Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Smrť utopením

"Na celom ostrove sme len vy a ja", vyhlásila Aryanna a tleskla rukami, "Ako ste na tom so zadržaním dychu?"

Opal visela vo vzduchu s rozpaženými rukami a svojou mocou nad vodou kontrolovala bariéru.
Zrazu si však uvedomila, že sa palác začína plniť vodou.
Keď voda zaliala dno celého ostrova a dotkla sa stien ochrany, Opal pochopila, že jej mama má v pláne dvoch nezvaných hostí utopiť.

Aryanna sa sústredila a voda rýchlo stúpala. Za pár minút sa dokonca pomaly dotýkala nôh Opal visiacej vo vzduchu a udržiavajúcej bariéru.
Aryannina voda však hneď zareagovala na prítomnosť Opal, obalila ju do vákua a vyhodila za obranu, ktorá slúžila ako zábrana.
Zábrana, ktorá udržiavala vodu na ostrove.

Opal sa teda držala za ochranou a pritlačila ruky na pružnú membránu, aby mohla dovidieť dovnútra. Membrána bola našťastie čistá a ani sa nezahmlievala a tak mohla Opal vidieť dve postavy plávajúce vo vode a snažiace sa vymyslieť cestu von.
Keď však vyšli z paláca, uvedomovali si, že sú bezmocný proti Aryanninmu kúzlu a postupne im ovísali hlavy a končatiny z nedostatku kyslíka.
"Mami!", zvolala Opal a čakala aj na tretiu osobu, ktorá by mala ešte z paláca vyplávať.
Nič také sa však už nestalo a Opal aj podvedome tušila, že mama prišla len na pomoc a hneď ako vyčerpá svoje sily, bude sa musieť vrátiť do podsvetia k Hádovi.

....
Sybille sa zhlboka nadýchla a otvorila oči. "Aryanna už odišla", hneď oznámila najbližšej osobe, ktorými boli Yuki a brániaca Annabeth.
"Čo sa tam stalo?", hneď chcela byť informovaná Annabeth.
Sybille pomaly vstala na nohy a hlasno zvolala, aby ju všetci počuli: "Nesoi a Ourea sú mŕtvi!!! Zabila ich mocná vodňanská kráľovná!"

Polobohovia zo šťastnej správy hneď pookriali a začali bojovať s ešte väčšou silou.
Za hodinu sa z príšer stala len kopa zlatého prachu, ktorý zapadol k plážovému prostrediu ich bojiska.

Poznáte ten pocit keď dobehnete maratón a nie ste síce prvý, pravdepodobne ste posledný, ale ste nadšený, že ste vôbec dobehli do cieľa a nezomreli? Taký asi pocit mali po každom boji niektorí táborníci, ktorí hneď začali oslavovať, odfukovať a zhadzovať celkom ťažké brnenie po boji, v letných horúčavách pri pláži v Grécku.

"Ešte nejasajte", upozorňovala Sybille, "Musíme ísť pomôcť Opal. Percy, Annaberh, Giro, idete so mnou?", spýtala sa a ani poriadne nečakala na odpoveď, ale hneď sa otočila a vybrala k ústí pláže do mora.
Giro sa rozprával s jedným vodňanom o boji, no hneď, čo započul Sybille prerušil ich debatu.
Obzrel sa a videl, že za ním idú aj Percabeth a tak zakričal: "Počkaj na nás!"
Dobehli ju, Giro vystrel ruku a vysvetlil: "Mám isté schopnosti, ktoré súvisia s premiestňovaním."
"Tiež viem, vďaka Yuki, ovládnuť vietor a premiestniť sa, no pri tebe to bude asi bezpečnejšie", zazubila sa Sybille a chytila sa Gira.
Rovnako urobili aj Percy s Annabeth. Nastalo trhnutie a o pár chvíľ už stáli na moste, ktorý viedol k Opalinmu ostrovu.
Percy, Annabeth a aj Sybille sa zadívali na Gira, pretože o tejto ceste ešte nepočuli. Skoro každý raz, čo cestovali na ostrov, objavili nové a novšie vstupy a tajné vchody.
Ostrov bol proste záhada!

"Ešte tam však nie sme", napokon skonštatoval Giro.
"Ešte nie sme úplne na ostrove", objasnil, "Toto je totiž sotva vstupná brána. Niečo nám vo vstupe bráni."
"Tak poďme zistiť, čo", navrhla Sybille a vydala sa po moste k hlavným branám ostrova.

