Želanie ✔️

18. časť

Po troch dňoch ma konečne prepustili z nemocnice. Stále som o Paťovi nič nevedela. Preto, keď prišli rodičia, podala som im tašku s mojimi vecami a so slovami: Idem za Paťom, som sa pobrala k nemu.

Od sestričiek som zistila, že je na izbe číslo 303.

Bola to izba skoro na začiatku chodby, preto som ju našla veľmi rýchlo. Dlho som ale stála pred dverami a dodávala si odvahu.

Jemne som stlačila kľučku, dvere sa otvorili. Naskytol sa mi pohľad na Patrika. Z tela mu išlo asi milión rôznych hadičiek, ktoré boli pripojené k prístrojom okolo neho. Ich pípanie mi pripomenulo cestu sanitkou.

Dnes ale vyzeral lepšie. Už nebol taký bledý, vrátila sa mu farba do tvári. Stále mi tam ale chýbal jeho úškrn.

Asi by som mala byť teraz uplakaná.... ale som rada, že je živý, aj keď je v kóme.

Sadla som si k nemu a začala rozprávať.

„Ahoj Paťo, dlho sme sa nevideli. Chcela som za tebou prísť skôr ale nešlo to. Ležala som o pár poschodí nižšie. Asi sa čuduješ prečo. Odpadla som v čakárni, kým teba operovali. Ale nemusíš sa báť ja som v pohode.
Keby si mi tak mohol odpovedať. Neskutočne si prajem počuť tvoj hlas, cítiť teplo tvojich rúk, mäkkosť tvojich pier.
Ale teraz nemôžem. Dúfam, že sa čo najskôr preberieš. Nemôžeš ma tu nechať samú.
Ja ťa budem mať rada aj keď budeš kripel. Jedine čo ti nikdy neodpustím bude, ak ma opustíš bez rozlúčky.
Už musím ísť, maj sa. Zajtra ťa prídem znovu pozrieť, odteraz sa ma už nezbavíš."

Nakoniec som mu stisla ruku a s ťažkým srdcom opustila túto miestnosť. Potom som išla ešte za lekárom, chcela som presne vedieť čo mu je.

„Slečna nemal by som vám poskytnúť žiadne informácie ohľadom zdravotného stavu pána Nociara, pretože nie ste jeho rodina. Ale vzhľadom na to, že jeho rodičia vás spomenuli ako jeho priateľku, tak poďte so mnou do ordinácie."

Zaviedol ma tam a ukázal na stoličku nech si sadnem.

„ Takže tým, že dopadol tvrdo na ľad, má silný otras mozgu,preto je v kóme. Okrem toho mal vnútorné krvácanie, ktoré sa nám našťastie podarilo zastaviť. Väčšie starosti nám robí zlomenina ľavej nohy a ruky. Mal viacnásobnú zlomeninu, ktorú sme mu zoperovali. Otázne je však či ešte niekedy bude môcť hrať hokej, ak sa preberie.
Má celkom dobré šance na prebratie, už je to iba na ňom. Odporúčam vám veľa sa s ním rozprávať. Pretože, aj keď je teraz v kóme, váš hlas počuje a teda sú väčšie šance na prebratie.
Návštevné hodiny sú síce od 14:00 do 18:00, ale pri takýchto prípadoch robíme výnimky, takže môžete prísť hocikedy a ostať tu toľko  času, koľko chcete. Len ešte vás chcem poprosiť, aby ste tu neostávali v noci. Je to aj pre vaše dobro, potrebujete sa vyspať.
Tak to je asi všetko, keď budete mať otázky, tak sa hocikedy zastavte. Ale dám vám aj moje číslo keby niečo.
Tu máte."

Podal mi papierik s jeho číslom a vyprevadil ma von. Ešte sa na mňa povzbudivo usmial a odišiel preč.

...
Číta niekto tieto keci, čo tu píšem?
Mám pocit,že nie.

Ďalšia časť je tu, dúfam,že sa páči. Ak hej tak 🌟.
Ďakujem