Hľadanie satyrov

129 14 1
                                    

"Annabeth? Vieš vôbec kde sídlia vzdušný duchovia?", spýtal sa Percy, keď s Jasonom odchádzali z Veľkého domu.
"Nie. Ale opýtame Hedgea", povedala.
"Hedge je ešte stále v Tábore?"
"Chaluhový mozoček. Samozrejme, že je tu. Bola vyhlásená pohotovosť a keďže zhromažďujeme posily, všetci lesný duchovia sa musia dostať do Tábora", vysvetlila Annabeth.
Tak teda zahli za roh, do radu ublikácii v tvare písmená U. Satyrovia sa stále ponevierali niekde blízko. Zastavili jedného a spýtali sa na Hedgea.
On im však o ňom nevedel nič povedať.
Percyho však napadlo, či by sa nespýtali na Grovera. Percy sa aj trochu zahanbil, keďže ho v poslednom čase dosť zanedbával. Ale čo už. Mal veľa práce. Veď dávno nenavštívil ani mamu!
Satyr ich nakoniec nasmeroval do lesa k Juniperinmu stromu. A tam kde je Groverova priateľka, tam bude aj on.
Annabeth zaťukala na jej strom a za chvíľu sa z neho vynorila zelená mladá víla.
Rozospato otvorila oči: "Percy? Annabeth?", zívla, "Grover tu teraz nie je, ak ho hľadáte. Ospravedlňuje sa, že sa dlho neozval, no má teraz istú misiu za Radu párnokopytníkov."
"To je smola. Práve ho totiž hľadáme. Chceme, aby nám povedal, kde je istý satyr", povedala Annabeth, zatiaľ čo Percymu odľahlo, keďže nebol jediný, čo nemal čas.
"Ale možno by si nás vedela nasmerovať ku satyrovi Hedgeovi aj ty. Hľadáme totiž hlavne jeho ženu a pomoc, pretože sa znova schyľuje k ďalšej bitke medzi Ofiónom s Pythonom a nami."
Keď zbadala Juniperin prekvapený výraz, v skratke jej vysvetlila situáciu posledných dní.
"No teda! To vyzerá vážne", zhýkla víla a ihneď prisľúbila pomoc jej priateliek a lesných duchov.

"No, a ten Hedge", zamyslela sa a nakoniec si spomenula: "V poslednom čase som Millie stretávala hlavne vvv"
No, kým si stihla Juniper spomenúť, zrazu sa z lesu vytackal nejaký iný satyr a pribehol k Annabeth. Bol ešte malý a tak jej siahal ledva po kolená.
Zaťahal ju za nohavice a tenkým hlasom povedal: "Ja by som vedel, kde je Millie."
Annabeth si ho konečne všimla a zhýkla: "Ooo, ten je roztomilý."
"Roztomilý?", spýtal sa zvedavo Percy.
"Hej", prikývla nadšene Annie, "Pozri na jeho malé kopýtka a chvostík."
"Mhm", povedal Percy a naklonil sa, "Z tohto uhlu to už vážne vidím."
Annabeth ho jemne buchla: "Nerob si z toho srandu."
Percy prepukol v smiech, zatiaľ, čo Juniper a Annabeth hladkala malého satyra, ktorému sa toľká pozornosť veľmi páčila.
"Ale", nadýchaval sa Percy so smiechu, "Na tom sa nedá nesmiať. On je asi prvé stvorenie na svete, ktoré ťa vedelo takto obmäkčiť, chytráčka."
"Vážne? Myslím, že nie len on", nadvihla jedno obočie Annabeth a pozrela na Percyho.
"Samozrejme. Veď ja som tiež neodolateľný", Percy urobil pózu a grimasu.
Juniper s Annabeth sa na seba pozreli a prikývli. Nabrali hrste listov zo stromh a hodili ich po Percym.
Percy sa neuhol a skončil pod metrovou vrstvou listou.
Dievčatá sa zasmiali a Annie povedala: "Teraz si ešte neodoľatelnejší."
Percymu trčala z kopy len hlava a vyplúval nejaké kúsky hliny a listov.
Naštvane sa na nich usmial a snažil sa odohnať nejakého vrabca, čo si z neho chcel spraviť hniezdo.
To, dievčatá rozosmialo ešte viac, až si nevšimli malého satyríka, ktorý znova Annabeth poťahoval za nohavicu a chcel niečo povedať.
Nakoniec však započuli nejaké zvuky a volania.
Stíchli a započúvali sa.
"Synak. Kde si?"
"Colin? Vráť sa."
Boli to dva hlasy. Mužský a ženský, ktorí evidentne niekoho hľadali.
Satyrík sa pri Annabeth zahmýril a potiahol ju ešte raz za nohavicu.
"To sú tvoji rodičia?"
Satyrík prikývol a ukazoval na kríky z ktorých vyliezol.
Potom sa do nich aj rozbehol, až sa im stratil.
Annabeth sa za ním ako jediná rozbehla.
"Počkaj", zakričala a snažila sa nejako predrať cez kríky.
Za chvíľu ho dohnala a šli spolu.
Za ďalšiu chvíľu už konečne prišli znova na nejakú čistinku, odkiaľ aj prichádzali výkriky jeho rodičov.
Satyr a Annabeth sa potešili, keď ich konečne zazreli a satyr sa k nim aj rozbehol a vyskočil otcoci na ruky.
Keď chcela Annabeth niečo povedať, z kríkov sa prirútil aj Percy a zrazil Annabeth na zem.
Keď tam tak prekrížene ležali a snažili sa vymotať, podišiel k nim satyr a povedal: "No? Holúbkovia. Čo to tu zas vyvádzane. Nestrpím žiadne približovanie. Mal som vás na dozor a tak to asi aj ostane", začal im kázať satyr Hedge.
Oni sa naňho len usmiali, vymotali sa a povzdychli: "Sme radi, že sme vás konečne našli."

Ľudia :D za chvíľu tu už bude 6K videní. Som veľmi rada, že sa vám moje výmysli tak páčia :P :D

Percy a Annabeth- nekonečný príbehWhere stories live. Discover now