One Shoot- 1D (sk)

Pizza-boy (Larry)

Harry

Nedávno som išiel okolo jednej Pizzérie a uvidel tam tú najdokonalejšiu a úžasnejšiu....... bytosť. Presne tak, osobu. Nie, ja nie som ako Niall - môj najlepší kamarát- ktorý si všíma len tú pizzu. 
Bol to chalan, dosť mladý povedzme 16-17 ročný. Mal krátke hnedé vlasy, schované pod firemnou čiapkou. A modré oči, ktoré vám vidia do duše. Impozantný- toto ho dokonale vystihuje. Asi je tu na brigáde. Práve vychádza aj s pizzou v ruke a nasadá na služobný motocykel. Rýchlo som si odpísal číslo na pizzériu a odišiel naspäť do práce s úsmevom na tvári. 

o 2 hodiny

Je už okolo piatej večera. Som hladný a viem presne, čo si dám. Vytiahol som si mobil a našiel si číslo na pizzériu Louisiana. Vytočil som číslo. Zvoní.... Po druhom zvonení sa ozval ženský hlas.
" Dobrý deň, pizzéria Louisiana. Čo vám privezieme?" 
" Dobrý. Rád by som si dal syrovú pizzu a k tomu pomarančový džús. Meno Harry Styles." odpovedal som a usmial sa nad predstavou mladého chlapca.
" A kam to prinesieme Pán Styles?" 
" Do budovy Styles Tower. Najvyššie poschodie." (ja som ale nápaditá, že? :D)
" Dobre Pane, za polhodinu by tam mal prísť poslíček. Dopočutia." 
" Ďakujem a dopočutia." zložil som. 

Už sa neviem dočkať na mladého dovozcu. Do telefónu som povedal svojmu asistentovi, že môže odložiť prácu a na dnes to zabaliť. Za chvíľu ho tu už nebolo. 

Prešla skoro pol hodina a už som bol naozaj nedočkavý. Predstavoval som si toho chlapca, ako mi ho dokonale fajčí. Oh Bože, už teraz som tvrdý. Zazvonil mi pracovný telefón. 
" Pán Styles? Prišiel poslíček aj s vašou objednávkou. Môžem ho poslať hore?" opýtala sa recepčná.
" Samozrejme. Prosím nasmerujte ho za mnou do kancelárie." odpovedal som a zložil.
Konečne, je tu. Som netrpezlivý, ako dieťa na Vianoce.
Po piatich minútach mi už niekto klopal na dvere.
" Ďalej!" zakričal som, aby ten drobček počul. Otvorili sa dvere a v nich stál On. Je ešte krajší, ako keď som ho videl asi pred troma hodinami. 

" Dobrý deň Pane, priniesol som vám vašu objednávku." povedal. Naznačil som mu rokou nech príde bližšie. Tak aj urobil. Ja som sa postavil zo svojej stoličky a obišiel pracovný stôl o ktorý som sa spredu oprel. 
" Polož mi to na konferenčný stolík a poď ku mne." povedal som mu. Urobil tak, pristúpil, ale nie o veľa.
" Neboj sa ma a príď bližšie, ja ťa neuhryznem." zasmial som sa. Mierne sa pousmial. Bolo na ňom vidieť nervozitu. " Čoho s bojíš mačiatko?" opýtal som sa.
" Ni-ničoho, ja len... ja mám ešte nejakú rozvážku a musím už ísť, aby som to sti-stihol." odpovedalo mi to malé kura.   
" Všetko stihneš neboj sa. A teraz poď ku mne." usmial som sa. 
" A-Ale pa-pane...... ja....." začal koktať, ale približoval sa. Je tak zlatý. Položil som mu ruky na jeho boky a pritisol si ho na svoje telo. " Pane? Čo-Čo t-...." ani nestihol dopovedať, už som sa pritisol na jeho pery tými svojimi. Boli tak jemné. On celí. Tak krehký a jemný, až sa bojím, že by som ho pri silnejšom dotyku, alebo prudšom pohybe zlomil.  Odtiahol sa od mňa. 
" Pre-prečo ste to urobil?" zarazene na mňa pozrel.
" Pretože sa mi páčiš." jednoducho som odpovedal.
" Ale...Ale veď ma ani nepoznáte a-a-a ani ja vás.... Toto robíte ka-každému, kto sa v-vám pa-páči?" Znovu sa zakoktal. Ako môže byť niekto tak krásny a..........dokonalý?
" Popravde? Nie. Ty si úplne prvý. Toho si váž."
" Do-dobre, ale aj tak vás nepoznám." odpovedal s miernym úsmevom. Asi sa mu to páčilo.
" Spoznáš." usmial som sa a znovu sa prisal na jeho pery. Neskôr som sa odtiahol sám.
" Ako sa voláš?" opýtal som sa a rukou mu naznačil, nech si sadne na sedačku. Obaja sme si sadli.
" Louis.... Louis Tomlinson.... a Vaše?" riekol nesmelo.  
" Ja som Harry a prosím tikaj mi." natiahol som k nemu ruku. Natiahol ju tiež, spojili sme si dlane. Uprene sme si hľadeli do očí. Strácal som sa v jeho kukadlách. Čo to so mnou robí? A ten dotyk? Mám po ňom motýliky v brušku.

Pohľad 3 osoby