Samozrejme, je už po vojne s Gaiou, ako inak? A Percy, Annabeth a ostatní musia doladiť ešte nejaké detaily k udržaniu mieru. Ako dopadnú ich výpravy? Nájdu čo hľadajú? Nájdu prastarého boha? Kto sa k ním na výprave pridá a kto sa odpojí? Zvládnu ud...
"Annie!!", zvolal Percy a tuho objal Annabeth hneď ako sa vrátili do tábora. "O všetkom som počul", povedal vážne a Annabeth sa len usmiala: "Odpočúval si?" Percy sa k nej vážne naklonil a zašepkal do ucha: "Istý chytrý ľudia sa už dokázali napichnúť na túto sieť a odpočúvať ju." Keď sa Percy odtiahol, Annabeth sa zatvárila prekvapene, no nakoniec nasadila svoj zvyčajný všetečný a sebavedomo chytrý pohľad. Nadýchla sa a krátko skonštatovala: "Je to Leo, však?" "Áno", zamrmlal Percy, sklamaný, že na to tak rýchlo prišla. Pokrútila nad ním len hlavou, až sa jej vlasy v chvoste zavlnili a odkráčala do provizórneho Hefaistovho stanu. Táborníci boli totiž aj pod stanmi rozdelený podľa ublikácii. V stane bola hromadá ľudíy ktorá obkolesovala stôl. Bolo ich tam však toľko, že Annabeth ani nevidela cieľ ich záujmu. Prestrkala sa vďaka ostrým lakťom davom, ktorý na ňu nevlúdne pozeral a konečne mohla vidieť postaršie rádio s mnohými železnými drôtmi trčiacimi skoro z každého centimetra štvorcového povrchu rádia. Pri tomto podivnom rádiu stál Leo a mohutne ešte doštelovával pár vecí. Nakoniec poklepol na bez-drôtový vrch rádia, ktoré hneď naskočilo a všetci v miestnosti počuli Cheirónov hlas. Neboli to však zatiaľ nič zaujímavé. Hovoril len s Reynou o stave ich Tábora a tak rádio na chvíľu zase vypli. Táborníci sa rozpŕchli a Leo im smutne povedal: "Tak zas niekedy nabudúce! Nebojte! Keby bolo niečo pikantné, dáme vám vedieť." Annabeth sa pretlačila davom k nemu a hodila naňho: Myslíš, to vážne, že budeš takto odpočúvať? Je to detinské- pohľad. "Náhodou. Je to potrebné. Vďaka tomu že budeme informovaní, dokážeme sa rýchlejšie zmobilizovať a pomôcť" obhajoval sa Leo a Annabeth to nakoniec musela uznať.
Nakoniec všetci spoločne vyšli z Hefaistovho stanu a šli sa pozrieť na pomaly zapadajúce slnko. Rokovaniami a vysvetľovaním situácie zabrali skoro celý deň.
Percy sa poobzeral okolo seba a uvidel všetkých kamarátov z ich sedmičky a aj veľa známych z tábora. Bola tam panovačná Drew, vždycky zachmúrení Nico, no teraz už trochu šťastnejší, keď je späť v Tábore a hlavne s Willom. Videl aj Willových súrodencov Austina, Kaylu a Leeho, Dionýzovho syna Polluxa, Afroditine dcéry Valentinu a Lacy, Atheninho syna Kaia a Demeterinu dcéru Meg a Áresovské dvojčatá Nicka a Sebastiana.
Percy sa cítil trochu divne, pretože ich sedmička bola v poslednom čase rozhádzaná po všetkých kútoch sveta. Už si ani nepamätal, aké je vlastne ročné obdobie, nie ešte aký je mesiac? Keď boli bohovia, na Opalinom ostrove alebo vo vesmíre, čas ušiel strašne rýchlo. Obzrel sa na Annabeth a usmiali sa na seba. Ponúkol jej ruku a spoločne sa prešli na kraj pláže. Sadli si do piesku a započúvali sa do šumenia mora. Percy chcel aj povedať, že nič také pokojné a tiché už dávno nezažil, no nechcel kaziť túto chvíľu. Nakoniec moment však prerušila Annabeth: "Vieš, že už ani neviem, aký je dnes deň? Pristihla som sa totiž že sa snažím spomenúť si alebo vyrátať ktorý môže byť deň, no neviem. Zo všetkých udalostí som strašne zmetená", pozrela do piesku a začala ho presýpať v rukách. "Jediné, čo viem je, že je už znova ďalšie leto, pretože dni sa akosi predlžujú a je teplejšie", nakoniec zdvihla hlavu a usmiala sa na Percyho: "Niekedy teraz budeš mať znova narodeniny", pripomenula a Percy musel spomínať na narodeninovú tortu, ktorú dostal od Annabeth. Bola samozrejme celá modrá.
Vtom však Percyho trklo: "Annie! Však neni 16. júna?", vyplašene sa pozrel na Annabeth, ktorá sa najprv začudovala, no pokojne odvetila: "Možno.." "Ugh. Aké možno?", povedal naštvane Percy a rýchlo sa otočil za ostatnými a zamával na nich, aby upútal ich pozornosť: "Heeej.! Koľkého je dnes?" Niekto v dave čosi zamrmlal a tak Percy zakričal: "Čožeee!??" "16. júna!!!!", zborovo odkričali asi šiesti, zatiaľ čo sa Percy držal za hlavu a nadával si do idiotov. Annabeth to zatiaľ s pobaveným výrazom na tvári sledovala. "To nevadí, chaluhový mozoček. Moje narodeniny možeme osláviť aj inokedy", navrhla. "Kedy?", spýtal sa jej sklamane Percy s iskierkami hnevu v očiach. "Neviem" pokrčila pleciami a zahľadela sa na červené zore. Keď však videla nešťastného Percyho, načiahla k nemu ruku a otočila si ho k sebe. "Jediné na čom mi záleží, je to, aby sme boli spolu. Nemusíš mi kupovať žiadne darčeky." "Oh, chytráčka", vzdychol Percy už menej sklesnuto a nechal Annabeth nech sa o neho oprie, aby spoločne sledovali zapadajúce slnko.
Neskôr sa všetci poukladali do provizórnych postelí a zažili aspoň teraz celkom pokojnú noc. Bola niekedy až príliš pokojná. Priam, akokeby nepriateľ kul nejaké plány a nechal polobohov, aby sa ešte aspoň jednu noc poriadne vyspali a nabrali sily do nového a ďalšieho kola súboja...
Nová kapitola! :D Keďže je voľno a bola som chorá, mala som dosť času na písanie nových častí ;) Tak si užite kapitolu a aj aspoň jeden deň voľna na fandom :P #hudba ukľudňuje ;)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
PS: Aké sú vaše typy na výhercov oscarov? Ja som si skoro istá jedine Zootropolis :D a ešte kratkym animovaným Piper :3
