V tieňoch súcitu

Epilóg

Chcela som ešte počkať, aby som si bola istá, že nebudem chcieť nič zmeniť... Ale asi je čas dať tomu finálnu bodku, takže... Prajem príjemné čítanie.

Conlaed

Pred dlhými vekmi bol jeden kráľ. Pred mnohými rokmi sa z neho stal vyhnanec. Pred niekoľkými mesiacmi ho všetci pokladali za zradcu. A pred časom, ktorý nedokážem určiť, pretože sa mi zlieva, tento muž zomrel.

Pred tisíckami rokov... Takto začala Nyxina myšlienka. Prvé slová nedávali zmysel... Ale kým Sauron zazeral na zem a ona sa odhodlávala započať svoju záverečnú hru, vysvetlila mi dopodrobna všetko, čo len mohla. Ani to netušila... Myslela si, že všetky tajomstvá zahrabala a nikto sa k nim nedostane. Stačil ale krátky moment pochybností a jej podvedomie ku mne vyslalo všetko. Tváril som sa akoby nič. Nie každá tá myšlienka dávala zmysel, ale niečo som dokázal rozlíšiť a pre pokoj jej duše som predstieral sladkú nevedomosť.

Priamos stál na balkóne jednej z veží každú noc a keď začalo vychádzať slnko, až do ďalšieho večera zaliezol do postele. S Lux sme ho prinútili sa raz za deň prebudiť a aspoň sa najesť a napiť, ale aj tak sa nedalo poprieť, že chradol. Pomaly umieral, ale zomrieť nemohol. Naozaj si Nyx neuvedomovala, akú dieru po sebe zanecháva, keď len tak odíde a nikomu nič nevysvetlí? Ešte aj Arryn, ktorý dočasne vymenil rolu korunného princa za veľvyslanca Tonitrua v Tenebrise, je touto situáciou zdrvený a stále opakuje, že len teraz našiel stratenú sesternicu a už je aj nezvestná.

Nahováram si, že sa možno len bála našej reakcie a predpokladala, že nevedomie nám dá príležitosť domyslieť si lepší záver. Zabudla, že sme všetci skrytí pesimisti.

,,Nechceš ísť za ním? Prospelo by mu sa s niekým porozprávať..." nadhodila Lux a položila na široké zábradlie čašu. Vôňa kávy mi udrela do nosu, ale nemal som chuť... v podstate na nič.

Pokrútil som hlavou a prstami si prešiel po hrudi, akoby som obkresľoval miesto, kde v Nyxinej hrudi zívala krvavá diera. ,,Keď sa mu Arryn pokúsil zdvihnúť náladu, skoro ho premenil na kôpku popola."

,,Po prvé, Arryn za ním prišiel s chabým pokusom o vtip, za ktorý by som ho v danej chvíli poctila veľmi podobným gestom. A po druhé, od toho incidentu ubehol mesiac a pol, takže záruka spoľahlivosti tohto argumentu vypršala."

,,Vážne ubehlo už toľko? Ja by som povedal, že to boli možno tak tri dni."

,,Nie... Pred troma dňami som sa rozčuľovala, že si Borrovi z milosti strápenej duše dal svoj kráľovský sľub, že nebudeme prenasledovať ani jeho, ani môjho prekliateho synovca. Mohla som si čas krátiť honom na toho zmrda... Priamos by ten nápad tiež uvítal a možno by sa aj pridal." Lux posunula čašu a vyhupsla na okraj balkóna. Zamrvila sa, aby našla čo najpohodlnejšiu polohu. ,,Ako veľa vieš?"

,,Nerozumiem..."

,,Ale rozumieš. Vidím do teba aj bez toho, aby som sa ti hrabala v periférii myšlienok." Natiahla ku mne ruku a opatrne mi stisla rameno, než pokračovala: ,,Ty vieš, prečo sa ešte nevrátila, že áno...?"

Mohol by som oponovať, ale zdalo sa, že to bolo zbytočné. S povzdychom som chytil do rúk čašu, ale neodpil som si. Len som sledoval tmavohnedú tekutinu v nej a snažil sa prekonať hrču, ktorá sa mi začínala tvoriť v hrdle. ,,Sto rokov za desať."

Lux ostala zmätená. ,,Čože?"

,,Bude preč sto rokov... a ďalších desať môže predstierať, že je nažive. A to stále dokola, až do konca vekov. Alebo kým sa nerozhodne nájsť spôsob, ako tú večnosť ukončiť."