Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Giro- priateľ, či nepriateľ?

Spoločne sa vrátili späť do paláca, kde nervózne pobehovali rôzny vodňania.
"Ukludnite sa, vážení!", oznámila hlasno Opal, keď vošla so Sybille, Percym, Annabeth a Marge do paláca.
Všetci znehybneli a počúvali.
"Chytili sme zlodeja, ktorý sa snažil ukradnúť kráľovskú korunu a založil požiar.
Bola to naša najmladšia radná! Bohužiaľ sa jej podarilo získať korunu pre nejakého jej pána, no naša hrdinná Sybille ju premohla.
Podľa mňa sa na nás pokúsi zaútočiť. Náš neznámy nepriateľ totiž získal moc v podobe koruny, o ktorej panuje mnoho legiend. Musíme však spolu vytrvať a nevzdať sa nádeje, ktorá dokáže byť veľmi mocná", dopovedala a na tvárach vodňanov sa hmýrili rôzne zmetené reakcie.
Nakoniec sa však zhodli, že sa nevzdajú!

Všetci si už šli späť lahnúť. Bola predsa noc!
Opal si vzdychla a ľahla si znepokojene do postele.
Zavrela oči a nechala sa unášať ďalšou spomienkou z jej minulosti.

"Giro! GIRO!", kričala som celým palácom a utekala chodbami.
"Opal", zarazene a spýtavo na mňa pozrel a rýchlo odložil veci a knihy, čo držal predtým než som naňho skočila a objala ho.
"Nevideli sme sa tak dlho", nadšene som mu pozrela do očí.
"Ja viem", rezervovane povedal a začal zbierať svoje veci.
"Sme ešte stále najlepší priatelia, nie?", spýtala som sa ho s prosebnými smutnými očami.
"Samozrejme", pousmial sa a pozrel na mňa jeho typickým výrazom, ktorý hovorí, že som stále jeho dosť hlúpa a naivná 'nevlastná sestra'.
"Giro. Giro", poskakovala som okolo neho, zatiaľ čo on sa sústredil a prechádzal chodbou.
Všimla som si, že rovnako ako som vyrástla a zmodrela ja, on tiež vyrástol a zmužnel.
"Oh. Prečo si tu vtedy musel zostať? Medzi tymito hordami kníh?", spýtala som sa ho, keď sme vošli do jeho študovne a prešla som prstom po chrbátoch kníh v poličkách.
"Pretože nie som ako ty", začal mi pokojne, ako vždy, vysvetlovať a položil svoje veci na stôl, "Nie som princom tejto zeme. Nie som vojak, nie som vedec. Nie som nič. Som tu len ako predmet výmeny."
Zarazila som sa, lebo kedysi, keď sme sa videli naposledy, nezmýšľal takto čierne.
Skúšala som ho rozveseliť: "Aale. Neber to tak čierne. Mamina a aj ja ťa máme rady. Keď sme boli v hlavnom meste, stále sme o tebe hovorili. A naviac. V podstate sme ti to tu nechali na starosť. Stal si sa súčasťou našej rodiny", pousmiala som sa naňho.
On sa najprv trochu zamračil, no keď sa nad tým zamyslel, uvidela som na jeho tvári dlho očakávaný úsmev.
"Usmievaš sa. Usmievaš sa", začala som okolo neho poskakovať.
On si vzdychol a úsmevom a prižmúril oči: "Vôbec si sa nezmenila."
"Načo? Na bručka ako si ty? Velanie mi všetko povedala, keď prišla ku mne. Ževraj celé dni len študuješ, aby si vedel najlepšie odpovedať na otázky tvojich učiteľov, no pritom sa zanedbávaš. Už veľakrát našla nenačatú večeru na stole a teba v hromade kníh", zvážnela som a bohužiaľ trochu nepríjemne som musela dokončiť svoju myšlienku, "A niekedy sa jej aj stalo, že si ju len tak necitlivo poslal preč."
Zosmutnila som a chcela som sa ponoriť do seba, no zároveň som sa aj musela sústrediť na jeho reakcie. "Ja som vedel že mi nebudete veriť", rozhodil rozladene rukami, "Snažím sa zapáčiť a podporiť kráľovnú a kráľovstvo. Snažím sa študovať a pomôcť. Snažím sa zmazať Daidalovu pochabú povesť na mne a vytvoriť si inú prezývku, než jeho syn!"
Pozrel sa mu do očí a ja som dostala jemný strach. No, nakoniec som si povedala že sa nemám čoho báť.
