Rules of Love

9. kapitola

Natasha

Poslednýkrát ma pobozkal na pery a šli sme sa sa rozlúčiť s jeho partiou. Beth bola v boxe jediná. "My už pôjdeme," oznámil Evan a v hlase mal akýsi drsný podtón. Beth sa zadívala do Evanových očí dlhšie ako je normálne. Trošku ma to znervóznilo. "Tešilo ma, Beth." Podišla som k nej a objala ju. Objatie mi opätovala. "Maj sa, Elizabeth," pozdravil ju Evan. "Maj sa, Evan," povedala na rozlúčku. Ich chovanie sa mi zdalo akési divné, ale nechcela som to riešiť. Zobrali sme si svoje veci a šli si zastaviť taxík.

Sedeli sme v taxíku. Hlavu som mala opretú o Evanovu hruď a nedočkavo čakala nato, kým konečne prídeme do vily. Po niekoľkých minútach jazdy zastavil taxík pred vilou a my sme vystúpili. Evan ma ťahal za ruku, chichotala som sa ako divá. Do vily sme vošli zadným vchodom. Všade bola tma. Poslepiačky sme sa snažili prejsť ku schodisku. Lakťom som omylom/nechtiac buchla do vázy, ktorá spadla na podlahu a roztrieštila sa na miliony kúskov. Započuli sme dupot nôh blížiacich sa k nám. Rýchlo sme prešli ku schodisku a nemotorne po ňom vybehli.

Evan ma stále držal za ruku. Ani som nevedela, do akých dverí sme vošli. Naše pery sa spojili. Evan ma oprel o stenu a rukami skúmal moje telo. Vzdychla som a nechala sa unášať jeho dotykmi. Odrazu som pod nohami stratila zem. Nadvihol si ma a ja som obtočila nohy okolo jeho pásu. Skopla som si z nôh topánky. Evan mi rozopínal zips šiat vzadu na chrbte. Pomaly ma niesol izbou, až nohami narazil na postel. Hodil nás na ňu a šaty zo mňa stiahol. Lačne si ma obzrel. Neváhal ani sekundu a vrhol sa na môj krk, ktorý mi celý zasypal bozkami. Jemnú pokožku na krku vtiahol medzi zuby a začal ju sať. Sykla som. Nie od bolesti, ale od vzrušenia. Po chvíli som sa spamätala z jeho vášnivého útoku na moje telo a začala som mu rozopínať košeľu. Niekoľko sekúnd som bojovala s gombíkmi, ale o chvíľu už košeľa ležala na zemi. Pri pohľade na jeho vypracovaný hrudník som si zahryzla do pier. Neodolala som a nahla sa k nej, špičkou jazyka som mu ochutnávala opálenú kožu. Očami ma pritom sledoval. Nevydržala som to a sadla si na neho obkročmo. Zacítila som ho pod sebou a do líc sa mi vniesla červeň. Bola som len v spodnej bielizni a jeho pohľad na moje prsia ma privádzal k šialenstvu. Odrazu nás pretočil tak, aby som bola pod ním. Začal ma bozkávať na krku a pokračoval až k mojim prsiam. Zahryzla som si do pery, aby som sa utíšila. "Evan..." vzdychla som. Nevenoval tomu pozornosť. Začal sa pohrávať so zapínaním na mojej podprsenke, s ľahkosťou ju rozopol a odhodil preč. Pomaly mi začalo dochádzať, čo sa tu deje a k čomu to vrcholí. "Evan?" znova som zo mňa vyšlo chabé oslovenie, znelo to ako ďalší vzdych. Zaprela som sa lakťami do postele, a jemne ho od seba odsotila. "Čo je?" opýtal sa vyvedený z miery. Celá táto situácia bola trápna. Cítila som sa úplne odhalená, hoci som na sebe stále mala nohavičky. Zakryla som sa prikrývkou. "Radšej to teraz ukončme," povedala som zahanbene. Evan sa ironicky zasmial. "Počkaj..." zatváril sa zamyslene. Pri pohľade na moju zahanbenú tvár sa zatváril prekvapene. "Ty.. Si panna?" opýtal sa ma okamžite. Nemala som čo povedať. Po chvíli sa zdvihol, pozbieral si svoje veci zo zeme. Nezmohla som sa na nič, len na neho tupo pozerať. "Ev.." nestihla som dopovedať. "Budem v izbe vedľa." Povedal mi chladne. Ani na mňa nepozrel. Prešiel k dverám, otvoril ich a zavrel za sebou.

