My life

2. kapitola

Zobudila som sa skoro ráno. Vstala som z postele,  umyla som si zuby, učesala sa a šla som si spraviť moje raňajky alá káva. Vypila som ju a šla som sa pozrieť von. Bolo príjemne a tak som sa šla prezliecť do krátkych šortiek a športovej podprsenky a išla som si zacvičiť.

Do uší som si dala slúchatka a začala som cvičiť na hrázde , ktorú mám pred domom v menšej vždy otvorenej garáži. Nevnímala som nič akolo len som cvičila a pospevovala si. Otočila som sa na opačnú stranu a stál tam Rado . "Ako dlho tu už si ? " Usmial sa a začervenal. " No dosť na to aby som zistil ako pekne spievaš .. a ..aby som si uvedomil.. aké máš skvelé telo..nikdy predtým som si to ..ehm..neuvedomil" s nervóznym úsmevom a iskričkách v očiach mi povedal. " Hm..no tak ďakujem teda ..A čo potrebuješ ? " Pozrel na mňa vyvalenými očami " Hádam si len nezabudla! Dnes máme ísť do toho štúdia!" Zasmiala som sa "Veď máme ešte dosť času.. kde ťa ťahá!" Pozrel sa na hodiny" Je pol druhej .. o trištvrte na tri tam máme byť.." Ups akosi som sa pozabudla.. ale tak keď cvičím nemyslím na nič .. proste sa mi vyčistí hlava a zabudnem na okolitý svet aj na všetko ostatné.. a hlavne zabúdam na čas. To mi robí najväčšie stresy .. A to by som vôbec nemala stresovať . Ale to nevadí . "Počuj poď dnu ja si dám rýchlo sprchu a pojdeme. Sadni si do obývačky a cíť sa ako doma!" Posledné slová som mu kričala zo schodiska. Hodila som si sprchu a v gaťkách a podprsenke som višla na schody a zakričala na Rada" Hej Radino poď sem a pomôž mi vybrať čo na seba !" Kráčal hore schodmi a vravel " Mala by si si dať nejaké letné šaty alebo niečo také." Prehriebla som v šatníku a vybrala som jedny šaty. Biely vrch a spodok bol tyrkysový. "Čo tieto ? " Usmial sa "Jednoznačne!". A tak som si ich obliekla dala som si k nim biele topánky na opätku a ešte som si dala trochu špirály. 

Kráčali sme ulicami , a kecaly sme o všetkom. Keď sme prišli pred štúdio, bola som ohúrená. Nikdy predtým som nič také nevidela. Také krásne miesto , okolie a blízko tu bol aj minibar. "Raj !" Rado sa zasmial "Vravel som ti , že sa ti to bude páčiť a to si ešte nebola dnu! Pod , ideme !" Dnu to bolo ešte krajšie ako som si myslelela. Moderné učebne, presklenené , a každý vidí kto je tam a čo robí a počuje ako hrá. Vypadalo to úžasne. Nevedela som čo mám povedať a tak som len mala otvorené ústa dokorán a vypúlené oči. "Zavri si tie ústa , lebo ti tam niečo vletí " chichúňal sa. 

Zapísali sme a šli sme sa ešte poprechádzať po areáli. Tam sme natrafili na nejaké decká a tak sme sa začali rozprávať a zoznámili sme sa . Boli tam traja chalani a dve dievčatá. " Hej Sofi! Neprídeš dnes na večierok pre nováčikov ? " usmial sa na mňa Alex. "Jedine ak pôjde Radino," žmurkla som na Rada a on prikývol. "Tak sa teda vidíme večer!" Odzdravili sme sa a šli si po svojom. "Ten Alex vypadá celkom milo..Nemyslíš ? " "Hm asi áno ja niesom na chlapcov, takže ti to nemôžem povedať.." Vybuchli sme do smiechu a kráčali smerom ku môjmu domu. "Vyzdvihnem ťa o siedmej ňufinka" zaškeril sa . " Ja ti dám takej ňufinky!" smiali sme sa ako šialený. "No tak o siedmej pá"  Usmiala som sa naňho "Pá"