspoň do chvíle, keď sa začalo okolo hradu vytvárať obrovské tornádo. Niečo mi vravelo, že to ona robiť nemohla. Ak by bola na niečo nahnevaná, určite by si to nevybíjala na hrade a práve s tornádom. Použila by niečo účinnejšie, ako napríklad jej oheň. Toto vyzeralo byť skôr dielo jej otca.

V tej chvíli mi prestalo biť srdce. Ak jej niečo spraví alebo spravil, neudržím sa pri ňom. Vtedy som bol asi najviac naštvaný na to, že som zavretý. Že jej nemôžem pomôcť, keď ma potrebuje najviac. Netuším, čím si prechádza.

____________________________________________________________________

Keď to celé skončilo, všetko sa prosto vrátilo do normálu, ako by sa ani nič nestalo. Nemohol som tomu uveriť. Ľudia sa hneď po tom tvárili, akoby sa vlastne nič nestalo. Akoby sa ich práve nikto a nič nesnažilo zabiť. 

Až teraz som začal rozmýšľať nad tým, ako je to možné. Hádam sa kráľ neznížil až na takú úroveň, že maže svojim občanom spomienky, len aby on vyzeral čo najlepšie. 

Preto sa doteraz naňho nikto nesťažoval. Preto je všetkým úplne jedno, čo robí. Nevnímajú to...

Ak to zistí Lia, bude neskutočne nahnevaná. Naňho, na seba, že to nezistila skôr a možno aj na mňa, že som jej o niečom takomto nepovedal skôr. Aj keď si myslím, že svoj hnev upriami na seba a bude sa snažiť túto situáciu čo najskôr nejakým spôsobom zvrátiť. 

__________________________________________________________________________

Od toho, čo sa stalo s jej otcom, sa prelialo už dosť vody, ale ona stále nevyšla z hradu. Neviem, čo si o tom mám myslieť, ale keďže sa nič nestalo, som zatiaľ pokojný. Nemal by som byť predsa nepokojný len kvôli tomu, že nevychádza von. Veď sa predsa vie premiestňovať. Vie byť hocikedy na druhej strane sveta len v priebehu sekundy.

____________________________________________________________________

Pred chvíľou sa mihla s nejakým mužom na jej čistinke. Vyzeral pre mňa dosť povedome, ale netuším, kde som ho mohol vidieť. Určite s ňou netancoval či už na jednom alebo druhom bále, na ktorom som s ňou bol. Nemohol to byť ale ani nikto nový, lebo by ho určite nevzala tak rýchlo na to miesto. Vyzeral byť od nej o dosť starší, takže si nemyslím, že by to bol priateľ, nieto ešte jej manžel...

Po chvíli za nimi, samozrejme, prišla Fauna, s ktorou viedli len taký ľahší dialóg. Netrvalo to dlho, a Fauna odišla. Chvíľu na to aj oni dvaja.

Akonáhle sa niekam premiestnili, začalo sa zvečerievať, takže som už viacej nevidel. Po chvíli som zaspal.

___________________________________________________________________________

Na druhý deň sa toho muselo stať dosť veľa, aspoň teda z môjho pohľadu sa toho dosť stalo...

Ráno sa okolo hradu vznášala zvláštna hmla. Najskôr vyzerala neškodne, ale neskôr pohltila celé kráľovstvo, až na najvyššiu vežu. Vežu, o ktorej toho viem viac, než dosť.

Menila farby od čiernej cez modrú až po červenú. Pomaly sa približovala ku mne, ale zrazu sa proste vyparila. Samozrejme sa hneď po tom vôbec nič nedialo. Nikto z občanov sa nevzoprel ani nič podobné. Proste žili ďalej, ako keby sa nikdy nič nestalo. Vôbec ich to ani len nezaujímalo. 

Nechápem, ako si to mohla Lia doteraz nevšimnúť. Možno to začali robiť až teraz, ale aj tak... Keďže si ona všíma úplne všetko, mala by si všimnúť aj toto. Keď som si to stihol všimnúť ja, tak ona to už musí vedieť dlhšiu dobu. Ak sa o to ale nezaujíma...

Alebo ak o tom ani nevie...

Ak nie je na mieste, z ktorého by to mohla vidieť...

Nie. To nie je možné...