Eva

41.

Eva s úsmevom vošla do Tomášovej pracovne. Krabičku skrývala za chrbtom a dlhými pomalými krokmi prešla k jeho stolu.

,,Dnes je nedeľa a to znamená, že sa nepracuje," jednou rukou odsunula kopu zakladačov a šikovne si sadla na stôl.

Tomáš jej bol za chrbtom, tak krabičku rýchlo položila na svoje stehná.

,,Už len pár minút," jeho slová nasledovalo rýchle ťukanie po klávesnici.

,,Ak by bola obyčajná nedeľa, možno by ti to prešlo...ale dnes nie," prstom sa pomaly blížila k červenému tlačidlu na jeho obrazovke.

,,Už to len pošlem. Posledné tri riadky...Eva!" zachmúril sa na ňu, keď mu sčernela obrazovka.

,,Čas vypršal," zazubila sa naňho a rukami si potľapkala po stehnách. S povzdychom sa postavil a obišiel stôl. Keď stál oproti nej, spýtavo pozdvihol obočie.

Eva natešene otvorila krabičku a vyzdvihla ju k Tomášovej tvári: ,,Našla som ju!"

Tomáš krabicu zobral do svojich rúk a vybral z nej tmavomodrú kravatu, ktorá dokonalo ladila k Eviným šatám.

,,Toľko radosti kvôli tomuto?" nedôverčivo si ju premeriaval očami.
,,Včera som ju hľadala celé poobedie. Myslela som, že ťa to aspoň trochu poteší. Má takú divnú farbu, nikde ju nemali. Až nakoniec, keď som to už pomaly vzdávala, zbadala som taký malý čínsky obchod. Štyri eurá, prosím pekne," pri rozprávaní vášnivo gestikulovala.

,,Nabudúce keď budem niečo chcieť, pôjdem tam," kravatu znova vložil do krabičky a podal ju Eve. Natiahol sa po kôpku zakladačov a keď našiel ten s veľkým nápisom 2020, začal v ňom niečo hľadať.

,,Mali by sme sa začať chystať," Eva s už menším elánom zoskočila zo stola a krabičku znova zavrela.

,,Nejdeš ku kaderníkovi? Na make-up?" krátko na ňu zdvihol oči od zakladača.
Eva pokrútila hlavou: ,,Zrušila som to. Viem sa pripraviť aj sama."

Tomáš náhle zavrel zakladač a hodil ho na vrch kopy.

,,Len aby to aj nejak vyzeralo," zahundral popod nos. Keď zbadal jej pohľad, uvedomil si, že tieto slová nikdy nemali opustiť jeho ústa.

,,Budem sa snažiť," odsekla a krabičku s kravatou hodila na jeho stôl. Odkráčala do spálne a hlasno za sebou zavrela dvere.

Tomáš si povzdychol a znova zapol monitor počítača. Z dnešného večera bol nervózny. Bolo to prvýkrát, kedy bolo usporiadať každoročný večierok na oslavu založenia firmy na ňom. Chcel, aby to bolo dokonalé.

Eva mala na plánovaní večierku obrovský podiel. Vybrala tému, miesto, organizovala dekorovanie priestorov a kopu ďalších vecí.

Tomáš jej za to bol neuveriteľne vďačný. Kvôli jej účasti mal o plánovaní dobrý prehľad a vedel o všetkých problémoch, ktoré by mu jeho zamestnanci so stopercentnou istotou zamlčali.

Vniesla do toho svoje tvorivé nadšenie pre detail. Prehovorila ho, aby bol otvorený bar, dokonca jej prikývol aj na tému detskej oslavy. Samozrejme, mala mať nonšalantný nádych.

Bol to veľký skok od vážnych veľkolepých osláv svojho otca. Eva sa na nich stále účastnila len veľmi nerada, neznášala príliš oficiálne akcie. Príliš veľa falošnej dokonalosti na jednom mieste.