10

385 36 3
                                    

Lily sedela pred počítačom a nepokojne sa vrtela. Váhala, či napísať Maddoxovi. Kto jej však pomôže, ak nie on? Nadýchla sa a naťukala správu:

Ahoj Maddox,

Prosím, odpovedz mi na tento mail. Vôbec neviem, čo sa s vami stalo. Sú Gary s Loganom nažive? A čo sa stalo s tebou? Vieš o tom, že zmizla Kayla?

Som uväznená v Angers a aj vo vlastnom tele. Nepamätám si, čo so mnou robili a ani ako som sa odtiaľ dostala. Maddox, musíš mi pomôcť! Majú ma za drogovo závislú! Neviem, ako dlho to tu vydržím.

Si tam niekde? Uvidím ťa ešte? Alebo sme zlyhali?

Lily

Prečítala si text ešte raz a odoslala ho. Kým čakala na odpoveď, rozhodla sa byť aspoň trochu užitočná a otvorila si zložky od Maddoxa. Nevedela sa v tom orientovať a tak na jednu stenu ponaliepala papiere a začala na ne kresliť a robiť si poznámky.

Nakreslila si celý rodokmeň a mapu s miestami, kam sa rod počas vekov premiestňoval. Ku každému menu prilepila papierik s detailami, ktoré zistili. Kto by bol povedal, že bude také ťažké nájsť potomka tisícky rokov starého rodu?

Keď sa na jej dvere ozvalo klopanie, kľačala na kolenách, v oboch rukách perá a na nose šmuha. Vošiel Owen a len zalapal po dychu.

Lily sa otočila a perá jej vypadli z rúk. Takmer celá stena bola zapísaná. „Pane," oslovila ho a vstala.

„Hovor mi Owen," povedal a ohromene si prezeral rodokmeň. „Čo to je?"

Zrumenela. „To len... taký projekt. Začala som s tým už v Austrálii a... chcem ho dokončiť."

„Neuveriteľné. Čí je to rodokmeň?" Posadil sa na posteľ.

„Nie som si istá. Snažím sa ho vystopovať do súčasnosti," priznala. Aj tak ju majú za blázna, nemá dôvod klamať o takejto triviálnosti.

„Ako dlho už na tom pracuješ?"

„Dlho," odpovedala zamyslene. „Vadí to?" Prosím, nevezmite aj toto...

Usmial sa. „Nie, Lily, pokračuj. Asi ťa baví história, však?"

„Trochu. Chcel si niečo?"

„Vlastne áno, prišli mi výsledky tvojich krvných testov." Karhavo jej pozrel do očí. „Neberieš lieky od svojho psychológa, Lily," vytkol jej.

Nadýchla sa, aby sa začala hádať, ale včas sa zarazila. Na toto sa musí diplomaticky. Ako mu asi má povedať, že ich spláchla do záchoda? Tie lieky ju otupovali a ešte viac ničili jej telo a auru. V snahe, aby si nevzala nelegálne drogy, jej predpísali legálne. Zovrela pery. „Nenúť ma ich brať, Owen. Som v poriadku aj bez nich, sám to vidíš. Prosím."

„Ako doktor by som s tým nemal súhlasiť, vieš? Ale ako rozumný človek ti navrhnem kompromis – nemusíš ich brať, kým neuvidím, že sa s tebou niečo deje, platí?"

Srdce jej poskočilo nad tou dôverou. „Naozaj?"

„Naozaj. Ale sľúb mi, že už neurobíš žiadnu hlúposť."

„Čokoľvek, prisahám. Ďakujem, Owen." Žiarila šťastím. Dokonca sa usmiala.

„Na oplátku však od teba chcem, aby si mi úprimne odpovedala na jednu otázku," schladil ju. Jeho oči akoby jej videli až do duše. Prikrčila sa.

„Akú?" pípla.

„Naozaj si si vzala drogy, aby si nimi riešila problémy vo svojom živote?"

Pod líniou svetovWhere stories live. Discover now