My life

15. kapitola

Pomaly som otvorila oči , ale hneď som to oľutovala. V očiach ma pálili slnečné lúče slnka. Vedela som , že som večer na niečo zabudla. Ale nevedela som si spomenúť čo to bolo. No a teraz to už viem . Zabudla som si zastriesť.. Pomaly som teda opäť otvorila oči a sadla si na posteľ. Miesto vedľa mňa bolo prázdne. Žeby sa mi to len snívalo? Nie , nie to všetko nemohol byť len sen.. Určite nie.. Bolo to také skutočné ! Viem , že je to skutočné..  

Zoskočila som z postele a šla do kúpeľne. Zamkla som za sebou dvere. Viem , že by mi tu nik nevbehol, ale je to už zvyk. Vyzliekla som sa a vošla som do sprchy.  Nechala som na seba padať kvapky teplej vody . Potom som zastavila vodu, namydlila si celé telo a na vlasy si dala šampón. Po chvíľke som penu aj šampón dôkladne zmyla a ešte chvíľu som bola v sprche. 

Vyliezla som zo sprchy a obmotala som si okolo tela uterák . Na hlavu som si dala turban a vydala som sa do izby po nejaké oblečenie. Otvorila som skriňu a chvíľu sa v nej hrabala.

Nakoniec som zvolila kraťasy s vysokým pásom a k tomu voľné čierne tielko. Obula som si na nohy conversy a vzala si šiltovku. Odbehla som ešte do kúpeľne a vyžehlila som si vlasy. Pred zrkadlom som si dala jemnú linku , špirálu a rúž na pery. 

Zbehla som dole schodmi a tam za stolom sedel Tobias. Usmiala som sa na neho a šla mu dať pusu. "Dobré ráno láska.. Tak čo prichystaná do školy? "  S povzdychom som prikývla. Už som v nej pár dní nebola, takže by sa patrilo.. Síce som v maturitnom ročníku, ale tak musím predsa zmaturovať.  

Zobrala som si batoh a spolu s Tobiasom sme vyšli z jeho domu. Nastúpili sme do auta a viezli sa smerom ku škole. Ani som si to neuvedomila a už sme parkovali pred školou.  Zhlboka som sa nadýchla . Zavrela som oči a skúsila nahodiť ten starý známy falošný úmev. Vypadal presvedčivo a tak som pomaly vystúpila z auta. 

Tobias ma chytil za ruku , preplietol si so mnou prsty a vydali sme sa smerom ku vchodu školy.  Väčšinu hodín máme spolu , čo som rada, pretože by som to bez neho nezvládla. Pri skrinkách sme sa rozdelili . Ja som šla ku svojej a on k tej jeho . Boli od seba celkom ďaleko , tak sme sa dohodli , že sa stretneme v triede. 

Zo skrinky som si vytiahla učebnicu matematiky a šla smerom k triede.  Vedela som , že keď ma uvidia bude to zle.. Zastavila som pred triedou ,  zhlboka som sa nadýchla a vkročila do triedy.  Ako som vošla, všetko stíchlo a pozerali sa na mňa . Niektorí prekvapene, iní znechutene a niektorí aj obdivene ? Samozrejme to len chalani.. Zaujíma ich len výzor a nič iné. Tobias sedel v zadnej lavici , a tak som rovno zamierila k nemu. Ako som prechádzala okolo ostatných, počula som šepot .. Niektoré útržky som započula. " Vyzerá skvele.. zaujímalo by ma čo robila celé dni.."  " Stála by za hriech.." " Je to riadna štetka.. isto dá každému.."  Do očí sa mi začali hrnúť slzy , no snažila som sa ich udržať za každú cenu.. Nechcela som aby si mysleli , že som slabá..

Sadla som si vedľa Tobiho. Falošne som sa na neho usmiala a vtom vošiel do triedy profesor. Postavili sme sa a on začal vysvetľovať kvadratické rovnice.  No nedokázala som sa sústrediť na matiku. Nedokázala som sa sústrediť na nič. 

Prešla alina , fyzika a mňa čakala slovenčina bez Tobiho. Bála som sa , pretože on je moja opora. A teraz tu nebude. Vošla profesorka a začala niečo vysvetľovať . " Sofia !" vyrušila ma prfesorka zo zamýšľania. " Chodte prosím vás za profesorom Smithom , a dajte mu podpísať veci v triednej knihe prosím.." Len som nadvyhla obočie a vzala triednu knihu a šla za profesorom.  

Pomaly som kráčala dlhou chodbou až ku kabinetu profesora. Tam však nebol  a tak som šla do zborovne. Tam mi povedali , že šiel do kabinetu. Naštvane som si odfrkla a vykráčala som opäť dve poschodia až ku jeho kabinetu. Nechala som , nech všetko potrebné podpíše , poďakovala som mu a odkráčala pomalým krokom smeom k tiede.