Naučím ťa milovať... slová, ktoré pred šiestimi rokmi Elena Karlová nebola pripravená počuť. Ani ich realizovať. Lásku považovala za slabosť a rozhodla sa opustiť mesto, v ktorom prežila celý svoj život a stala sa predstieranou snúbenicou podnikateľ...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
D A M I Á N
Načisto som sa pomiatol. Zaslúžil by som si poriadny preplesk za to, čo som práve teraz urobil. Ustúpil som. Ako nejaký posratý mäkkýš. Pravdou je, že možno ním som. Možno mám na túto prekliatu ženskú slabosť a nedokážem ísť proti nej. Ukázala mi zraniteľnosť! To, kurva, niečo znamená! Keby som ju pred šiestimi rokmi nepoznal, nebral by som to tak vážne. Ale ona je Elena Karlová, ktorá neukazuje emócie pred druhými ľuďmi, pretože je za každých podmienok silná, emancipovaná, drsná a tvrdá a stráni sa všetkých ľudských citov. U nej to je veľká veda! Zdôverila sa mi, že sa bála. Zazrel som konečne človeka, ktorý nemusí byť bezpodmienečne neustále sebavedomý. A tá časť z nej sa mi páčila... Prinútila zamyslieť sa nad svojím rozhodnutím a prehodnotiť, či je to skutočne cesta, ktorou sa chcem uberať.
"Prečo? Znovu ďalšia z tvojich stratégií, keď ma akože presvedčíš o stiahnutí, a potom si pre Tobiaska prídeš so sociálnymi pracovníčkami a odvlečieš ho odo mňa?"
"Vážne pozeráš priveľa dramatických seriálov. Nie je to žiadna stratégia, máš to notársky overené. Nebudem žiadať výlučnú starostlivosť. Nebude to však zadarmo."
"Ha! Som si mohla myslieť, že v tom bude háčik. Ešte to, aby pán urodzený Oswald žiadal niečo bez toho, aby za to aj dostal niečo na oplátku." Nenechá ma dohovoriť a odstúpi o dva kroky ďalej. Nutné dodať, že ten bozk na líce bol neplánovaný a prišiel bezmyšlienkovite.
"Bejby, necháš ma pre zmenu aspoň raz dohovoriť, prosím?"
"Fajn, pokračuj." Zdvihne ruky a založí si ich v bok.
"Ďakujem vám, vaša výsosť, za zvolenie. Ale aby som sa dostal k tomu, v čom ma tvoja hašterivá osobnosť prerušila, chcem svoje meno na Tobyho rodnom liste. Som jeho otec, mám na to nárok. Rovnako ako na stretávanie sa s ním, vodenie ho do škôlky, branie ho na výlety, ukladanie do postele. Sme jeho rodičia, rozdelíme si úlohy a odteraz sa na jeho výchove budeme podieľať spoločne. Pýtal som sa Tobyho na tú súkromnú škôlku, povedal, že sa mu páči tá, v ktorej je teraz..."
"Presne ako som povedala," znovu si neodpustí poznámku, ale rýchlo si zahryzne do jazyka a mlčí.
"... v ktorej je teraz, takže mu nebudem spôsobovať zbytočné stresy. Čo sa však týka rozhodnutí, budeme ich robiť spoločne. Žiadna samostatná jednotka v podaní Eleny Karlovej, sme na neho dvaja. Obaja máme rovnaké právo. Súhlasíš?"
"Máš to celé nádherne vymyslené. Teraz z nás bude jedna veľká a krásna rodina, ktorá si bude spoločne nažívať v mierumilovnej symbióze. Nádherná predstava!" vyhlási panovačne a ja na malý moment naozaj zvažujem, či nie som súci na psychiatrickú hospitalizáciu. To pre túto ženskú som bol ochotný urobiť takýto výhodný kompromis?
"Elena, dokážeš prestať byť mrchou aspoň na sekundu? Ponúkol som ti riešenie v rámci záujmu a ohľadov na nášho syna, ktorý si zaslúži normálnych rodičov. Zvládneš byť normálna, bejby?"
