PUBLIKOVANIE POZASTAVENÉ. Príbeh sa vráti v upravenej verzii, túto zatiaľ nechávam pre tých, ktorí ho stále čítajú. Príjemný zážitok ❤️.
***
~ Náš svet raz spozná hrdinov. No najprv musia hrdinovia spoznať samých seba.~
V zemi dávnych legiend a tra...
„Myslím, že som nešiel tam, kam som chcel, no myslím, že som došiel tam, kde som chcel byť."
(Douglas Adams)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Deň plynul ďalej, no Tris ho nevnímala. Len občas sa prinútila k úsmevu, keď jej kamarátka niečo nadšene vykladala, alebo keď sa jej niečo opýtala zvedavá Kristen Amboltová. Prikyvovala, odpovedala a smiala sa ako zvyčajne, no prítomnosť mala zastretú bielym závojom. Počas celej návštevy v Blomstring gård sa nevedela zbaviť pocitu, že je niečo zle. Konkrétne bezstarostný úsmev Augusta Bez stredného mena Rockbridgea, ktorým dokázal oklamať všetkých vrátane nej. A nech sa snažila akokoľvek, stále nenašla ani náznak ľútosti či strachu, ktorý by ju uistil, že to, čo jej Sashina stará mama povedala, je pravda.
Ako sa mohol dostať z niečoho takého?!
Chcela vedieť odpovede na všetky otázky, ktoré sa objavovali stále, keď naňho myslela. Vyskakovali ako dotieravé okienka s reklamami a nemohla sa ich zbaviť. Ostávala jej jediná možnosť. Musí sa spýtať jeho samotného.
,,Zem volá Tris," zaspievala Sasha a zamávala jej rukou pred očami.
Tris sa strhla. Zmätene zaklipkala očami a keď videla, ako sa obaja pobavene uškŕňajú, zamračila sa. August na ňu len žmurkol a Sasha zatlieskala. ,,Výborne, žije! Môžeme pokračovať."
,,Samozrejme, že žijem," odvrkla Tris. ,,Prestaňte sa na mňa pozerať, akoby som práve spadla z Marsu. Je to trápne."
Tu už Sasha vybuchla od smiechu. ,,A čo by si robila ty, keby som ja takmer celú polhodinu pozerala do steny a nereagovala na oslovenie?"
Tris cítila, že ju opäť zalieva červeň. ,,Asi som unavená," odvetila. Bolo to prvá výhovorka, čo jej napadla, vôbec to nemyslela vážne. Blondínka však razom zvážnela a mlčky prikývla. Ani teraz si jej priateľka nevedela vysvetliť jej správanie, kým si nespomenula, že väčšinu včerajšej noci strávila premýšľaním nad snom, ktorý sa jej sníval. Potom už myseľ nevedela zastaviť a okamžite si vybavila aj to, čoho sa v sne tak bála. Zachvela sa.
,,Mám pokračovať?" pohotovo sa ozval August, ktorý vytušil, že niečo nie je v poriadku. Sasha si uľahčene vydýchla, keď prerušil ticho, ktoré sa medzi nimi rozhostilo.
,,Pokračovať v čom?" nechytala sa Tris.
August sa zasmial. ,,Kde si lietala, keď sme sa o tom bavili?" Keď si však všimol, že jej oči znovu pripomínajú kúsky ľadu, rozhodol sa ju neprovokovať a pokračoval. ,,Rozprávali sme sa o ceste do Kodane. Navrhol som, aby sme išli už pozajtra, keďže mi potom začína brigáda. Čo si o tom myslíš?"
,,A ako sa tam chceš dostať? Sme na druhej strane krajiny," pripomenula mu Tris.
August luskol prstami. ,,Presne to chceme teraz vyriešiť. Muajsy uvažovala, či by nebolo dobré ísť vlakom, keďže lietadlo je drahé a autobus príšerný. Ja mám však lepší nápad. Len neviem, či sa vám bude páčiť."
