Rules of Love

2. kapitola

Natasha

Nedočkavo som čakala pred dverami od kabinetu, nervózne som si stláčala hánky na rukách až mi zbeleli. Dvere sa s tichým vŕzganím otvorili. "Slečna Morganová," oslovil ma pán Benett. Vstala som a prešla do miestnosti, rukou naznačil, aby som si sadla do kresla, ktoré bolo za jeho stolom. "Slečna, vaša práca sa vydarila na výbornú, gratulujem! Dúfam, že si to obhájite aj pri ústnych skúškach, držím palce." napriahol ku mne svoju ruku, ktorá bola zafarbená jemne do hneda od opálenia. S úsmevom som rukou potriasla, "Ďakujem vám, pán Benett," usmiala som sa a postavila sa zo sedadla. S vŕzganím dvier som vyšla z kabinetu a umožnila tak vstúpiť dnu ďalšej.

"Natasha, ako to dopadlo?" vreštal mi do ucha mobil, z ktorého sa ozýval Joshov hlas. "Prešla som," povedala som a pritom sa usmievala. "Stretneme sa v Cremé?" spýtal sa a čakal na moju odpoveď. "Prepáč, ale dnes nie. Volal mi otec, vraj niečo súrne," povedala som a nasadla do svojho auta. "Musím ísť, maj sa," zložila som ho skôr, ako začal protestovať. Strčila som kľúč do zapaľovania a otočila ním, motor auta zahučal. Zaradila som rýchlosť a viezla sa mestom. O necelú pol hodinu som stála pred rodinnou vilou, pred ktorou boli zaparkované aj cudzie autá. Musí ísť o dosť vážnu vec, pomyslela som si a vyšla von.

Pri vstupe do otcovej pracovne som si všimla mamin nervózny pohľad, ktorý mi vravel, že to nebude dobré. Otec sedel za masívnym stolom. V pracovni s ním boli aj Mia a Erik. "Natasha, aká bola cesta?" opýtal sa ma otec zatiaľ čo som si sadala do kresla. "V poriadku," zamrmlala som a čakala kedy mi konečne niekto vysvetlí, o čo ide. Mia s Erikom neprítomne hľadeli do zeme ako na pohrebe. "Povie mi už niekto čo sa dopekla stalo?!" vybuchla som od nervozity. "O týždeň je charitatívny večierok, na ktorom si syn Patrika Davisa bude, vyberať svoju ženu. Jednou z tých žien budeš aj ty, Natasha," povedal otec a zaprel sa do stola. Musela som sa lepšie usadiť do kresla, aby som náhodou z neho nezletela dole. "Vy ste museli prísť o rozum!" zrevala som a zaryla nechty do toho prekliateho stola. Až teraz som si všimla, že na ňom leží úhľadne vyzerajúci papier. S roztrasenými rukami som ju vzala do rúk a čítala pozorne každé jedno slovo. Zastavila som sa až pri vete, "Toto manželstvo platí len na verejnosti. V súkromí táto dohoda nemusí platiť. Budúca manželka, však musí splodiť potomka, ktorý prevezme v budúcnosti firmu." Toto snáď nemôžu myslieť vážne! Pozrela som po Mii, ktorá stále neodtrhla pohľad od zeme. "Natasha, bude tam ďalších šesť dievčat. Nemusí si vybrať práve teba. Zlatko pochop, že sme dosť v zlej situácii. O pár mesiacov môžeme skrachovať. Davisonovci nám budú financovať všetky projekty a podobne," povedal otec a pohľad mu znežnel. "Otec, mám pred sebou dokonalú budúcnosť. Nemám dokončenú ani vysokú a mám len 23 rokov!" Cítila som ako sa mi pod nechtami zaliala krv od toho, ako som neustále zarývala nechty do kusu dreva. "Urob to pre rodinu, veď si ťa ešte nevybral. Nič nie je stratené, Natasha," ozval sa Erik a zobral moje ruky do dlaní. Na pokožke mal kvapky krvi, ktoré mi vytiekli z pod nechtov. Videla som jeho ľútosť v očiach a náznak bezmocnosti. "Urobím to..." Hlas sa mi triasol a snažila som sa ukľudniť, aby som dokončila vetu, "...kvôli rodine." Zaprela som sa o operadlo kresla, aby som vstala a nahla sa cez stôl. Vzala som do rúk pero a priložila ho na miesto, kde mal byť môj podpis. Na sekundu som zaváhala. Namáhavo som preglgla a so sebazaprením spečatila svoju budúcnosť.

Erik ma pri chôdzi podopieral. Mala som pocit, že sa čo chvíľu zrútim na zem. Točila sa mi hlava, v krku som zacítila žlč. Kŕčovito som sa prehla dopredu a vyvrátila obsah môjho žalúdka rovno na chodník pred domom. Erik ma odviezol do môjho bytu. "Si si istá, že tu s tebou nemám ostať?" opýtal sa ma potichu. "Erik, zvládnem to, len si musím pospať," odpovedala som takmer nečujne. Mala som sucho v krku, pálil ma žalúdok. Zatvorila som oči, ktoré boli mokré od sĺz.

Zobudila som sa na zvuk televízora. Pomaly mi začalo dochádzať, že to, čo som považovala len za nočnú moru, je skutočnosť. Zaprela som sa o matrac postele a vstala z postele. Bola som na seba hrdá za to, že vôbec stojím na nohách. Pobrala som sa do obývačky. Na gauči spal Erik s ovládačom v ruke. "Už si hore?" Cítila som, ako sa mi omotali paže okolo tela. "Josh, necítim sa dobre," povedala som mu unavene. "Viem, odpadla si a stratila vedomie. Musíš piť vodu, si dehydrovaná," povedal ustarostene a pohladil ma po líci. "Už je hore?" ozval sa rozospatý hlas Erika. "Ledva sa drží na nohách, ale je," odpovedal mu prosto Josh.

Josh musel odísť do práce a Erik sedel na gauči oproti mne. "Nepovedal si mu o tom, však?" ozvala som sa počas reklamy v televízore. Nesúhlasne pokýval hlavou. "Natasha, si si vedomá toho, že ak si ťa vyberie, si nútená rozísť sa s Joshom?" prižmúril na mňa oči. "Rozmýšľala som nad tým a je to logické. Josh by sa o mňa nechcel s niekým deliť a ak by sa informácia o dohodnutom manželstve dostala na verejnosť, všetko by sa skončilo," povedala som na rovinu a neodtrhla pohľad od obrazu telky. Erik chápavo prikývol. "Nechápem, že to berieš tak bezstarostne," povedal úprimne Erik. "Ešte nie je nič stratené a ak to má pomôcť rodine, urobím to," povedala som odhodlane, ale zároveň som pocítila smútok. Rýchlo som zahnala dotieravé myšlienky a snažila sa tváriť čo najvyrovnanejšie. Koniec koncov je to môj osud, ktorému musím čeliť.