On si to však všimol a zosmutnel: "Predsalen si sa zmenila. Čo si vlastne celý ten čas robila? Učila si sa herectvo? Najprv sem prídeš ako šialená baba a kamarátka z nášho detstva, no potom mi tu dávaš takéto podozrenia. Kto vlastne si?"
"Som tvoja kamarátka!", povedala som odhodlane.
"Tak to dokáž a ver mi!", unavene sa posadil na stoličku, "Chcem len zistiť, či to o čo sa snažím bude mať niekedy nejaký účel. Či to nerobím zbytočne. Začínam totiž pochybovať o dobrote tvojej mamy. Raz ju už vojna obrala o niekoho dôležitého."
"O Lyn", musela som vstúpiť do jeho myšlienok a položila som mu ruku na plece, aby pokračoval.
"Videl som ako sa kráľovstvo začalo správať. Neviem.
Nejako temne.
Neprišlo ti, že by kráľovná,
začala jednať neuvážene?
Počul som totiž o zákazoch vychádzania a kontrolách jej verných poddaných."
"O ničom takom neviem", zamračila som sa, "Chceš snáď spochybňovať kráľovnú?"
"Úprimne? Začínam sa báť nadchádzajúcej vojny a toho, či to kráľovná zvládne."
Začala som sa ho znova báť. Čo si tu preboha chystá? Chce snáď niečo podniknúť voči kráľovnej?
"Giro, prosím. Kráľovná je v najlepšom poriadku a aj kráľovstvo. Verím svojej matke a bola som po jej boku pri každom jej kroku. Učim sa od nej všetko. Pripravuje ma na trón", pozrela som mu do očí, "Tu neni nič, čoho by sme sa mali báť. To nebezpečenstvo leží vonku."
"Asi máš pravdu", nakoniec priznal a ja som si všimla ako napätie z tejto situácie postupne mizne.
"Tak. Nechceš mi ukázať, čo všetko si sa naučil?", navrhla som vtipne.
"Už to robíš zase. Meníš sa na moju kamarátku", povedal pobavene.
"To som predsa stále. Keď som tak zvážnela, to bolo len kvôli mojim starostiam o teba", vysvetlila som mu.
Pousmial sa a spoločne sme vyšli do jednej miestnosti v paláci so zbraniami.
Zistili sme, že obaja dokážeme celkom slušne používať meč, dýky a ďalšie zbrane.
Po hodine rôznych výpadoch sme spotene dychčali a stáli oproti sebe prehnutý v páse a opretný o kolená.
Pozreli sme sa na seba a zasmiali sme sa.
"Giro?", započula som odmeraný a chladný hlas a pozrela sa k otvárajúcim sa dverám.
Objavil sa tam učiteľ Faith spolu s Velanie.
Faith vyzeral dosť prísne a chudo. Mal na hlave šediny a okuliare na veľkých očiach.
Vedľa neho kráčala štíhla mladá dáma s dlhými blonďavými vlasmi a typicky modrými očami, čo mala na starosti palác. Bola čosi ako majordóm, ktorý sa stará o všetko ak tam nie je kráľovná alebo ja.
Faith sa na Gira prísne pozrel, no nakoniec si ma všimol a prehltol pár slov, čo chcel Girovi povedať.
"Princezná. Aj s Velanie sme veľmi radi, že ste sa znova vrátili", povedal s úsmevom.
"Hej", povedala som chladne, no oni sa len usmiali a určite môj prístup považovali len za únavu z tréningu a nie za rozladenosť z toho, že nás vyrušili.
Kývla som na Gira, Velanie a Faitha a šla sa radšej prezliecť do izby.
Mala som však ešte viac otázok a pochybností.
Čo Giro zamýšľa? Je skutočne človek hodný dôvery, a ak hej, tak prečo mám z neho niekedy strach? A prečo mení toľkokrát nálady a postoje ku mne, a aj k sebe?

Opal zobudili prvé ranné lúče a pomaly vstala z postele.
"Čo tie sny znamenajú? O svojej minulosti predsa viem. Čo mi tým chcete naznačiť bohovia? Matka?", povedala si sama pre seba a zúfalo si chytila hlavu do dlaní.

Ahojte :) konečne je tu ďalšia časť.
Tiež nemáte v piatok voľno, ako ja -_- alebo sú vaše školy ustretovejšie a nechávajú vám voľno? :D
No, tak ako tak, mám tu pre vás ešte roztomilú Eevee :D

Sajonara! ;)