Brány ostrova boli veľké, zlaté a mrežované brány, ktoré sa otvárali ako krídla a skvele do seba pasovali, aj napriek tomu, že jedna z nich bola viac pokrútená. Bolo to asi kvôli umeleckému cíteniu autora, alebo nejakému smeru. Impresionizmus? Idk.

Sybille však nemala čas na študovanie brán. Vedela totiž, že ju jej kráľovná potrebuje, že je dokonca možno v nebezpečenstve!
Chcela chytiť kľučku, otvoriť bránu a nájsť Opal, no tento jej jednoduchý plán zlyhal hneď v prvom bode. Nedokázala chytiť kľučku.
Pred branou sa totiž rozprestierala veľmi tenká, no silná membrána z vody, ktorá pri bližšom Sybillinom skúmaní, obkolesovala celý ostrov a udržiavala v ňom vodu.
Keď už si tak prezerala túto membránu, na vrchu tejto vodnej kupoly uvidela postavu.
Bola to vznášajúca sa Opal, ktorá sa držala membrány ako kliešť a uprene hľadela na vo vode namočený ostrov.
"Opal!", nakoniec na ňu Sybille zavolala.
Ona si ju všimla a skĺzla sa po povrchu membrány ako po šmykľavke, až k Sybille a ostatným, ktorí ju dohnali.
Mali množstvo otázok, no najprv sa spýtal Opal na situáciu na povrchu a tak jej opísali ako vyhrali nad príšerami a ako ich Sybille zo začiatku porazila a obetovala sa za znovuoživenie Aryanny.
Nakoniec len dodala: "Dávanie života je evidentne komplikovanejšie, než branie, keďže pri ňom musí človek omdlieť", zafrflala na generačný prístroj Sybille.
"Aha", trklo Opal, "Vitaj späť Sybille. Ešte sme sa nevideli, no dračia Sybille ti asi všetko vysvetlila, a ako som pochopila z vášho rozprávania, ty si žabia Sybille", usmiala sa Opal a objali sa na privítanie so Sybille.
Nakoniec Opal prikročila aj k Girovi: "Počínal si si s vodňanmi dobre. Boli na našich stranách nejaké úmrtia?", nervózne a smutne sa spýtala Opal.
Sybille sa otočila k polobohom, ktorý len pokrútili hlavami a Annabeth povedala: "Počula som, že boli len nejaké zlomeniny, najviac zopár vážnejších zranení", informovala, no keď videla Opalin vystrašený pohľad, ihneď dodala, "Ale naši doktory sú veľmi vzdelaní a majú veľký talent. Nemal by to byť veľký problém. Rovnaké to asi je aj u vodňanoch", povedala a pozrela na Gira, ktorý prikývol.

"Dobre", prikývla Opal, "Aby ste vedeli, nemôžem sa teraz pohnúť od bariéry, inak by Aryannina rúra prestala vysielať impulzy a kúzlo by sa stratilo. Musím ho udržiavať, pretože vo vnútri sú polomŕtvy Nesoi a Ourea, no stále dokážu byť veľmi nebezpeční.
Bohyňa Talassa mi sľúbila, že po západe slnka ich dokáže zapečatiť v útrobách mesačnej hory, ktorá je citlivá na otrasy, takže je skoro nemožné sa odtiaľ oslobodiť", vysvetlila Opal a otočila sa späť k membráne, aby sa sústredila a udržala ju.
"Oznámime teda polobohom, že odviedli dobrú prácu a povieme Cheirónovi, čo chceš urobiť s dvojčatami", rozhodla Annabeth a Percy prikývol.
"Ja ostanem s Opal", povedali Sybille a Giro naraz.
"Noo. Niekto by nás mohol odniesť do tábora", pripomenula trochu neohrabane Annabeth, pretože na ich moci nechcela byť závislá.
Sybille s Girom sa na seba pozreli a zasmiali sa.
Sybille nakoniec vyhlásila, že ich premiestni, a tak vďaka vetrom najprv zmizli ich nohy, hrudník, ruky a nakoniec hlava.

Dúfam že máte premiestňovanie radi :D bude ho tu ešte celkom dosť...noo, ako oslava príchodu jari a za chvíľu, príchodu leta *___* pridám dve kapitoly ;) :D dve kapitoly za cenu jednej!!