Ukradnutý svet

22

Kým Win s Rhysom bojovali o prežitie a slobodu, Elias, Noela a Amy zapálene prehľadávali luxusnú Kendallovu pracovňu.

Elias sedel za stolom v jeho kráľovskom kresle a čítal papiere, ktoré našiel v šuflíkoch. Poväčšine to boli účty a veľmi zaujímavé transakcie. Výplaty žoldnierom. Podplácanie zaujímavých ľudí na vysokých postoch. Najal si niekoľko detektívov, aby preverovali Linwooda, MacDermotta a vojvodkyňu Vollanovú – mocnú valkýru žijúcu v Nórsku. Odpísal si mená a adresy. Rozhodne z listu podozrivých môže odstrániť tri mená. Zostávajú štyri a Kendall je stopercentne zradca.

„Mohli by sme varovať Vollanovú," navrhol a odfúkol si hnedé pramene vlasov z očí. „Možno by nám pomohla."

Noela vzhliadla od počítača, do ktorého sa úspešne nabúrala. Práve tlačila všetky súbory, ktoré mohla, a pchala ich do malej aktovky. „Tiež by nás mohla zadržať a poslať do väzenia, aby si získala Kendallovu priazeň."

„Valkýry sú feministky, pred Kendallom by sa rozhodne neplazila," ozvala sa Amy spred knižnice. Prehľadávala jednu knihu za druhou a niektoré ukladala na kopu vedľa seba.

Elias odložil zvyšné papiere a pokračoval v prehľadávaní stola. „Nuž, otázne je či vie, čo majú vojvodovia v pláne, alebo nie. Ako poznám Vollanovú, veľmi sa s nimi nestretáva."

Amy sa otočila. „Ty osobne poznáš Vollanovú? Odkiaľ?"

Preglgol. „Kedysi som žil v jej blízkosti. Než sa rasy rozhádali."

Noela naňho prižmúrila oči, no neprezradila ho. Nech sám prizná, kým je.

Amy sa vrátila ku knihám. „Takže, má tu vcelku neobvyklú literatúru. Jednu policu o čiernej mágii. Tri zakázané knihy o období pred inkvizíciou, ktoré si berieme." Hodila ich Noele, aby ich zbalila. „Päť kníh, ktorých obsah je určený osobám starším, než osemnásť rokov." Znechutene ich odsunula. Prekvapene nadvihla obočie. „Ale čo, toto na knihu nevyzerá." Za zadným radom kníh objavila malú pozdĺžnu krabičku so zámkou na malý kľúč.

Elias si to vzal a položil na stôl. „Hm... Kendall by nebol rád, keby sme to otvorili, však?" usmial sa.

„Sily juhu, otvorte zámku, odstráňte prekážku," Amy na nemé pozvanie poklepkala paličkou po krabičke a tá sa otvorila.

Elias nazrel dnu a vytiahol poskladaný kus papiera. Rozprestrel ho a na jeho prekvapenie to bola mapa. Zamračil sa. „Je stará. Viete ju zaradiť?"

Amy ju otočila k sebe. „Je tu Rakúsko-Uhorsko. Mapa bola nakreslená v devätnástom storočí." Prešla po nej prstom. „Rozhodne po skončení inkvizície."

„Sú tu tri červené body." Vstal a naklonil sa nad ňu. „Čo znamenajú?"

Krútila hlavou. „Ja neviem. Sú uprostred ničoho." Snažila sa upresniť ich polohu v súčasnosti. „Jedna je v Alpách niekde medzi Talianskom a Švajčiarskom. Tá druhá... zrejme v Poľsku. A tretia..." Pozrela na mapu z viacerých uhlov. „Asi to bude dnešné Moldavsko."

„Vieme o niečom, čo sa tých štátov týka?" opýtal sa dievčat, ale ani jedna to nevedela.

„Okolo je niekoľko modrých bodov," všimla si Amy, keď sa naklonila bližšie. „A sú spojené s tými červenými."

Elias sa pozrel do krabičky a našiel ďalší predmet. Stredoveký kľúč o veľkosti jeho predlaktia. „No, žeby to niečo znamenalo?"

Noela nechala tlačiť väčší súbor a prišla k nim. Asi sa v mape vyznala viac. „Neviem, prečo má otec ten kľúč, ale myslím, že viem, kde je tento bod." Ukázala na modrú bodku neďaleko červenej v Moldavsku. „Pred pár rokmi som tam bola s otcom a sledovala som ho, keď ma nechal na nákupoch v meste." Zdvihla hlavu. „Vtedy vošiel do nejakej tajnej chodby na cintoríne."