Zahanbene som sa obliekla. Nemohla som prestať myslieť na to, čo sa tu udialo. Účinok alkoholu už vypršal, takže som už začala rozmýšľala racionálne. Zaľahla som do postele a zatvorila oči.

~

Ranné slnečné lúče osvetľovali moju izbu. Pocítila som chuť žlče, ktorá sa drala hore mojím hrdlom. Rozbehla som sa do kúpeľne a kľakla si k záchodovej mise. Naplo ma a po chvíli mi už v žalúdku nič neostalo. Obsah môjho žalúdka v záchodovej misy som spláchla. Vypláchla som si ústa studenou vodou a umyla si zuby.

Bolesť hlavy neprestala ustupovať. Chcela som vyskúšať tlačítko pri posteli a tiež som potrebovala, aby mi priniesli aspirín, ale uznala som, že mi prechádzka do kuchyne prospeje. Obliekla som si župan, ktorý som našla v kúpeľni, a odišla z izby. Snažila som sa čo najtichšie prejsť dole schodmi, aby si ma nikto nevšimol. "Natasha, o desať minút vás očakávam v mojej pracovni!" Od ľaku som podskočila a chytila sa pre istotu zábradlia, aby som nespadla. Díval sa na mňa zamračený pán Davis. Prikývla som a šla po aspirín. Zahliadla som Riu, ponáhľala som sa za ňou. "Ria potrebujem, aby si mi zohnala aspirín," Preskočil mi hlas. "Rozkaz!" Priložila ruku k čelu ako vojak. Sadla som si na miesto, kde predtým sedela Ria.

Ria sa po chvíli blížila spolu s pohárom vody a tabletkou na dlani. Ďakovne som na ňu pozrela a rýchlo zapila tabletu. "Si moja hrdinka," usmiala som sa na ňu krivo. "Teraz by ma však bolo treba zachrániť pred starým Davisom a jeho naštvaným pohľadom," povzdychla som si smutne. Ria sa zachichúňala. "Tak s tým ti veru nepomôžem. Musím ísť do kuchyne." Žmurkla na mňa a so smiechom odišla.

~

Pobrala som sa do Davisovej pracovne. Zaklopala som na dvere a čakala, kým ma pozve dnu. "Ďalej," ozvalo sa prísne. Stlačila som kľučkou smerom nadol a vošla dnu. "Dobré ráno," pozdravila som sa úctivo. "No poďte, sadnite si. Nemám na vás celý deň," vyhŕkol Davis. Otočila som sa smerom k dverám, kde stál Evan.

Oblial ma studený pot. Začali sa mi vynárať spomienky zo včerajšieho večera. Líca mi zaliala horúčava a pohľad som radšej uprela na zem. Evan sa tváril prísne a zároveň ľahostajne. Včera som sa s tebou skoro vyspala a ty sa tváriš urazene? Pomyslela som si. "Chápem, že vy mladí si to máte chuť rozdať všade," Začal Davis narovinu a prísny pohľad mu neschádzal z tváre. Skoro som vyskočila z kože. "ale pod mojou strechou si to vyriešite v súkromí za dverami a nie v strede kuchyne, kde vás všetci počujú!" Zahromžil a pozrel na mňa s nechuťou. "My sme..." chcela som namietať, no zastavil ma smiech za mojim chrbtom. "Aspoň si sa dozvedel aké úžasné to bolo," povedal Evan a presunul sa k stolu, o ktorý sa oprel. Na tvári mu žiaril úškrn, ale ja som zacítila v jeho hlase iróniu. "My sme nemali sex!" Vyhŕkla som. Obaja na mňa prekvapene pozreli. Po chvíli sa rozosmiali. Urazene som na nich zagánila. "Ak už ste robili čokoľvek," snažil sa povedať pomedzi slzy smiechu starý Davis, "bude to za dverami!" dokončil. Evan pokrútil hlavou a so smiechom sa vyparil von. "Môžete ísť," prikázal mi už znova vážny Davis. Zahanbene som vyšla von. Všimla som si Evana chodiaceho predo mnou. "Evan?" oslovila som ho. Ani sa nezastavil. Rozbehla som sa za ním, aj keď to bolo po včerajšku náročné. "Evan?" zadriapla som sa mu o tričko. "Čo chceš?" naštvane na mňa pozrel. "Ten včerajšok... Je mi to trápne," povedala som úprimne. "Okay." povedal ľahostajne a vošiel do svojej izby.