Ukradnutý svet

36

„Zdrhajte!" prikázal im Rhys. Spolu s Win sa snažili získať trochu času. Win strieľala z luku a prenasledovatelia sa museli kryť, no po čase si vyčarovali štíty, alebo sa chránili inak. Rhysovi dochádzali zásoby energie. Vyslal k nim niekoľko letiacich nožov.

„Ideme!" Win ho ťahala na kamenný most. „Bež za nimi!" prikázala mu. Hromadila sa v nej energia. Mesiac, hoci za oblakmi, jej ju dodával. V polovici mosta sa otočila a natiahla pred seba ruky. „Sily východu, vytvorte prekážku!" vykríkla.

Nepočkala, aby videla výsledok svojej práce. Uháňala za skupinkou, ktorá už mala poriadny náskok. Jej malé kúzlo možno prenasledovateľov zdržalo, ale nezastavilo. S hrôzou si uvedomila, že počuje mávanie krídel. Obzrela sa. Polovica z nich k nim normálne letela!

„Winifred!" Rhys počkal, chytil ju za ruku a ťahal ju k lesu, kde bude o niečo ťažšie dolapiť ich. Dobehli tam celí zadychčaní. Win pichalo v boku. Prehla sa v páse.

„Neutečieme im," povedala medzi nádychmi. „Je ich priveľa."

Bez zľutovania ju vliekol hlbšie do lesa. Aj tu bol sneh, ale nie tak veľa ako v Moldavsku alebo cestou tam. Hrošie bolo, že zanechávali stopy. Zbytočná námaha s útekom, ak nenájdu spôsob ako prenasledovateľov zmiasť. Počuli ich odvšadiaľ, akoby ich obkľúčili. A v tej tme ani nič nevideli. Každý tieň sa im zdal podozrivý.

Nasadili si kapucne, aby splynuli s temnotou. Behali nesúvisle, míňali sa a schádzali. Les sa naplnil prenasledovateľmi.

Odrazu sa lesom niesol Amyn krik. „Conor! Nie, nechajte nás!"

Win sa striasla. „Dostali ich."

Rhys ju ešte viac nútil k behu. Necítila si nohy. „Rhys, nevládzem." Zastala a takmer spadla. Radšej bude bojovať ako utekať a utekať.

Zavrčal a zväčšil miniatúrny meč na krku. Postrčil ju za seba. Kúsok od nich prichádzali stráže. Rhys sa obzrel a pohľad mu potemnel. „Winifred, chcem aby si niečo vedela."

Jeho tón ju vydesil viac ako horda masových vrahov s túžbou vidieť jej vnútornosti. „Rhys?"

Pritiahol si ju k sebe a ohnivo pobozkal, až zabudla aj svoje meno. Mocne ju zovrel. „Záleží mi na tebe ako ešte na nikom. Si to najbližšie k rodine, čo som kedy mal." A potom ju sotil z kopca, na ktorom sa ocitli.

Win od šoku vykríkla, keď sa kotúľala po mäkkom snehu. Pristála asi päť metrov pod miestom, kde sa vynorili stráže. Zajali Rhysa a odvliekli ho. Win ani nehľadali a ona bola dosť inteligentná na to, aby na seba neupozornila. Ležala v snehu, až kým ich hlasy nezanikli v diaľke. Potom sa vyškriabala späť hore, oprášila sa a zhodnotila situáciu. Behala od stromu k stromu, hľadajúc svojich priateľov.

Nenašla nikoho. Zajali všetkých. Podľa stôp sa bránili. Sledovala ryhy v snehu až k hranici lesa, tam sa zastavila a nepriateľsky zazrela na hrad. Bol obrovský. Mal nespočetne veľa veží, hradby, tri mosty a hlavne... hlavne v ňom bolo niečo, čo chce späť!

„Elisaveta, Michael, ak ste moji rodičia, toto si odskáčete," zavrčala do neznáma a začala plánovať, ako sa dostať zase dnu.

Tentoraz boli v jednej cele. Strčili ich do nej a odišli, nikto sa o nich viac nestaral. Zničene klesli na zem. Amy mala vyvrtnuté zápästie, ktoré ju nenormálne bolelo. Conor ho nežne vzal do rúk a snažil sa nejako uľaviť jej bolesti. Masíroval svaly okolo. Pri pokuse brániť ju dostal poriadnu ranu do brucha a jedno stehno mu krvácalo. Vyzliekol si tielko, roztrhal ho a obviazal si ranu. Nebola práve hlboká, len krvácala. Zvyškom látky spevnil Amynu ruku.