Rules of Love

64. kapitola (Šťastné a veselé 1/2)

Natasha

Sú tu Vianoce! Deň na, ktorý sa teším najviac v roku. Tieto však nebudú, ako tie na aké som bola zvyknutá. Oslávim ich s mojím manželom a rodinou. Naše prvé Vianoce s Evanom. Znie to krásne a ešte lepšie je, že sa to deje. Po minulé roky by som si priala, aby sa nič v mojom živote nezmenilo. Aby som prežila rok kruhu rodiny. Nikdy by ma nenapadlo, že tento rok mi zmení život a udeje sa toľko vecí. Veľa zmien a konečne sa vďaka nim cítim na žive. Čakáme dieťa. Nikdy by ma nenapadlo, že budem tehotná skôr ako po dvadsiatich ôsmich rokoch. Teraz je však všetko iné a som tehotná v dvadsiatich štyroch. Taktiež som vydatá. V knihách som čítala rôzne príbehy dievčat, ktorým sa zmenil život zo sekundy na sekundu. Mne sa zmenil život behom roka a stretli ma samé prekvapenia. Je to celé neuveriteľné.

Z premýšľania ma vyrušil Evanov hlas. "Tvoji rodičia aj súrodenci prišili" oznámil mi. "Už idem" ozvala som sa a poslednýkrát sa na seba pozrela do zrkadla. Zvolila som si červené šaty so zelenými volánikmi. Pripadali mi vianočné a krásne ukázali tehotenské bruško, na ktoré som bola hrdá. Na nohách som mala čierne sandále. Nebudem riskovať pád zo schodov, keďže nosím aj náklad z predu.

Evan pár krokmi bol pri mne. Postavil sa za mňa a objal ma. Jeho dlane boli na mojom bruchu a pery na krku. Pozerala som sa na nás v zrkadle. Tvár som mala celú ružovú a úsmev ako nejaký šialenec.

Po chvíli sme s Evanom vyšli z izby. Schody sa stali mojim najväčším nepriateľom a zistiť po nich bolo dňom a dňom ťažšie.

Evan ma chytil za ruku. Druhú som položila na zábradlie a pomalými krokmi schádzala po schodoch dole.

Všade okolo bola cítiť vôňa lososa. Hneď mi začali tiecť sliny po brade a nevedela som sa dočkať, kedy ho ochutnám.

O niekoľko minút sme už vchádzali do jedálne. Hneď som si všimla ako moji rodičia pobehujú hore-dole. Erik so svojou priateľkou už sadali za stôl a Mia s manželom dávali ich synčeka do chodáka. Toto je to, čo mi robilo šťastie. Rodina pokope. Evanovi tu prišla jeho sesternica, ktorá mu v detstve bola ako sestra. Jeho starí rodičia boli taktiež pozvaní, ale zatiaľ som ich tu nevidela.

Hneď som sa najrýchlejšie ako som vedela rozbehla k mame a otcovi. "Pomaly, pomaly!" ozvala sa ustráchana mama. Otec nadomnou len krútil hlavou. "Ta rada vám vidím" slzy mi začali tiecť z očí. Rukou som ich zotrela. "Zlatíčko, tuším si ešte viac dospela" ozvala sa moja mama a otec jej prikývnutim dal za pravdu. "Šťastné a veselé" povedal mi otec a zabalil ma do jeho tuhého objatia. Jeho vôňa mi pripomenula detstvo.

"Darčeky sme dali pod stromček. Dúfam, že sa Clary budú páčiť" žmurkla na mňa mama a prstom ukázala na brucho. Pohľadom som prešla k stromčeku, ktorý sa stromček ani nedal nazvať. Bol obrovský a mohol mať tak cez tri metre. Toto nebol stromček ale hotový stromisko.

Každého sme privítali. Celý večer sa tiahne v príjemnom duchu. V pozadí nám hrajú vianočné piesne. Rozhovory sa tiahli celým stolom a bolo vidno, že každý sa dobre baví. Starý Davis mal o chvíľu predniesť príhovor.

