Želanie ✔️

4. časť

Ako som na Patrika potichu nadávala, potvrdilo sa mi pravidlo: spomeň čerta a on sa ozve ( trochu som si to upravila). Poslal mi žiadosť o priateľstvo na Facebooku, Patrik Nociar. Len čo som to prijala, hneď mi došla správa.

Patrik: Ahoj

Ja: Ahoj

P: Chcel som sa ťa spýtať či by sme dnes niekam nešli? Iba my dvaja.

Ja: My dvaja?

P: Hej my dvaja, snáď sa ma po včerajšku nebojíš?😇

Ja: Práve o to ide, včerajšok bola chyba...

P: ?

P: To myslíš vážne? Myslel som, že sa ti to páčilo.😔

Ja: Bola to chyba a myslím, že bude lepšie keď ma už nebudeš kontaktovať.

Na poslednú správu už neodpísal, ako som aj čakala. Trochu mi ho bolo aj ľúto, nikdy som nikoho ešte takto neodkopla.

Ja som ale ďalej už nad tým nemohla rozmýšľať, pretože som bola dohodnutá ísť von s babami.

Tak som sa obliekla, na krk som si dala šatku, nechcem znovu prežiť takú hanbu. A vybrala sa do mesta.

...

Saša a Stela na mňa už čakali v parku. Objali sme sa a ja som začala hneď vyzvedať.

„Saši ako bolo včera?"

A popri tom som dvíhala obočie.

„No asi si viete domyslieť ako,"

hneď sa začala vykrúcať. Ja som to ale nemohla nechať tak:

„Veď pochváľ sa nám, nehanbi sa."

Po tomto sa už rozhovorila.

„Bolo to úžasné a ráno sa ma spýtal, či s ním budem chodiť!"

Wau tak toto som nečakala. Hneď sme ju začali objímať a tešiť sa s ňou. S Mišom sa k sebe nesmierne hodia. Teraz sa ale Saša na mňa pozerala pohľadom: a čo ty? Ja som však nechcela veľmi o tom rozprávať a tak som sa spýtala na včerajšok Steli:

„Steli aj ty si mala zaujímavú noc?"

Stela mala na oslave aj frajera, Jakuba. A izbu mali spoločnú. Neverím, že sa včera v tej izbe nič nestalo. Ale Stela nič neprezradila.

„ Ale nebola zaujímavá noc, iba sme sa k sebe pritúlili a hneď zaspali. Boli sme veľmi unavený. Ale čo nám povieš na včerajšok ty Naty? Vieme, že si nebola sama na izbe."

Tak a je to tu. Dúfala som, že k tomu nedôjde, ale stalo sa. A ja som musela začať rozprávať. Celý príbeh, aby to pochopili.

„Viete , čo všetko sa stalo pri fľaši."

Saša ale záporné pokrútila hlavou a Stela jej to hneď ozrejmila.

„Tak ten chalan , čo sedel oproti nej, Patrik, pamätáš si ho? Ten čo sa s Naty bozkával. Tak potom keď si odišla , mu Naty dala za úlohu, vyzliecť si tričko. A on jej to hneď vrátil. Takže Patrik a Naty boli ďalej bez trička. Inak ten Patrik má úžasné telo."

Ďalej som už pokračovala ja.

...

„A dnes mi písal, ukážem vám čo."

Ukázala som im mobil nech si to pozrú. Prekvapene na mňa pozreli:

„Ty si ho vážne takto odmietla? To nemyslíš vážne!"

Tak toto som od nich nečakala, čo už ,niekedy sú fakt nevyspytateľné.

„Čo som mu mala napísať? Bola to chyba, nikdy sa to nemalo stať."

Už som začínala byť nahnevaná. Nemám toto rada. Oni však pokračovali ďalej.

„Chceš nám povedať, že sa ti ani trochu nepáči? A pravdu."

Tak nad týmto som nerozmýšľala. Bol zlatý to hej, možno som to naozaj nemala spraviť. Ale vziať späť to už nejde.

„Možno máte pravdu. Asi som to nemala robiť. Musím uznať, že je zlatý."

Baby sa hneď začali usmievať ako slniečka na hnoji.

„My sme to vedeli už od začiatku. Ale to je teraz jedno. Zajtra ideme do školy a vy dvaja si to pekne krásne vyriešite!"

Ach bože. Už teraz sa bojím zajtrajška. Dúfam, že naše druhé stretnutie dopadne lepšie, ako to prvé...

...
Fuu normálne neverím, že som schopná napísať už toľko častí.
Ja viem, že to nieje veľa, ale ja sa aj z toho málička teším ako malé dieťa.
A to nehovorím o tom ako sa teším keď mi pribudne prečítanie alebo komentár či hviezdička.

Som šťastná z vás čo to čítate, že ste to so mnou vydržali.