C U R S E /Stray Kids/

3,0

Prečo zrazu všetko vyzeralo tak normálne? Ako pár spolu bývali, jedli, sprchovali sa, pracovali, večer sedávali pred krbom a pili čaj, kakao, spoločne varili. Všetko jej to pripadalo ako z romantického dievčenského románu, ktoré tak obľubovala. Akoby to bola len nejaká halucinácia, ktorá jej poskakovala v hlave a robila ju šťastnou.

Prehnané premýšľanie? Skúmanie ľudí, vecí a situácií, to už jej hlavičku netrápilo. Všetko zmizlo. Zmizol Londýn, zmizla Alessia, zmizla jej rodina, práca, budúcnosť. Zmizlo všetko.

Jediné nad čím premýšľala bol Hyunjin. Exotický muž s nádhernou dušou, povahou, ba i tvárou a telom. Jediné, čo si predstavovala bolo dobrodrúžstvo, ktoré s ním bude môcť zažiť. 

,,Nech sa páči." Podal jej tabletku a pohár s čistou vodou a posadil vedľa nej na skromný gauč. Ach, ako mu niekedy chýba jeho byt. Musel však uznať, že uprostred lesov mal aspoň ticho a pokoj. A ju, má tu ju. Niektoré dni by sa najradšej zakopal niekoľko metrov pod zem pred všetkým, čo bude musieť onedlho spraviť, lenže si uvedomuje zásadnú vec, a to tú, že nemôže. Musí veci nejako vyriešiť. 

,,Ďakujem," prehovorila a zapila bielu tabletku, ktorá jej mala poskytnúť úľavu od menštruačných bolestí. Neznášala toto obdobie krvácania rovnako ako všetky ostatné ženy a dievčatá. Kŕče, bolesť v kostiach, kŕče, kŕče a kŕče. Všade len kŕče a nervozita. 

,,Za málinko. Aspoň nie si tak protivná ako iné ženy, ktoré poznám," odfrkol si a vzal si od nej pohár s vodou, aby sa mohol tiež napiť. 

,,To ma ešte dobre nepoznáš. Máme spolu takýto otvorený a jemnejší vzťah ani nie týždeň," zasmiala sa a privinula sa mu k hrudi. Do nosa jej vošla jeho vôňa, ktorá ju prinútila z úst vydať spokojný povzdych. Božemôj. 

,,Nezabúdaj na to, že mňa ešte tiež nepoznáš dobre. Mám obavy z toho, že keď spoznáš aký skutočne som a čo mám rád, nebudeš mať pri mne taký pocit ako máš doteraz." 

,,Tak by si mi možno mohol o sebe viac porozprávať, tajnostkár." Rukou mu šťuchla do  veľkého ramena. 

,,Neviem či je zrovna dobrý čas na rozprávanie takýchto vecí. Bude lepšie, keď sa to dozvieš po tom, čo všetko vyriešime." 

Skutočne nechcel teraz vyťahovať veci či z jeho budúcnosti alebo to aký je teraz. Veci sa mohli skomplikovať a tieto informácie by jej mohli uškodiť. A možno ani nechcel, aby vedela o tom, čo sa dialo v minulosti. Tú kapitolu už dávno uzavrel a nechcel znovu vyťahovať a rozoberať. Problém však bola jej zvedavosť a fakt, že jej nechcel ublížiť. 

,,Hm, tajnostkár. Musí byť predsa niečo, čo nie je také, neviem ani aké. Niečo mi proste povedz, prosím." Hlas mala tak prosíkavý a oči tak štenacie... 

,,Prosím," skúsila znovu a dala mu bozk na líce. 

Najradšej by ju celú vyzliekol do naha a znovu si to s ňou rozdal. Tentokrát by to však spravil podľa svojich chutí. A jeho chute sú dosť sakramenský problém. Doriti. Ako to môže medzi nimi fungovať pokiaľ nebude vedieť o tom, čo sa mu páči? Prečo sa tak vlastne zaujíma či by sa jej to páčilo alebo nie? Pri žiadnej žene pred ňou sa o to nestaral. Proste muselo byť po jeho a bodka. Žeby vytiahol to? Nie, to ešte nie. Vlastne nechcel vyťahovať ešte nič. 

,,Máš zatiaľ smolu. Ale možno niečo zistíš zajtra večer," povedal a pohladil ju po vlasoch. 

,,Zajtra večer? Prečo zajtra večer?" Ešte pár sekúnd nechápala a násladne sa jej oči väčšmi otvorili. 

,,Hej, ty zvrhlík!" A zvrhlík skutočne bol. 

,,Ani si nedokážeš predstaviť, aké mám zvrhlé myšlienky, čo sa ťa týka. Už teraz mi vadí toto mesačné obdobie, kedy ti nemôžem robiť všetko, čo by som chcel." Povzdychol si a rukou zašiel do vlasov. Pri myšlienke, ako by ju mal priviazanú o posteľ tak, že by sa nemohla nijako pohnúť mu tvrdol penis. Panebože, idiot, prestaň!