Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Zlodejka života

Reyna zakričala a vyštartovala proti svojmu manželovi. Zrazu sa proti jej meču postavil iný meč.
Keď sa stretli poriadne to zaiskrilo a Ofión sa usmial: "Máš to márne drahá. Skoro všetci sú už na našej strane."
Všetci sa poriadne prizreli osobe, ktorá držala meč. Bolo to dievča s čiernymi vlasmi a podivnými rozšírenými očami, akokeby ju ovládal nejaký démon.

Nič nepovedala, len na nás hľadela.
Ofión sa nakoniec rozrehotal: "Ooo, to je veľmi dojemné. Hlavne keby ste vedeli, kzo vlastne proti vám stojí."
"A kto to teda je?", spýtala sa Piper.
"Predstavujem vám vašu drahú Aryannu!", povedal a čakal pravdepodobne potlesk.
Všetci sa vyjavene pozreli, pretože ich Aryannu s bledomodrým nádychom v tejto osobe veľmi temného charakteru nikto nespoznal.
"Arya, prosím. Odlož tie zbrane", poprosil sestru Percy.
"Presne Aryanna. Prosím", povedala aj Reyna.
No, s Aryannou to ani nepohlo a tak sa pozrela na Ofióna.
Ofión len prikývol: "Zabiť!", otočil sa a odplazil sa.
Aryanna sa rozohnala mečmi a zaútočila na Reynu.
Reyna mala tiež svoj meč, ktorým zablokovala útok a sústredila sa hlavne na obranu.
"Aryanna...", zadychčane sa snažila prehovoriť a zároveň uhýbať, "Prosím... prestaň."
"Niktp z nás ti nechce ublížiť", povedal varovne Percy a dúfal, že nebude musieť zasiahnuť.
Keď už však poľavila Reynina obrana a Aryanna jej urobila veľký škrabanec na ruke a na pleci, museli niečo urobiť.
Piper predsa len skúsila jej čaroslová a povedala: "Prestaňte."
Na chvíľu ich to zmiatlo a prestali bojovať. Presne na dostatočnú chvíľu, aby Percy použil svoju vodu a techniku s ľadom, čo ho naučila Aryanna.
Obalil ich vo vode a potom tú vodu zmrazil až im vytŕčala len hlava.
"Hej! Mňa pusť!", rozkázala Reyna a Percy mykol rukou: "Sorry", a nechal zmiznúť jej ľad.
Všetci sa nahrnuli k Aryanne, ktorej omráčenej visela hlava a bolo z nej vidieť len havranie vlasy.
"Čo teraz?", povedala Piper, no nikto ani nestihol nič povedať, pretože ľad začal pukať a Aryanna sa pepadávala.
Zdvihla hlavu z ktorej sršali čierne oči a bolo vidno ako nasáva všetku vodu a ľad.
Po veľkom ľadovci ostala len malá mláčka.
Všetci zaspätkovali a Piper dokonca vybehla do bojujúceho Tábora pre pomoc od Cheiróna.
Aryanna sa zatiaľ rozbehla a začal nový súboj s Reynou.
Tentoraz bol však kratší pretože unavená Reyna nebola dosť obozretná a dala príležitosť Aryanne buchnúť ju tupou rúčkou od meča do hlavy.
Reyna padla omráčene na zem s malým fľakom krvi na hlave.
Aryanna sa obzrela na ostávajúcich, Percyho s Annabeth.
Pribehla k bližšiemu, Percymu, a silnou rukou ho chytila pod krk a zdvihla.
"Nie", zašepkala Annabeth a snažila sa do Aryanny búchať a šklbať ňou nech ho pustí.
Aryanna tam však stála ako skala a pozerala na svojho brata, ktorý začal pomalý modrieť od nedostatku kyslíka.
Annabeth sa zatiaľ sácala na ňu a bodala ju aj dýkou, čo nakoniec našla.
Kým však stihla vymyslieť ešte lepší útok, Aryanna dala druhú ruku na Percyho čelo.
Annabeth na ňu namierila dýku a vrhla sa na Aryanninu ruku.
Keby to bol normálny človek, ruka by už nebola jeho, no v tomto prípade sa len dýka odrazila ako od ľadu, nezanechajúc ani škrabanec na čiernych šatách alebo ruke.
Aryanna sa prestala sústrediť a zahnala sa po Annabeth ako po otravnej muche.
Zhodila ju na zem a Annabeth sa len bezmocne pozerala ako za pár chvíľ k nej pribudol aj Percy.
No, narozdiel od nej, Percy mal zatvorené oči a dýchal veľmi plytko.
Aryanna sa nakoniec k nemu nahla a pokynula rukou.
Percyho strhlo a v kŕči otvoril oči a ústa.
Pozrel sa panicky na Annabeth a zvreskol.
Aryanna mykla rukou a Annabeth videla ako z Percyho úst vychádza veľké množstvo vody.
"70% vody z ľudského tela sa dá ľahko ovládnuť. No, čo so zbytkom?", povedala Aryanna po prvý krát.
Jej nová zlá tvár mala strašný tvrdý úprimný hlas bez emócií.
Usmiala sa na ustrašenú skrčenú Annabeth a vytiahla z Percyho ešte posledné kvapky vody.
Percyho hodilo na zem.
Aryanna sa zasmiala a vyzeralo to akokeby aj podrástla.
"Voda je život. A mne! Ho aj dáva. Zatiaľ, čo ostatným, ak chcem, berie!", ešte povedala a odkráčala za Ofiónom aj s jeho armádou preč z polozničeného Tábora.
Annabeth rýchlo priskočila k Percymu a skúsila ho nejako oživiť so slzami v očiach.
"Nie. Nie. Nie", stále si mrmlala popod nos.
"Nie!"
Začala pomaly búchať do Percyho, aby sa prebral.
"Všetko sme spolu prekonali! Gaiu, Krona, Nyx. No tak, Perseus Jackson! Teraz mi tu nemôžeš umrieť!
Cheirón!", zakričala ku Táboru po pomoc.
"Bohovia!!", nakoniec sa obrátila aj na oblohu.
"Tak toto je to pred čím si ma kedysi varovala, Athéna?! Že mi takto zlomí srdce? Že jeho priateľia a odvaha budú jeho slabinou??!"
Snažila sa zahnať slzy, postavila sa a začala kšeftovať s bohmi pomoc.
"Poseidon, je to predsa tvoj syn! Najlepší bojovník a hrdina od antických čias! Síce to bola jeho sestra, čo...to..spravila, no nezaslúži si to!!! Je môj!!
Už nikdy viac od seba!
To. Sme si sľúbili.
V Tartare!!"
Zavrela oči a opäť klesla na kolená.
Percy neni mŕtvy. Je to len ďalšia nočná mora.. Mala som ich už veľakrát, snažila sa oklamať nech zmierni tú bolesť.
Zdvihla zrak a konečne už v diaľke zbadala utekajúcu Piper s Cheirónom, Jasonom, Nicom a Willom.

Ooo, za toto ma asi zabijete, ale konečne som chcela aj takýto napínak aj ja 3:) :D a áno som pripravená na všetky druhy mučenia v komentároch, ktoré na mňa budete pravdepodobne zasielať. Ja sa zatiaľ pokúsim pridať novú časť čo najskôr a zmierniť vám utrpenie s odpoveďou na otázku:, či by som bola dostatočne bláznivá a nechala Percyho umrieť??! :D