Na stôl začali nosiť jedlá od výmyslu sveta. Ako to všetko stihli do pár hodín nechápem. Budem im potom musíte ísť poďakovať.

Odrazu vravu prerušil starý Davis hlasným prečistením hrdla. Celá sála sa otočila k nemu. "Chcel by som predniesť príhovor" prešiel mi mráz po chrbte. Jeho hlas bol plný autority, ktorá z neho priam vyžarovala.

"Dnes sme sa tu stretli, aby sme oslávili Vianoce. Tieto však nie sú ako tie minulajšie. Sú to prvé Vianoce môjho syna a jeho manželky. Pred rokom sme tu sedeli len v kruhu najbližšej rodiny. Teraz tu sedíme vo väčšej spoločnosti a som rád, že môjho syna postihlo také šťastie. Dúfam, že sa tu takto stretneme aj nabudúce. Ďakujem za vašu pozornosť. Dobrú chuť" dokončil. Videla som ako príhovor pani Davisovú dojal. Servítkou si utierala zaslzené líca.

Jedlo mizlo zo stola a každý vyzeral spokojne. Cítila som ako ma niečo udrelo pod stolom do členku. Nechápavo som sa rozhliadla okolo seba. Do oka mi zbil uškŕňajúci sa Evan. Perami som naznačila nemé Čo?. Evan mi hlavou naznačil, aby som sa obzrela na ľavú stranu stolu. Evanova sesternica sa nahýňala cez celý stôl k môjmu bratovi. Bolo jej pritom vidieť do výstrihu. Čo to preboha stvára? Ihneď som vybuchla po smiechu. Každý mi venoval nechápavy pohľad. Musela som sa ukľudniť. Stále mi mikalo kútikmi úst ale už som sa kontrolovala potom, čo mi starý Davis venoval mrzutý pohľad.

Po jedle nasledovalo rozbaľovanie darčekov. Všetci sme sa presunuli k stromu, ktorý stál v strede sály.

Každý sme si našli svoje dary. Všetci sme sme ich začali rozbaľovať. Ako prvý som rozbalila mamin a otcov veľký darček. Baliaci papier som roztrhala. Na krabici bol obrázok veľkého kočiara. Bol krásny. "Ďakujem" poďakovala som sa im a objala ich.

Bola som pri rozbaľovaní tretieho darčeka keď som začula dopad vody na dlážku. Pozrela som sa pod seba a videla veľké množstvo vody pod sebou. "Kurva!" za mnou sa ozval hlas. Nevedela som povedať koho. "Praskla jej voda!" zhíkol niekto. Až teraz mi to došlo. Praskla mi voda.

"Ideme do nemocnice!" tentokrát som rozoznala Evanov hlas. Cítila som jeho ruky, ktoré ma zdvihli do vzduchu a niesli naprieč sále. Všetko som videla ako v spomalenom filme. "Ria! Ihneď prines tú tašku s vecami do nemocnice" zvrieskol.

Evan so mnou rýchlo prešiel do garáže a posadil ma na zadné sedadlá. Rýchlo naštartoval a vyšiel z garáže.

Zvrieskla som od bolesti, ktorá mnou prešla. Nevnímala som cestu ani čas. Jediné, čo som vnímala bola trpká bolesť, ktorá pulzovala od podbruška do celého tela.

Evanove ruky sa obtočili okolo môjho tela a zdvihli ma do vzduchu. Oči som mala prižmúrene a jednou rukou som si pridržiavala brucho a druhou som sa držala Evana okolo krku.

"Rodí!" zvrieskol mi vedľa ucha Evan. "Pripraviť sálu!" začula som cudzí hlas. Znova mnou prešla krutá bolesť. Zvrieskla som.

Posadili ma na vozík a bežali mnou cez celú chodbu. Zabočili do prava a vošli do miestnosti.

Strácala som vedomie. Mlžilo sa mi pred očami. "Stráca vedomie" ozval sa niekto. "Zachráňte moje dieťa" pošepkala som.