Weird? Only UNIQUE!

† Palacinkyyyyy! †

Zostanem stáť s taškami v ruke tak dlho až ma rozbolia ruky. Po pár minútach státia sa konečne spamätám a párkrát zažmurkám. Zložím tašky na zem a uprene sa pozriem na nich dvoch.

,,Prečo si prišiel?" spýtam sa nakoniec.

Dlho sa neozýva, a tak sa pozriem na Louisa, ale ten sa tvári, že tam nie je.

,,Tak?!" opäť sa ozvem a Jay ku mne konečne zdvihne zrak.

,,Ja vás tu nechám. Aj tak už musím ísť." postaví sa Louis a prejde okolo mňa.

Vlepí mi pusu na líčko a stisne mi rameno. Povzbudivo sa na mňa usmeje a odíde. Keď počuť zabuchnutie dverí, nastane ticho. Zrazu sa Jay ozve.

,,Chcem aby si sa vrátila." vyhŕkne a na tváti ma bezradný výraz.

Ja sa zarazím a vzápätí sa aj zamračím. Čo si o sebe myslí?! Len tak si tu nacupitá a povie mi toto?!

,,Prosím." ozve sa zdrvene a pozrie sa mi hlboko do očí.

Ja zatnem sánku a pomaly si sadnem na miesto oproti nemu. Prekrížim si ruky na stole a vzdychnem si.

,,Povedz mi jeden dôvod prečo by som sa mala vrátiť. DOBRÝ dôvod." zdôrazním slovo 'dobrý' a tvárim sa neoblomne.

On sa chvíľu tvári, že rozmýšľa až nakoniec sklopí zrak.

,,James." povie potichu a pretrie si tvár.

,,On je tak..." začne a chytí sa za hlavu.

,, ...neznesiteľný!!!" vykríkne a vyskočí zo stoličky.

,,Neustále trucuje, na každého vrčí, neustále chodí ožratý, musel som zaňho riešiť problém z vedľajšej smečky, chcel skočiť do jazera a utopiť sa, vyvoláva neustále konflikty, smečka ide do úplnej ri..." rozhadzuje rukami a ja ho rýchlo stopnem.

,,Chápem! Ale čo s tým mám ja." zatvárim sa ľahostajne.

,,Všetko! Pochop ho. Bol to preňho šok. On nie je pripravený stať sa otcom, ale keď si odišla, bol ochotný spraviť všetko. Dokonca začal kupovať kočík! Pre kristove rany Hedviga! Prosím...vráť sa." na konci vety sa mu hlas zlomil.

On kupoval...kočík? Bože môj, veď nie som ani v polovici tehotenstva. On je na hlavu! Ale keď...on mi tak strašne chýba. Možno ma budete mať za naivku, ale to mi je jedno.

,,Idem si zbaliť." poviem potichu a postavím sa zo stoličky.

,,Č-čože?! To vážne? Bože ďakujem." vydýchne si a pevno ma objíme.

Vbehla som do izby a zbalila si oblečenie. Keď som bola hotová zbalila som si do ruksaka hygienické potreby ako šampóny a podobne a zaniesla to do chodby.

,,Počkám kým sa Louis vráti, aby som sa rozlúčila." poviem a nalejem si džús do pohára.

,,Chceš kávu alebo džús?" spýtam sa vysmiateho Jaya.

,,Kávu." povie pohotovo až mi to príde smiešne.

,,Chcela som spraviť palacinky..." začnem a podám Jayovi kávu.

On okamžite vyskočí zo stoličky dobre, že tú kávu nevyleje.

,,Pomôžem ti. Milujem palacinky." oblizne si pery a už si aj zaväzuje zásteru.

Ja sa len zasmejem a tiež si zaviažem zásteru. Keď sú palacinky hotové, v dverách sa ozve štrnganie kľúčov. Ani nie za minútu do kuchyne nabehne Louis.

,,Palacinkyyyyy!" zakričí ako dieťa a okamžite si naloží na tanier.

,,Fuha... Zdá sa, že si mal rušný deň." zasmejem sa.

