2

1.2K 62 5
                                    

Samozrejme, že nikomu o incidente v obchode nepovedala. Ako by aj mohla? Poslali by ju rovno na psychiatriu. Lietajúca guľa? To určite. Sama si začala hovoriť, že to jednoducho bol výplod jej prehriatej, horúčkou trápenej mysle.

Doma si dopriala dlhý spánok a vždy keď zavrela oči, mala pred nimi scénu z gule. Ten zúfalý útek...

Na štvrtý deň sa už silou-mocou bránila spánku a tvrdohlavo sedela pred televízorom. Nepôjdem spať. Nepôjdem spať. Nepôjdem spať.

Liala do seba už tretiu kávu a nastavila hlasitosť tak, aby ju neuspávala. Pozerala jeden seriál za druhým a keď už nebolo na čo pozerať, pustila si filmy. Krčila sa na gauči a oči jej klipkali, no odmietala ich zavrieť. Vedela, že zlý sen sa zase vráti.

Nad ránom to však nevydržala a schúlená do klbka zaspala. Bola však taká unavená a vyčerpaná, že ani sny sa nepredrali do jej mysle.

Rodičia sa len usmiali na svoju spiacu dcéru a nehlučne sa rozlúčili, keď Mitch odchádzal do práce. Lis si vzala počítač a šla do svojej pracovne. Na poludnie zišla dolu práve vo chvíli, keď zazvonil zvonček, ktorý Win nakoniec zobudil.

Vystrčila strapatú hlavu spod deky a nepriateľsky zazrela na dvere. Cez mamu nevidela, kto prišiel.

„Dobrý deň, pani Craigová," zaznel dievčenský hlas, z ktorého Win stuhla krv v žilách. A tá čo, zablúdila? „Prišla som za Winifred, učitelia jej posielajú nejaké veci a tak."

To sotva! Lis ustúpila a Win uvidela postrach celej školy, ako sa sladko usmieva na jej mamu. Amy je v ročníku pod ňou, ale rozhodne na to nevyzerá. Čierne vlasy mala doplnené červenými prameňmi a tie jej divoko padali na plecia. Modré oči rámovali husté mihalnice a čierna linka. Stála vo dverách ako stelesnenie nevinnosti, ale Win o nej už počula veľa príbehov. Údajne na ich školu nastúpila po tom, čo ju prepustili z ústavu pre nezvládateľné deti. Za pol roka zmlátila sedem študentov a troch vraj zbavila plodnosti. Samotný riaditeľ sa jej bál. A teraz zavítala k nej domov. Zbohom, život.

„Vitaj u nás," privítala ju dobrosrdečná Lis a normálne ju pustila dnu. Bez telesnej prehliadky, či nemá zbrane, jedy, alebo nádobu s radioaktívnym uránom.

Amy vošla, odložila si kabát a keď sa zohla, aby sa vyzula, čosi si nenápadne vybrala z čižmy a zasunula do rukáva. Win pomaly cúvala. V živote sa nezhovárali, ani len na seba nepozreli. A teraz je tu. Prečo?

„Win, zaveď ju k sebe do izby, nech máte súkromie," navrhla Lis.

Ďakujem, mami, nechceš jej dať rovno do ruky nôž, nech ma odrovná? „Ehm, poď za mnou." Zvrtla sa a bosá vyšla po schodoch. Amy šla len pár krokov za ňou a po celý čas čušala. Odkiaľ vôbec vie, kde bývam?

Otvorila dvere do nie práve upratanej izby a Amy vošla. Hneď sa začala obzerať a Win sa snažila nemyslieť na to, že je oblečená len v nie práve dôstojnom ružovom pyžamku so zajačikmi.

„Uvažuješ, čo tu robím?" opýtala sa Amy narovinu a otočila sa k nej.

Win sa oprela o zavreté dvere, pripravená zvriesknuť, ak sa niečo zvrtne. Len dúfala, že ten revolver má mama po ruke. „Nepoznáme sa. Prečo by si sem chodila?"

„Mama si myslela, že nebudeš taká vydesená, keď sa tu objavím ja," pokúsila sa Amy vysvetliť svoju prítomnosť, no neuspela.

„Prosím?"

Amy zagúľala očami. „Lavinia, moja mama. Spoznali ste sa v jej obchode."

Winifredino srdce sa rozbúchalo nezdravou rýchlosťou a vyschlo jej v ústach. Skvelé, ďalší šialenec na scéne. Potom pokrútila hlavou. Lavinia rozhodne nemôže byť jej mamou. „Asi sa mýliš."

Ukradnutý svetWhere stories live. Discover now