Soraya
"Môžeš mi povedať, prečo musím ísť s tebou? Týraš ma Soraya - týraš." pozriem sa vedľa seba na kráčajúceho Nina, ktorý mi fňuká do ucha, že musí ísť so mnou na nákupy, ktoré sám inicioval. Pôvodne sme mali ísť len na nákupy jeho oblečenia, ale moja úžasná hlava si zmyslela, že potrebujem nový pár lodičiek, ktorý mi v narastajúcej kolekcií chýbajú.
"Nedramatizuj to Nino." ohriaknem ho. "Buď chlap a pochlap sa. Jeden obchod zvládneš." pretočím nad ním očami. "Najprv si dáme dobrú kávu aby si sa upokojil a dostal do seba kofeín, ktorý ti v tele chýba, a hneď budeš príjemnejší." usmejem sa na neho načo mi venuje svoj typický otrávený výraz v tvári.
"Neznášam ťa." vysloví klamstvo, ktorému ani on sám neverí.
"Miluješ ma." odpoviem mu pravdou.
"O tom by sa dalo diskutovať." zamrmle si pod nos.
"Aleba." zastavím sa a on sa ku mne otočí. "Že sa o tom nedalo diskutovať včera večer, och, vlastne aj dnes ráno, keď si kričal moje meno." víťazne sa usmejem.
Ukáže na mňa prstom. "Si zlá." našpúli urazene pery. "Poďme na tú kávu nech mám tie nákupy lodičiek čo najskôr za sebou." znovu sa dá do kroku a ja k nemu doskáčem ako malé tešiace sa dieťa. Zavesím sa o jeho rameno a v kľudne kráčam vedľa neho, spokojná sama so sebou, a s ďalšou malou výhrou v mojom živote.
Usadíme sa na vonkajšom posedení malej, útulnej kaviarni. V tichosti si vychutnávame kávu. Dnes je krásne slnečno. Slnko ma hreje na pokožke a v kostiach som cítila, že to bude dobrý deň. Voľno, ktoré som si dopriala bolo viac než potrebné a Nino mi bol k dispozícií, kým je Valentine odcestovaná a Will zarezáva v práci hádam aj cez víkendy. Netuším kde nastala chyba, že je práve Will z chlapov najrozumnejší a najpracovitejší, ale zjavne sme na neho s Val mali dobrý vplyv. Nino bol odjakživa pokazený ako staré rádio, ale keď mal pracovať tak pracoval svedomito. Teraz sa to oň povedať nedá. Skôr sa ulieva ako pracuje, ale k prekvapeniu má vždy svoju prácu hotovú a to perfektne. Zarážajúce ale pravdivé. Neviem ako to robí, akou rýchlosťou ale je nesmierne šikovný a nadaný, len svoj talent nevyužíva. Z hlavy vypočíta akýkoľvek príklad, vie rôzne fakty a čo si prečíta tomu rozumie. Je ako chodiaca encyklopédia a Einstein dokopy. Mrhá talentom, ktorý mu bol daný do vienka. Keby chcel bol by najmladší miliardár na svete za rok - to nežartujem.
"Aký je?" spýta sa potichu. "Valentine mi čo to povie ale nie veľa, pretože nemôže rozprávať. Povedz mi, aký je Oscar?" potichu sa opýta. Strata priateľa sa na ňom podpísala. Každý deň na neho myslí. Každý deň pozerá na telefón či mu nenapísal. Naša trojica chlapcov bola nerozlučná a teraz prišli o jedného. Je to akoby bojovníci prišli o svojho bojovníka. Svoju posilu, brata, oporu.
"Stále rovnaký. Nezmenil sa v správaní. Je to ten istý gentleman ako kedysi. Ako vždy si chráni svoje súkromie a miluje čerstvé ovocie. Len.... nepamätá si nás. Je divné prechádzať sa vedľa neho a nerozprávať sa s ním ako za starých čias. Je divné neobjať ho. Nepocítiť jeho teplo, ktorým ma vždy obalil, keď ma upokojoval po mojom plači. Val sa bude snažiť o to aby si spomenul, ale nič negarantuje. Je pri ňom blízko ale zároveň tak ďaleko."
"Myslíš si, že môžem niečo urobiť? Prísť na nejaký závod? Porozprávať sa s ním?" upriami na mňa veľké medové oči plné očakávania.
"Nie." záporne pokrútim hlavou. "Najlepšie by bolo nechať to na Val. Bude stačiť jeden aby to skúsil. Nemôžeme na neho vybafnúť všetci naraz, to by sme ho skôr odplašili."
