Naučím ťa milovať... slová, ktoré pred šiestimi rokmi Elena Karlová nebola pripravená počuť. Ani ich realizovať. Lásku považovala za slabosť a rozhodla sa opustiť mesto, v ktorom prežila celý svoj život a stala sa predstieranou snúbenicou podnikateľ...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
D A M I Á N
"Koho mi to len sem tí čerti nesú? Táto tvár je neodolateľná, chápem, že sa na ňu miluješ pozerať, ale že budeš takto cielene vyhľadávať moju spoločnosť, bejby," prehovorím na ňu uštipačne na chodbe, pretože z výrazu jej tváre usudzujem, že ju týmto vydráždim k ešte uštipačnejšej odpovedi.
"Nesmierne vtipné. Čo, došľaka, tu robíš?"
"Ja tu pracujem. Otázkou je skôr, čo si prišla nájsť ty, keď si chceš dohodnúť schôdzku, na to tu mám Moniku. Ak si o to tom ešte nepočula, som nesmierne vyťažený podnikateľ a nemám čas na zahadzovanie sa s nepodstatnými ľuďmi."
"Takže toto všetko je pre teba len vtip?"
"Vtrhla si neohlásene na moje dôležité stretnutie ako nejaká amazonská sedliačka, čo konkrétne by z toho malo byť pre mňa vtipné?"
"Žiadal si ma o to, aby si mohol stráviť čas so svojím synom, namiesto toho si sa zašil do svojej kancelárie a nechal môjho syna napospas tej svojej znudenej zlatopke! Ty máš teda drzosť! Zabudni na to, že ho ešte niekedy zverím znovu do tvojej opatery."
"Vyskytol sa tu problém so systémom banky, ktorý som neodkladne musel riešiť..."
"Prepáč? Zdá sa ti, že ma trápi nejaký posratý systém v tvojej banke? Mal si na neho dohliadnuť jeden deň a nezvládol si ani len to. Po celú tú dobu som mala raz a znovu pravdu. Nezaslúžiš si ho vo svojom živote. A ani do neho nepatríš. Prežili sme päť rokov bez teba a viedlo sa nám bravúrne, nepotrebujeme tvoju skazenosť," odvetí chladne a podarí sa jej zasiahnuť ma svojimi slovami presne na miesto, kde ma to ranilo. Prekliata ženská! Vždy sa jej darilo dostať sa mi pod kožu. Jej slová mali efekt. Zarezonovali a hoci som chcel byť nad vecou, a z vonkajšieho pohľadu aj nad tou vecou bol, zvnútra ma to zožieralo. Vie, ako mi má ublížiť.
"Priznávaš, že ti nie je vôbec ľúto, že si mi o ňom celé tie roky nepovedala?"
"Nemá mi to byť prečo ľúto. Nedávaš mi žiadne dôvody na to, aby som to oľutovala. Máš svojho syna na jeden celý deň len pre seba a ty ho radšej stráviš vo svojej kancelárii."
"Čo nerozumieš na tom, že to bola urgentná situácia? A okrem toho, Noemi je moja snúbenica, keď ho dostanem do výlučnej starostlivosti, bude s ním tráviť kopu času. Musia si na seba zvyknúť."
"Len cez moju mŕtvolu sa ti podarí nado mnou v tej súdnej sieni zvíťaziť. Nahral si mi do karát. Nebude náročné získať nahrávku nášho rozhovoru s Tobiaskom, v ktorom sa mi zveruje, že si ho opustil a nechal doma samého s cudzou osobou, ktorú vôbec nepozná. Čo myslíš, ako zareaguje súd?"
"A ako zareaguje ten tvoj súd na tvoje vyhrážanie sa mi? Jasne a zreteľne si priznala, že ti nie je ľúto, že si nás pripravila svojou sebeckosťou o spoločné roky zbližovania sa a pohrozila si mi, že ho do mojej opatery nikdy nezveríš, čiže mi znovu brániš v stýkaní sa so synom, na ktorého mám ako jeho biologický otec právo. Si v mojej budove, je tu veľké množstvo svedkov, nebude náročné prehovoriť niekoho, aby mi túto moju výpoveď pred súdom dosvedčil. Steny sú tenké, nie je náročné započuť cudziu konverzáciu."
