Želanie ✔️

2. časť

Keď som sa pár krát nenápadne pozrela jeho smerom, vždy jeho pohľad smeroval na to isté miesto.

Na mňa...

Celkom som si to nevedela vysvetliť, čo by na mne mohol vidieť taký pekný chalan. Ale v tej chvíli som to neriešila. Hra pokračovala ďalej a ja som sa dozvedala nové a nové veci aj o ľuďoch, o ktorých som si myslela, že ich poznám.

Všimla som si, že Saša ( jedna z mojich najlepších kamošiek) a Mišo (chalan, čo sedel vedľa mňa) niekam zmizli. Radšej nechcem vedieť kam a prečo.

Ďalšie rozkrútenie a fľaša sa nasmerovala na Patrika. Och nie, ja mu mám dať nejakú úlohu alebo otázku. Aby som zakryla rozpaky, tak som sa ho hneď spýtala:

„Pravda alebo odvaha?"

Hneď ako som to vyslovila sa uškrnul. Tak na to by som sa mohla pozerať večne. Moje zamyslenie ale vyrušil on:

„Odvaha, ale dúfam, že si to chceš zopakovať."

V tejto chvíli som musela byť červená ako paradajka. Odrazu sa ku mne naklonila Stela.

„Daj úlohu nech si dá dole tričko,"

zašepkala a popri tom sa smiala. Rozmýšľala som či mu dám takú úlohu. Bolo jasné, že má tehličky. Neodolala som, pozbierala som všetku svoju odvahu a vyslovila:

„Mám pre teba niečo lepšie, daj si dole tričko."

Bolo na ňom vidno, že toto odo mňa nečakal. Vlastne, ani ja som nečakala, že to naozaj poviem. Ale aj tak o chvíľu chytil lem trička a začal si ho pomaly vyzliekať. Aj by som sa začala smiať na mimike ostatných báb, no ja som musela vyzerať tak isto.

Pomaly, ako keby si to užíval, nám ukazoval tehličku po tehličke. Vyzeral, že to nerobí prvý krát. Keď babám už slinky kvapkali, konečne skončil svoje predstavenie. A my sme si ho mohli obzrieť v plnej paráde. Teda dovtedy, kým po mne nehodil tričko. To som využila a strčila tričko pod stôl, aby ho nenašiel.

A hra zase pokračovala ďalej.

Jeho pohľad som cítila stále intenzívnejšie.

A tá potvora fľaša zase ukázala na mňa. Po dnešku asi začnem nenávidieť tú hru.

„Pravda alebo odvaha?"

Tón akým to vyslovil, mi dal hneď najavo, že má niečo za ľubom. Ale nevedela som čo a tak naivne som dúfala, že niečo v pohode. Preto som vyslovila:

„Odvaha."

To som o chvíľu oľutovala. On sa len zasmial a povedal:

„Keď ja mám tričko dole, tak aj ty."

Tak z tohto som už nemala ako vycúvať. Hoc neochotne , no predsa som si dala dole tričko. Ak som doteraz tvrdila, že silno cítim jeho pohľad, tak teraz dupľom. Ten jeho pohľad ma pálil a verte mi, nenechával ma chladnou.

Našťastie o chvíľu nás to už prestalo baviť, hra sa skončila.

Rýchlo som si chcela obliecť tričko, ale nikde som ho nevedela nájsť. Prešla som skoro celú chatu, no nenašla som ho. V tom mi napadlo, že Patrikovo tričko ostalo ležať na zemi pod stolom. Rozbehla som sa dole a s úľavou som si ho obliekla. Presunula som sa k zrkadlu, aby som videla ako vyzerám. Bolo mi hrozne veľké, ale lepšie ako chodiť bez trička.

Bolo už dosť neskoro, väčšina ľudí už zaliezla na izby a tak som sa aj ja pobrala do tej svojej. Bola tam veľká manželská posteľ, ale v izbe som chcela byť sama. Viete pohodlie.

Prvé čo som spravila, bolo , že som sa zamkla. Pre istotu.
Vyzliekla som si nohavice, chystala som sa aj tričko, ale napadlo mi , že budem spať v ňom.  Tak som sa uložila do postele a pobrala sa do ríše snov.

Skôr ako som zaspala, ma zobudilo klopanie na dvere. Vstala som a išla sa pozrieť kto a čo chce. Stál tam Patrik.

„ Mám taký menší problém. Nemám kde spať. V mojej izbe spí Mišo so Sašou. A nikde inde už nieje voľné."

V tej chvíli mi docvaklo, že Saša sa rozhodla na poslednú chvíľu, že príde a pri rozdeľovaní izieb sme na ňu zabudli.

„Teda okrem tvojej izby, dúfam, že ma nenecháš spať pred dverami."

Aj som to mala v pláne, ale keď na mňa hodil psie oči, povolila som.

„Tak poď dnu, ale ani sa ma nechytíš!"

povedala som výhražne. On sa na to len uškrnul.

„Len aby to nebolo naopak."

Tak na toto som naozaj nemala slov. Ale tie ohníčky v jeho očiach boli spaľujúce...

...
Tak tu je moja druhá kapitola. Snažila som sa ju napísať, čo najskôr. A dobrá správa je, že som začala písať časti dopredu.
Takže ak toto niekto číta, tak máte možnosť napísať do komentárov ako často chcete aby vychádzali časti.