30. kapitola

2.4K 85 14
                                    

Časť venujem Katty♥ Áno viem, že už časť venovanú mala, ale pri tejto časti som si na ňu spomenula a ...musela som♥ Veď keď si ju prečítaš tak budeš vedieť prečo♥ 
Príjemne čítanie..........

Z pohľadu Justina:

Všetci sme došli domov. Nič som nepovedal a vybehol hore do izby. Som sprostý.  Viem. Ale ja som sa chcel ospravedlniť Kelsi, len som čakal kým budem mať šancu byť s ňou sám. Napísal som Amber, že naše dvojité rande bolo zrušené a povedal som jej aj prečo. Povedala, že niekedy inokedy. 

Pozrel som sa na hodinky bolo len  13:00. Zišiel som dolu do kuchyne.  Kde všetci sú? Možno niekam šli alebo sú len vo svojich izbách. Schmatol som si jablko a šiel do obývačky. Ako som si sadal videl som dievča, ktoré sedelo na lavičke pri bazéne. Kelsi. Vstal som a išiel k nej. Možno, že to je ten správny čas sa ospravedlniť.


Z pohľadu Kelsi:

Sedela som na lavičke okolo Bieberového obrovského bazéna.  Povzdychla som si. Justin sa mi ani neospravedlnil.  Čo za druh srdca má on? Chladné? Začala som znova plakať. Cnelo sa mi po otcovi. Prajem si aby bol tu.

"Ahoj." Ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa a uvidela Justina. Postavila som sa, ale on ma zastavil.

"Chcem sa ospravedlniť." Povedal. Zaváhala som. "Prosím vypočuj ma." Vzdychla som a sadla si. Posadil sa vedľa mňa.  Len sme tam sedeli  trápnom tichu.

"Kelsi---" Prerušila som ho.

"Môj otec zomrel keď som mala 3 roky. Bol to dokonalý otec.  Bol to otec, ktoré si každé dievča prialo mať." Povedala som mu ako som sa pozerala na vodu v bazéne.

"Nemusíš---"

"Vždy so mnou zaobchádzal ako s princeznou. Vždy hovoril ako ma miluje. Vedela som, že zakaždým keď to povedal, to myslel vážne." Stále som sa pozerala na vodu. "Viem, že už od toho prešlo veľa rokov, ale veľmi dobre si spomínam čo sa stalo tú noc.  Mala som narodeniny.  S otcom sme sa smiali, tešili, mali sme veľkú radosť v mojej malej ružovej izbe. Ten deň bol perfektný, brala som ho za najlepší deň života, nikdy by ma nenapadlo, že sa z neho stane ten najhorší deň. Otec ma šteklil tak, že som takmer plakala od smiechu.  Mama nás fotila a stále sme sa smiali, až sme počuli hlasný rachot dole. Mama ma rýchlo objala. Akoby ma pred niečím chránila. Otec zišiel dole po schodoch a potom sme počuli hlasný zvuk. Ja a mama sme okamžite išli skontrolovať otca. Najskôr som si myslela, že niečo spadlo. No nemyslela som si, že to bude niekto kto je zastrelený. Bola som šokovaná, bola som predsa len malé dievča." Slzy som neudržala a začali mi tiecť po tvári. "Len som ho objala a plakala. Vedela som, že je mŕtvy, ale chcela som ho prebudiť."  Zatvorila som oči a stále plakala. "Nevedela som, že to boli moje posledné narodeniny s otcom."


Z pohľadu Justina:

Zavrela oči a začala plakať. Nikdy predtým som ju plakať nevidel. Ako to, že mi mama o tom nepovedala?  Vstal a zohol som sa aby som ju objal. Musí to byť pre ňu naozaj ťažké. Bolo to len 3-ročné dievča a najhoršie na tom je,  že jej narodeniny sú ten deň kedy zomrel.  Teraz som sa naozaj, ale naozaj cítil hrozne.

"Bol to dokonalý otec." Zašepkala a stále plakala.

"Je mi to ľúto. Naozaj, naozaj. Nevedel som to. Nikto mi to nepovedal." Odtiahla sa.

"Justin---"

"Je mi to naozaj ľúto, z celého srdca."

"Justin---"

"Prepáč Ke---"

"Áno Bieber. Beriem to, že si sa úprimne ospravedlnil. Ale už sa prestaň ospravedlňovať, je to tak nepríjemné." Áno, áno to je Kelsi.

"Vďaka. Teraz sa cítim oveľa lepšie." Usmial som sa. Zdvihla obočie.

"Och. A ospravedlňujem sa, že som ---" Znova ma prerušila.

"Len si robím srandu. Nie je to tvoja chyba. Nabudúce budem trošku opatrnejšia.  No... počkať , možno časť z toho je stále tvoja chyba.  Ty si mal nápad ísť dnes na skateboarding."  Obaja sme sa rozosmiali. Znovu som sa vedľa nej posadil.

"Vieš, myslel som si, že si dokonalá. Nevedel som, že nevieš hrať bowling, skateboardovať..."

"Alebo plávať."

"Ty nevieš plávať?"

"Nie. Ocko mi večer sľúbil, že ma na ďalší deň naučí plávať, ale..."

"Oh..."

"Ale to sa nikdy nestalo."

"Môžem ťa to naučiť." Ponúkol som.

"Radšej by som sa učila od profesionálneho plavca."

"Hej!"

"Robím si srandu...znova. Mal si vidieť svoju tvár."

"Je to pre teba vtipné?"

"Sedieť vedľa teba? Áno, už od kedy si si tu sadol, tak to je vtipné."

"Robíš si znova srandu." Dala mi vážne zabrať.

"No...myslím, že tentoraz..." A potom sa začala smiať. Kelsi. Kelsi. Kelsi. Nevedel som, že by sme spolu mohli byť za dobre.  Nevedel som, že by sme mohli byť priatelia.
**************************************
Mne táto časť prišla celkovo tak smutná, ale zároveň aj som rada, že sa akoby skamarátili..neviem...mám zmiešané pocity. A čo na to hovoríte vy? ♥ A čo myslíte, ako to bude pokračovať? 

Pre ďalšiu časť:
• 110 reads.
• 30 votes.
• 11 komentov. :)

I fell inlove with my enemy (preklad po slovensky)Where stories live. Discover now