Ukradnutý svet

29

Amy, ako inak, nepočúvla vyhrážky svojich takzvaných priateľov. Len čo Win začala v posteli pravidelne odfukovať, po špičkách sa vytratila. Pritisla ucho na dvere kúpeľne. Noela už tiež nešpliechala.

Dobre.

Spia.

Prešla k dverám chlapčenskej izby a nenápadne ich otvorila. Conor sa ihneď prebudil, jeho zmysly boli oveľa silnejšie než Rhysove. Tým to ani nehlo.

Rukou mu naznačila, aby ju potichu nasledoval. Zatváril sa prekvapene, ale poslúchol. Prešli cez obývaciu miestnosť, obliekli si kabáty a obuli topánky. Až keď boli vonku, Amy si vydýchla.

„Prečo sme tu?" zaujímalo Conora.

Amy ho odtiahla do lesa, tam ho k sebe pritiahla za obojok a privrela oči. „Sily juhu, osloboďte zajatého," zašepkala a obojok zmizol. Akselsen prekvapene nadvihol obočie. Sotva sa spamätal, porezala im ruky a spojila ich. „V mene nás všetkých, zbavujem ťa prísahy. Môžeš slobodne odísť."

„Prečo to robíš?"

Podala mu vreckovku, aby sa zbavil krvi na ruke. Utrápene mu pozrela do očí. „Chceli ťa zabiť. To im nedovolím. Odíď, než zistia, čo som urobila!"

Ani sa nepohol. „Chceli ma zabiť? Prečo?"

Amy sa zúfalo obzrela. Všimli si už, že je preč? „Pretože je to bezpečnejšie. Vedeli, že na nás môžeš zaútočiť, že toho veľa vieš." Strkala ho hlbšie do lesa, aby sa mohol premeniť a odísť.

„Budú vedieť, že si ma pustila. Ublížia tebe."

Teraz bola prekvapená ona. „A teba to odkedy trápi?"

Zobral jej chladné, roztrasené dlane do svojich. „Nie som taký necitlivý, ako si myslíte. Ak nezabijú mňa, môžu zabiť teba. A len tak mimochodom, nemal som v pláne ísť po vás."

„Nemal?"

Pokrútil hlavou. „Chcem vedieť pre koho pracujem. Chcem vidieť čo je v Moldavsku a prečo som mal zabiť bandu nevinných bytostí."

Zúfalo zastonala. „Nikdy by ti neuverili. Vráť sa do bezpečia, zlý chlapec. My sme odsúdení už teraz, ale ty sa môžeš zachrániť."

Zovrel jej dlane silnejšie. „Nie," vyhlásil. „Už bolo dosť manipulácie a lží. Nevrátim sa k vojvodom. Toto sa musí raz a navždy skončiť."

„Ako môžeš povedať niečo také? Videl si nás? Nie sme takí, ako si myslíš. Práve plánovali tvoju vraždu."

Preglgol. „Aby sa zachránili. Amy, možno to, čo robíte je nesprávne, ale to zistíme len tým, že odhalíme pravdu. Kendall predsa zavraždil nevinné bytosti a zdá sa, že to vedia všetci okrem vojvodov. Čo ak je medzi nami viac zločincov? Ja nebudem pracovať pre vrahov."

Veľký, zlý vlk má svedomie. Amy takmer na mieste trafil šľak. „Conor, toto je veľmi, veľmi zlé miesto na zmenu strany. Si vojvoda. Vedieš vojsko. My sme banda krížencov, šialencov, detí vojvodov a ja neviem ešte čoho. Nechceš k nám patriť, ver mi."

Pozrel jej do očí. „Ste banda, ktorá potlačila neprekonateľné rozdiely, aby chránila jeden druhého. Videl som, ako sa staráš o toho kríženca Eliasa. Dotýkala si sa ho a liečila ho ako seberovného."

Nadvihla bradu. „Pretože on mi je rovný! Všetci sme si rovní a to náš svet nikdy neprijme."

„Máš pocit, že mi to prekáža?" Pustil jej dlane a prehrabol si svetlé vlasy. „Možno som zošalel, ale to, čo je medzi vami, je spôsob, akým by sa mal správať náš svet. Áno, som vojak, ale do vojny nikoho nepovediem. Teraz, keď viem čo za ňou stojí, sa vzopriem vojvodom s vami, alebo bez vás." Na to prišiel už v prvé dni svojho nedobrovoľného pobytu v chatke. Vždy poslúchal rozkazy ostatných vojvodov, no len teraz zistil aké mali následky.