Krvavá kráľovná

8. Krvavá kráľovná

Venujem NimaLomeli :)

,,Ak raz akceptuješ svoje chyby, nikto ich nemôže použiť proti tebe." 

(Tyrion Lannister - Pieseň ľadu a ohňa)

,Svätý sjaelvaerge, ochraňuj moju dušu. Dovoľ, nech letí do neznáma v tieni tvojich ochranných krídel. Pomôž mi urobiť dobré rozhodnutia, kedykoľvek budem stáť na rázcestí, a správne sa zachovať v každej situácii, ktorú predo mňa Osud postaví. Dodaj mi odvahu, keď ju budem potrebovať, a daj, aby som múdrosť svojho ducha nevyužil na nesprávne. O to ťa prosím ja, lístok vo vetre, jeden z tisícky a predsa...'

Babička by povedala ,výnimočný'. A žmurkla by, ako vždy, keď dokončí tradičnú večernú modlitbu, zväčša pospájanú so slov, ktoré jej práve prišli na um. Aspoň Edward ju z toho vždy podozrieval. Ellen Havbrise sa však zakaždým len zachichotala a odbila ho so slovami, že takto sa zvykli modlievať všetci v meste, z ktorého pochádzala. Vždy sa jej potom spýtal, kde to bolo. A ona nikdy neodpovedala. Povedala len: ,V meste, kde sa nebo dotýkalo zeme, vnúčik môj. Alebo: ,Blízko nebeského hradu. Mala som naň parádny výhľad!, či ,V nebeskom prístave, kde neustále padal strieborný dážď', prípadne našla iné prirovnanie, z ktorého Ed ani jeho sestra neboli múdrejší. 

Babička by povedala ,výnimočný'.  Edward si však výnimočne naozaj nepripadal. Nie teraz, keď bez varovania narazil na najväčšiu prekážku svojho života. Hneď vedel, ako by zareagovala jeho babička. Povedala by, že osud má zmysel pre humor a šibrinkovala by pri tom rukou ako dirigentka orchestra, o ktorom sa občas zmienila vo svojich príbehoch. To mu však teraz vôbec nepomohlo.

Babička by povedala ,výnimočný'. A ona vždy myslela svoje slová vážne, hoci to občas vyzeralo, že len tak tára do vetra alebo si uťahuje z Lisy, ktorá na jej sklamanie nezdedila poetické zmýšľanie svojho otca. Edwardova matka vždy len pokrútila hlavou, no potom sa jej na perách usadil úsmev, ktorý si Ed vyložil ako priateľské priznanie porážky. Lisa Redwood nikdy nemala problém povedať pravdu. A jej syn si až doteraz myslel, že túto zriedkavú schopnosť zdedil po nej.

Až doteraz.

V tejto chvíli si nevedel spomenúť ani na jednu z babičkiných modlitieb. Ani na príbeh, ktorý mu rozprávala v predvečer požiaru. Dokonca ani na misiu, ktorou ho poverili Vlci. Neskôr však usúdil, že to tak možno bolo lepšie.

...

,,Gróf Západných zemí a syn správcu Nyflodu, Edward Silversvaed," zachrčal muž v čiernom habite. V očiach sa mu zablyslo, chorobne biela pleť sa zaleskla vo svetle sviečok. Ed nemusel hádať dvakrát, čo si o jeho postavení myslí. Napriek tomu ho uviedol bez akejkoľvek emócie v nepríjemne chrapľavom hlase. Neznelo to ako oznámenie príchodu rytierov z boja, skôr ako pripomenutie, keby si jej veličenstvo nezapamätalo jedno z mnohých mien svojich nepodstatných poddaných. Pre Edwarda to však napriek tomu bolo príliš veľa pozornosti venovanej jeho osobe. ,Gróf Západných zemí,' zopakoval po ňom v duchu. Na svoj nový titul si musí ešte zvyknúť.

Pohľadom opäť zaletel ku Kráľovnej, včas sa však spamätal. Dobre nacvičeným pohybom sa uklonil a pokľakol na jedno koleno. Cítil, ako za ním zavial tmavomodrý zamatový plášť. Tesne predtým, ako si stihol vynadať za rozlietané myšlienky, mu stihlo napadnúť, koľko bodov by mu udelil Njall za dramatický efekt. Jeho umelecká duša si vždy potrpela na detaily, nech sa už týkali čohokoľvek. Nemali posúvať dej, ale vyvolať v divákoch emócie a zvedavosť, prinútiť ich rozmýšľať nad ďalšími osudmi hrdinov príbehu.