44

692 57 5
                                    


Rhys spravil niekoľko krokov vpred. „Zavraždil si milióny žien aj mužov, len aby si nastolil vládu tyranie a neslobody?! A ty si myslíš, že máš nárok na trón, z ktorého sa vždy vládlo čestne a spravodlivo?"

„Odteraz sa z neho bude vládnuť po mojom! Moja armáda zničí takých ako ste vy! Nebudete kaziť krásu tohto sveta!" Namieril paličku na Rhysa. „A teraz... osloboď žezlo! Môžeme vládnuť spolu, synak. Ako rodina."

Rhys sa takmer na mieste povracal. „Ty nie si môj otec!"

„Tak ho osloboď, inak," namieril na Win, „zabijem tú, ktorú máš najradšej." A neštítil sa to naozaj urobiť.

Win sa zasmiala. „Si skutočne hlúpy, Lockwood. Nemôžeš použiť dobrého človeka na oslobodenie žezla. Sila krvi nezištnej, vojvoda. On by ho vzal len preto, aby ma zachránil. Lebo mu na mne záleží a nechce, aby som sa stratila z jeho života. To je zištný dôvod."

To nenapadlo ani Rhysovi. Neisto na ňu pozrel.

Win sa lámalo srdce. Toľko bolesti. Samoty. Krivdy.

„Videla som budúcnosť, Lockwood." Odvážne pristúpila k žezlu a odložila paličku do čižmy. „A ty si v nej nebol!" Skôr, než k nej stihol dobehnúť a zastaviť ju, si porezala dýkou dlaň, až krv stiekla na podlahu. Zakvílila od bolesti. Odhodlane zovrela zlaté žezlo a zdvihla ho zo stojana. Prosila Matku Prírodu, aby sa nemýlila v proroctve, pretože inak sú všetci stratení.

„Nieeee!" Lockwood zoskočil zo schodov a chcel sa na ňu vrhnúť. Winifred uhla a on padol tvárou na zem.

Pocítila, ako sa čosi zlomilo. Moc žezla jej vírila pod rukami. Z vedľajšej miestnosti zazneli škrípavé zvuky padajúceho kamenia. Sama neverila, že to dokázala. Ohromene skúmala zlaté žezlo vo svojej krvácajúcej ruke. So slzami v očiach pozrela na Rhysa. Ústa mal dokorán. Tak ako ich doteraz nevidené publikum.

Dorazila armáda. Kamenní vojaci ako jeden vpochodovali do veľkej siene. Lockwood odniekiaľ vybral meč a chystal sa udrieť.

„Vojaci, chráňte svojho panovníka!" vykríkla impulzívne.

Dvaja z nich hneď zdrapli Lockwooda a ďalší dvaja privliekli brániaceho sa Agrioliho. Nakoniec dorazili aj dvojice s rozmrazeným Kendallom, jeho manželkou a Konstantinovom.

V priesvitných stĺpoch to šumelo. Pravda vyšla na povrch.

Winifred pristúpila k Rhysovi. To najťažšie ešte len malo prísť. „Tvoje žezlo, Veličenstvo." Podávala mu ho. Zo žezla odkvapkávala jej teplá krv.

Trhol sebou. „Čo?"

Slabo sa usmiala. „A žezlo oslobodí sila krvi nezištnej. Videla som budúcnosť, Rhys. Ty sa máš stať kráľom. Ja som ti len nezištne chcela dať žezlo, ktoré ti právom patrí." Preto videla ich syna tu, na týchto schodoch a Rhysa pred nimi. On bude kráľom. Vydýchla si úľavou.

Krútil hlavou a cúval pred ňou. „Armáda ťa poslúcha."

„Chránila svojho panovníka pred nepriateľom. Teba." Žezlo mu dala až k dlani. „Rhys, za toto si celý život bojoval. Nebyť teba, nikdy sa svet pravdu nedozvie. Máš najväčšie a neodvolateľné právo na tento trón. Bosorky mali pravdu. Krvou to začalo a krvou to skončí. Čistá krv to spôsobila a zmiešaná krv to ukončí. Už viac nebudeme musieť utekať," presviedčala ho.

Stále to nechcel prijať. „Nemôžem... Win, ja nie som vládca." A práve teraz si nebol ani istý, či mu stojí za to žiť, keď poznal okolnosti svojho narodenia a pôvodu.

Ukradnutý svetWhere stories live. Discover now