,,Ani nevieš ako." povie s plnými ústami a ďalej sa venuje svojim palacinkám.

My s Jayom sme si tiež naložili a pustili sa do toho. Mňam!!! Mala by som variť častejšie.

,,Dúfam ale, že ma prídeš niekedy pozrieť." prihovorí sa mi Louis, keď umývam riad.

Jay teraz leží rozvalený na celom gauči a pozerá telku. Prasco jedno lenivé. Pozriem sa na Louisa a vypnem vodu.

,,Som Dark Parker! Neprešiel deň, aby som za tebou neprišla. Ale väčšinou to bolo v nemocnici." uchechtnem sa a Louis tiež.

,,Ale teraz si dúfam budeš dávať pozor, keďže máš na starosti aj život niekoho iného." usmeje sa a ja si automaticky chytím brucho.

Jay mi pomôže vziať kufor do jeho auta. Zavriem kufor auta a nasadnem na miesto spolujazdca. Zapnem pás a my vyrazíme. Zrazu ma prepadne zvláštny pocit. Ako asi zareaguje James, keď ma uvidí?! Nemám strach, to nie...to by nebol môj štýl, len sa nechcem opäť sklamať.

,,Neboj...dopadne to dobre." povzbudivo sa na mňa usmeje Jay a ja sa zaškerím.

,,Ja sa nebojím...a určite nie Jamesa." poviem drsne, ale na tvári mi stále svieti úsmev.

,,Iste ty Rambo." zasmeje sa a mne to pripomenie ten deň v lese.

Ešte som mu nestihla za to vynadať, ale na to budem mať časuuuu. Zavriem oči a snažím sa upokojiť. To tehotenstvo robí svoje.

Po necelej pol hodine auto zastaví a ja otvorím oči. Stále sa ale nepohnem. No ták Dark nebuď srab! Ty to dáš! Sebaisto výjdem z auta. Jay otvára kufor auta, ale ja ho zastavím. On ma asi pochopí a kufor zavrie. Ešte predsa neviem ako zareaguje, možno sa budem musieť opäť vrátiť k Louisovi. Chcem mať istotu.

Spolu s Jayom sa vydáme smerom k smečke. Pomaly prechádzame smečkou, keď zrazu ma začnú všetci vítať a objímať. Nechápavo sa pozriem na Jaya, ale on sa len škerí.

,,To bolo až také zlé?!" pošepkám Jayovi, keď ma všetci doobjímajú.

Jay otvorí ústa, že niečo povie, ale nestihne, pretože sa na mňa vyrúti jeho manželka.

,,Daaark!" skočí na mňa až sa zapotácam.

,,Katie...dusíš ma." poviem priškrtene a ona ma ako na povel pustí.

,,Ani nevieš ako si mi chýbala. Ten tvoj podarený mažel je...no radšej sa nevyjadrujem. Bože...ako dlho som ťa nevidela. A čo malý, je pohode?" ukáže na moje brucho a ja sa zasmejem.

,,Jasné. Zatiaľ nerobí problémy. To ma ešte len čaká." zasmejem sa a vzápätí zvážniem.

,,Kde je?" spýtam sa a Katie sa na mňa nechápavo pozrie.

,,Kde je kt...ahaaa. Nooo naposledy som ho videla ako ide niekde na opačnú stranu jazera, ale potom som ho už nevidela." odpovie a ja prikývnem.

Presne viem kde je. Vydám sa teda na opačnú stranu jazera.

,,Počkaj. Kam ideš?" ozve sa Jay.

,,Za Jamesom." odpoviem rýchlo a už prášim preč.

Netrvá to dlho a už som pri plote. Horko ťažko preleziem cez dieru a ocitnem sa na druhej strane plotu. Pomaly idem ku stromu. Prídem až k hojdačke a pohľad mi padne na čiernu gebuľu.

,,James." zašepkám a zdá sa, že on to počul, pretože sa okamžite strhol.

Nestíhaaaaaam!!!
Sorry, ale dokopala som sa až teraz.

♡Thank you and love you ♡