Polčas

8

Lea

Spokojná a naplnená šťastím som vychádzala z budovy, v ktorej som strávila niekoľko hodín prípravami, varením a učením sa nových receptov. Zbožňujem dni, ktoré mám nabité kurzami varenia a pečenia, pri ktorých sa naučím niečo nové, recepty mi posielajú do e-mailu a môžem sa zdokonalovať v iných kuchyniach a variť viac rôznorodé jedlá, ktoré sú chutné, vyvážené, ľahké a nové. Hlásim sa vždy sama, ale na každom kurze vám pridelia spolu kuchára a tak spoznávam aj viac ľudí, i keď moje introvertné ja trochu trpí. Vždy sa snažím splynúť s davom, ale zakaždým na mňa vyjde jeden cudzí človek, s ktorým potom niekoľko hodín spolupracujem a nadväzujem konverzáciou, ktorá je sprvu trápna a o ničom. Ku koncu hodiny sa s niektorými dobre zabavím a rozprávame sa o varení či pečení, ale už som mala partnerku, s ktorou sme okrem prípravy jedla nerozprávali vôbec. Nesťažovala som sa. Práca nám išla od ruky a len u nášho stola bolo ticho, čo bolo v niektorých chvíľach zvláštne a divné.

Vytiahnem si z kabelky telefón, pripravená zavolať Maxovi, že som skončila a idem domov. Vždy si voláme alebo píšeme, keď ten druhý odniekiaľ ide, aby sa ten druhy nebál. Z práce som musela ísť na Košickú 58, kde sa kurzy uskutočňujú, čo znamená, že domov pôjdem cez cca pól až trištvrte hodinu vrátane prestupov. Môj koníček mi vždy na moje kurzy vychádza práve v tejto vzdialenejšej časti Bratislavy, ale nesťažujem sa. Odreagujem sa. Lepšie, ako sedieť doma a nič nerobiť. Takto mám skúsenosti navrch.

"Nechápem - " Zľaknem sa s výkrikom a ustúpením dozadu. Spoza rohu vyjde on. Ten koho by som tu nikdy neočakávala. "Niekto tu nemá čisté svedomie, " poznamená s hravým úsmevom na perách, " avšak som rád, že sa ma bojíš, pretože by si aj mala. No kde som to skončil?" Urobím dva kroky smerom ku mne a ja tie dva kroky urobím dozadu aby som bola čo najďalej od neho. Na jeho tvári sa vyformuje ešte väčší úsmev. "Nechápem ako Max, skvelý chlap, môže mať za kamarátku práve teba." Prebehne ma mrazivým pohľadom.

Prišiel ma sem urážať? Meral cestu sem, aby mi práve tieto slová povedal? Nemá nič iné na práci? Je ako parazit. Raz sa mi objavil veľkou náhodou v živote a pretrváva. Sú účinné spreje na jeho druh parazitu, ktoré by som vedela použiť? Rada by som sa jedného veľkého zbavila.

"Hm." Prikývnem a zahmkám potichu. Viac sa k jeho výlevu vyjadrovať nemienim. "Odchádzam." Informujem skôr seba ako jeho. Obídem ho a vyjdem smerom k zastávke.

"Počkaj." Zastaví ma urobením pár krokov. Jeho prsty sa obmotajú okolo môjho zápästia a prinúti ma zastaviť. Jeho dotyk je elektrizujúci a prebíja do mňa svoju energiu, ktorá mu prúdi telom. Akoby jedným dotykom dokázal preniesť jeho prebytočnú energiu na niekoho iného. Uvedomím sa a strhnem ruku z jeho zovretia a pritiahnem si ju viac k telu.

Spýtavo sa na neho zahľadím. V jeho prítomnosti sa mi nepáči zotrvávať. Nie na otvorenom priestranstve, kde nikoho nepoznám a som len ja a on. Nepáči sa mi to. Necítim sa bezpečne.

"Ponáhľam sa domov."

"Maxovi som volal, že ťa zoberiem. Mal som to cestou a počkal som kým skončíš."

"Ehm...." zaseknem sa, "nie?" Podám moju odpoveď spýtavo, ale vnútorne som pevne rozhodnutá s ním nenasadnúť do jeho vozidla.

"Max bol nadšený." Informuje ma ďalej obchádzajúc moju odpoveď. "Je potešený, že nepôjdeš sama nočnou Bratislavou. Mali by sme sa viac spoznať, keďže sme obaja jeho kamaráti a ja ho ani po štátniciach nechcem stratiť. Musíme spolu ako tak vychádzať, keď s ním chceme tráviť viac času."

Vyočím si skoro oči. Robí si zo mňa žarty? Toto nie je realita, ale nočná mora, ktorá sa mi odohráva bez spánku. "Neviem čo tu na mňa skúšaš a akú hru to hráš, ale nie ďakujem. Pôjdem si po svojej osi."