My life

1. kapitola

Sedím v jedálni a ako obvikle píšem. Mám to rada , pretože môj denník je jediný kto ma chápe, rozumie mojim problémom, neprezradí žiadne tajomstvo a je so mnou vždy , keď ho potrebujem. Dokonca s ním aj spávam . Najlepší chlap aký si môžem želať. A asi aj jediný, ktorý ma má rádvl takú aká som.

Dnes som si dala na obed hamburger s hranolkami. Viem, že by som nemala jesť nezdravé veci , keď cvičím a chcem si udržať perfektnú postavu.. Ale tak pravidlá občas treba porušiť. Veď nie nadarmo sa vraví: Pravidlá sú na to , aby sa porušovali.
"Sofi, Sofi!" otrávene zdvihnem hlavu a pozriem kto na mňa kričí. Mohla som si myslieť. Erika. Moja " najlepšia kamarátka". Kráča stredom jedálne, obtiahnutá minisukňa jej odhaľuje aj to čo by odhalené nemalo byť.. Tielko s výstrihom do polky brucha ukazuje jej prednostj svetu naokolo. Chalani z nej nespustia oči.. " Hádaj čo sa mi stalo.." s natešeným pohľadom na mňa pozrela. " Ahoj mám sa fajn ďakujem za opýtanie" s prižmúrenými očami som povedala. " No prepáč, prepáč.. Ale bola som tak rozrušená že som zabudla na pozdrav.. Nerob z toho takú vedu. Veď o nič nejde. A vieš ty čo ? Boris ma pozval na rande !" v očiach jej zaiskrilo " bol taký sladký..a tie jeho zafírové oči !" a sme doma. Zase začína s tými jej love storami , ktoré tak nerada počúvam. Kiežby som mala také šťastie ako ona. No o mňa nikto nezakopne.. Pretože som moc nízka. Nikto si ma nevšíma. Ale občas je to fajn, lebo sa nestarám o nič a nikto o mňa. "Počuj Sofi , čo keby sme šli na nákupy? Vždy sa pri tom odreagujem a aspoň sa prejdeme , oprášime pár bankoviek a sadneme si niekde na kávičku. Bude to fajn. Tak čo na to povieš? " Pozerala na mňa tým jej pohľadom, na ktorý nemôžeš povedať nie a tak som len povzdychla "No dobre ale na kávu pozývaš." Opäť jej zaiskrilo v očiach."Výborne ! Hneď po škole sa ide ! Už sa nemôžem dočkať! No nič zlatko idem na hodinu cmuk vidíme sa !" nemohla som sa neusmiať. Mám ju fakt rada aj keď občas lezie na nervy. " Pá " A už jej nebolo .

Dojedla som hranolky a pomaly som kráčala na hodinu. Chcela som ešte trochu premýšľať. No dlho som teda nepremýšľala. Zastavil ma Rado. " Počuj Sofi, počul som o štúdiu 21. Je to vraj jedno z najlepších miest, kde sa môžeš zdokonaliť. Hráš, spievaš tancuješ a popritom spoznávaš veľa ľudí. Nešla by si tam ? Ja sa tam chcem prihlásiť a bol by som rád keby som tam aspoň na začiatku bol s niekým , koho poznám." Hm znelo to lákavo .Tanec a hudba je po cvičení to najlepšie čo sa týka mňa. A toto je celkom zaujímavé. "Myslím , že by som to mohla skúsiť. Znie to úžasne." Usmial sa " Jo ! Si tá najlepšia osoba na svete! A ďakujem ! Zajtra sa tam zastavíme a prihlásime sa tam ! Poďme teraz na hodinu. " Rada mám celkom rada. Je to dobrý kamarát. Poznáme sa už od prvej triedy . Vždy mi poradí a pomôže mi a býva len o ulicu ďalej , takže spolu trávime veľa času. Zazvonilo, sadla som si do lavice a Rado si sadol vedľa mňa. Do triedy vošla profesorka a začala vykladať. Ekonomika ma nikdy nezaujíma.. A tak som len čumela do stropu a ponorila som sa do svojich myšlienok.

Ani som sa nenazdala a už som kráčala po parkovisku ku Erike a vybrali sme sa na nákupy. " Obchody traste sa maniačky idú ! " s chichotom vyhlásila Erika. Zasmiala som sa aj ja a vedela som , že dnešok bude super . Nakúpili sme si oblečenie a šli sme sj sadnúť do kaviarne. Objednali sme si kávu a kecali sme . Prišli k nám dvaja chalani " Ahojte kočky. Môžme si k vám prisadnúť? " žmurkol . Erika bola vo svojom živle."Jasné sadnite si." Erika na mňa veľavýznamne pozrela a ja som sa nezmohla ani na slovo. V tú chvíľu som chcela odtiaľ odísť. Ale musela som zostať kvôli Erike. Žiadala ma o to. A tak som sedela popíjala kávu a pozerala ako Eriku tý dvaja vyzliekajú pohľadom. Po polhodine som sa postavila "Erika ja už idem .. Ak chceš zostaň ." smutne sa na mňa pozrela." No dobre stačilo rozkoše. Pá chlapci zabolajte!" Usmiala sa na nich a odkráčali sme von. Pomaly sme šli nočnými ulicami a občas sme niečo prehodili. Prišla som domov , ako som si myslela. Nikto ma nečakal. Mama bola zase niekde s tým svojím frajeríkom.. Neznášam ho mohol by mi byť brat. Je o 20 rokov mladší ako mama. A ku mne sa správa ako arogantný sviniar. Neviem čo na ňom mama vidí.. Kvôli nemu sa všetko zničilo.. Otec nás opustil a tak som tu zostala sama samučičká . Vedela som že sa mama tak skoro nevráti a tak som si šla ľahnúť.