PUBLIKOVANIE POZASTAVENÉ. Príbeh sa vráti v upravenej verzii, túto zatiaľ nechávam pre tých, ktorí ho stále čítajú. Príjemný zážitok ❤️.
***
~ Náš svet raz spozná hrdinov. No najprv musia hrdinovia spoznať samých seba.~
V zemi dávnych legiend a tra...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keby Tris nebola taká zaskočená, určite by sa rozosmiala. Koniec koncov ako vždy. Sašin výraz by sa dal prirovnať k pohľadu fretky, ktorej práve zobrali spred nosa obľúbenú potravu. Ružové ústa mierne pootvorila, zažmurkala tak pomaly, aby si to stihli všimnúť obaja previnilci pristihnutí pri čine, a upravené obočie zvraštila do tvaru, ktorý priam kričal, že nerozumie, čo sa okolo nej deje. A rada by to vedela. O tom zas svedčilo nadvihnutie brady a potrasenie vlasmi lemujúcimi jej bledú okrúhlu tvár. Jej dokonalá mimika spolu s výbuchom na hlave a farebným vzorovaným oblečením, ktoré práve mala na sebe, tvorili kombináciu, ktorá skutočne mohla byť komická.
Nie však pre niekoho, koho najlepšia kamarátka práve prichytila pri tom, ako mu takmer neznámy chalan bozkáva ruku.
Tris otvorila ústa, že niečo povie, nič jej však nenapadalo. Mala vôbec táto situácia logické vysvetlenie, ktoré by mohla Saši podať? Že jej... pobozkal ruku? Kto to dnes ešte robí? A ozaj, prečo to vlastne urobil? Odrazu si nevedela spomenúť na dôvod.
Kútikom oka zazrela na Augusta, ktorý sa, akoby sa nič nestalo, usmial na druhú návštevníčku svojej izby a opäť podišiel k nedobalenému batohu.
,Debil jeden.'
Keď sa hnedovláska uistila, že sa na ňu nepozerá, obdarila ho pohŕdavým nadvihnutím kútika.
,,Okej, to bolo čudné," ozvala sa Saša, tentokrát bezstarostne, akoby bola práve svedkom dokonalého vtipu, na ktorý však aj tak časom zabudne. V jej prípade nie za viac než pár sekúnd. Krátko sa zasmiala a pohodila kučerami. ,,A ja že kde ste obaja zmizli! Treba nám baliť, ľudia, haló! O chvíľu odchádzame!" Nadšene poskočila a zatrepotala rukami ako kolibrík pri odlete.
Tris sa napriek nepríjemnému pocitu náhlej hanby a nervozity usmiala tak naširoko, že sa priateľkina dobrá nálada ihneď preniesla aj na ňu. Inokedy to býva naopak, no občas je dobré najprv sa usmiať, urobiť prvý krok. Radosť sa potom dostaví omnoho rýchlejšie. ,Usmej sa na svet a svet sa usmeje na teba,' napadlo jej. Nevedela, či ten citát niekde počula, alebo si ho vymyslela, no každopádne sa jej páčil. ,Ak nemáš dôvod na úsmev, usmej sa a razom ho budeš mať,' skúšala ďalej. Táto formulácia sa jej páčila už trochu menej, no bola oveľa viac pravdivá a opisovala presne to, čo sa práve stalo.
Pravda znie občas tak zvláštne, že jej človek ani neuverí... Ďalšia zaujímavá myšlienka. Žeby dnes mala svoj básnický deň?
Napokon si však povedala, že by sa miesto ponárania do vlastných úvah o snoch a skutočnosti mohla opäť zamerať na realitu. Z krátkeho zamyslenia precitla práve včas na to, aby sa zapojila do konverzácie. Uvedomila si, že k nej už pri vymýšľaní druhého citátu z diaľky doliehal Augustov hlas.
