Lando
"Ja som Louboutin popoluška."
Štyri slová mi rezonujú v hlave ako ohlušujúca bomba, ktorej výbuch prežívam zas a znova. Počujem ich opakovať sa, ale svet naokolo mňa prestal existovať. Čas sa spomalil. Pokazená, opakujúca sa platňa je príjemnejší zvuk, ako pár slov, ktoré ma priklincovali k zemi. Stuhol som. Stala sa zo mňa živá socha. Po celú tú dobu.... celučičkú si zo mňa robila dobrý deň. Mal som tušiť, že za tým bude niečo viac, keď ma odhovárala od konfrontácie Valentine. Mal som šípiť, že za tým nebude žena, ktorej pohľad patrí môjmu tímovému kolegovi. Prehliadal som ju. Nevenoval som jej pozornosť. Spätne sa zamyslím a pospomínam na naše stretnutia. Jej veta, ktorá mi usídlila v hlave "Ešte sa nenašiel ten pravý." Aj to neznáme dievča povedalo niečo v tom zmysle. Oháňala sa romantikou až som ju vysmial, že žije v stredoveku a pritom to bola ona, ktorá sedela predo mnou a rozprávala sa so mnou akoby ma pár dní predtým na instagrame nevysmiala. Na párty prišla v Louboutin lodičkách. Slepo som uveril jej slovám, že sú jej prvé a nikdy žiadne nevlastnila. Toľko náznakov. Ukázala sa len v Austrálií a Monaku, kedy aj to dievča pridalo príbehy na jej instagram. Upodozrieval som zlé dievča, pritom to správne si zo mňa po celú dobu robilo dobrý deň. Vzbudí sa vo mne hnev. Na ňu, na jej správanie, na všetkých naokolo. To, že som si urobil menšiu hanbu, tak nad tým by som len mávol rukou, ale klamstvá, ktorými ma kŕmila ma viac naštartovali a hnev sa vo mne prebudil o čosi viac. Narastal. Ako mohla?
Zahrávať sa s človekom, pritom vedela, že ju chcem úprimne spoznať. Nechcel som viac. Hádam chcem tak veľa, keď chcem spoznávať nových ľudí? Vedela o mne. S kým si píše. Kto pred ňou sedí a tvárila sa ako najväčší anjelik na svete. Krv v žilách mi začína vrieť. Vidím len ňu. Inak mám videnie zastreté a všetci ostatní pre mňa v túto chvíľu prestali existovať.
Až spýtavé vyslovenie jej mena ma prebudí z tranzu, do ktorého ma jej slovami dostala. "Soraya? O čom to rozprávaš?" za rameno ju chytí Oscar, ktorý sa k nej správal vždy s úctou a rešpektom. Lara len vyjavene pozerá. Valentine sa tvári previnilo a ona? Ona sa tvári akoby sa nič nestalo.
"No do toho hrdinka." irónia zo mňa srší jedna radosť. Doteraz ňou bola ona kráľovná ale preberám žezlo. "Za tajným účtom si mala ústa plné sr - veľkých rečí. Predveď sa." tisne zuby k sebe, až sa uvedomím aby som nimi nezaškrípal. Škaredé slovo som prehltol, len preto, že to je žena a stále mám v sebe štipku vychovania, aj keď tá tiež drží len na tenkom vlákne.
Vystrie bradu nahor a zapozerá sa mi do očí. "Neurobila som nič zlé." zahlási vážne a mňa obleje horúca voda.
"Čo prosím?" zakričím prekvapene. Neudržím sa a môj hlas stúpol o pár oktáv vyššie.
"Nehuč." ohradí sa Oscar. "Nechaj ju povedať svoj pohľad na vec a potom môžeš ty." je tu z nás ten najkľudnejší.
"Zopakujem sa. Neurobila som nič zlé. On mi začal písať na môj druhý súkromný profil, kde pridávam len fotky umenia, lodičiek a pár záberov budov a histórie. On bol ten, ktorý trištvrte času začínal konverzáciu a ja som mu párkrát dala jasne najavo, že sa nemáme o čom baviť, pretože sú naše názory odlišné a v ničom sa nezhodneme, ale on pokračoval. Chcel vedieť, kto sa pod tým účtom skrýva a ja som mu povedala nie. Nechcela som ale to som ešte nevedela, že sa budem promenádovať po paddocku po boku Oscara a Valentine. Áno uznávam bola moja chyba pridať príbehy z okruhov, a možno tak trošku som ho chcela vyhecovať, nech sa chlapec potrápi, keď on to isté robí dievčatám, ale rýchlo som sa potom stiahla. To, že on nepozná odpoveď nie, nie je môj problém. Nemá byť rozmaznaný a namyslený frajer, ktorý si myslí, že mu každá ženská padne k nohám." pri poslednej vete na mňa zazrie. Jej pohľad ma pichne na hrudi, pretože jej slová nie sú pravdivé. Možno to tak navonok vyzerá, ale nepozná ma. Nepozná moje pravé ja a ani sa ho nesnažila spoznať, keď som jej to navrhol!
