47

358 37 6
                                    

Po skončení filmu sa našla uvelebená na jeho hrudi, zatiaľ čo on odpočíval na opierke. Nechcelo sa jej preč – pekne hrial. Škodoradostne sa zaprela o Maddoxovo brucho a nadvihla sa. Sotva to postrehol, bastard jeden. Koľko hodín trávi s činkami?

Zívla. „Nabudúce, prosím, vyber niečo akčnejšie a menej sladké." Prehrabla si strapaté vlasy. „Kde máš onú miestnosť?"

Maddox sa vystrel a pokrútil stuhnutým krkom. „Na konci chodby," ukázal jej.

„Vďaka." Vstala a stuhnuté kĺby zapraskali. Možno by trochu tréningu nezaškodilo.

Zašla za roh a nevedela, či Maddox myslel posledné dvere na jednej strane chodby, alebo úplne posledné oproti. Vošla do posledných vpravo a hneď vedela, že minula. Ocitla sa v spálni. Posteľ bola rozhádzaná, ležali na nej vyťahané tepláky, ktoré Maddox zrejme používal na spanie.

Mala v pláne hneď vycúvať, keby kútikom oka nezazrela na nočnom stolíku malý lesklý predmet. Zarazila sa. Bol to strieborný prsteň so vzorom, ktorý dobre poznala. Má ho na podbrušku.

Obzrela sa a keď sa zdalo, že Maddox nezaznamenal nič podozrivé, potichu prešla cez miestnosť a vzala prsteň do rúk. Skutočne to je ten znak. Zložitý, nepravidelný, niečo medzi kruhom a trojuholníkom. Prečo by mal Maddox prsteň s takým symbolom? On určite nepotrebuje podporiť svoju ženskú silu. Klamal jej snáď o význame?

Ako tam tak stála, doľahla na ňu skutočnosť, že o Maddoxovi takmer nič nevie. Pri pohľade do pootvorenej skrine uvidela zopár kusov oblečenia. Aj keď ho nikdy nevidela vo farebnom, bola tam hromada šarlátových tričiek a svetrov. Kedy to nosí?

Neodolala pokušeniu a siahla do vrecka nohavíc prehodených cez stoličku. Našla len pár drobných. Počkať, prečo má Maddox pri sebe hm... doláre? Vrátila ich na miesto. Tým však prekvapenia neskončili. Na stole našla menštruačný kalendár. Načo je, pre všetkých bohov, Maddoxovi menštruačný kalendár?! To akože menštruuje v rovnakom dátume ako ona? Počkať, čo? Prizrela sa bližšie a keby ho v tej chvíli mala po ruke, uškrtila by ho. On si značil jej dátumy! Dokonca aj vtedy, keď sa nevideli. Ako to mohol vedieť?

Teraz sa už naštvala. Otvorila nočný stolík a začala sa v ňom prehrabávať. Prestávalo sa jej to páčiť. Mal tam diár s menami, dátumami a mestami – všetko oslobodení bohovia. To sa ešte dalo pochopiť. Prítomnosť štyroch ďalších mobilov veľmi nie. Všetky boli zapnuté a keď sa pozrela do kontaktov, mali najviac štyri mená s číslami. Čas bol nastavený rozlične.

Najhoršie však prišlo nakoniec. Našla malú drevenú krabičku s ošúchaným povrchom. Keď ju otvorila, zaliala ju hrôza. Na dne ležalo jej stratené USB. Okrem neho v ňom bol aj poskladaný, mierne pokrčený papier vytrhnutý z bloku. Roztrasenými prstami ho rozprestrela. Zistila, že je to jej písmo, no vôbec si nespomínala, že by niečo také napísala.

Lily, ak toto čítaš, stalo sa niečo veľmi zlé. Okamžite zájdi za lovcami a nikdy viac sa nepriblíž k Maddoxovi.

Slová boli písané rýchlo a takmer nečitateľne. Akoby sa ponáhľala. Vložila si papier aj s kľúčom do vrecka nohavíc a všetko vrátila na miesto. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Maddox niečo tají. Vzal jej USBčko. V čom ešte klame? Prečo má ten prsteň? Čo ten znak znamená?

Prehrabávala sa ďalej a našla ďalšiu nepochopiteľnú vec – zrolovaný papyrus. Skutočný, staroveký papyrus v perfektnom stave. Roztvorila ho.

Bol napísaný hieroglyfmi. A nejednalo sa o nákupný zoznam. Lilyino srdce vynechalo jeden úder.

Posvätná dohoda bohov a ľudí, čítala. My tu zúčastnení týmto odovzdávame moc rodu otrokov, aby v časoch najhorších oslobodil nás zo zajatia a odvrátil skazu v podobe neslobody. Nech naša moc sprevádza vás životom a vaša sila oslobodí nás.

A pod textom bolo dvanásť mien, ktoré už dávno zanikli a sama ich nevedela vysloviť. Prstom prešla po papyruse. Skutočne je pravý. Maddox má v šuflíku pôvodnú dohodu bohov a ľudí!

„Lily," zaznel za nou mrazivý hlas.

Prudko sa zvrtla, v ruke stále zvierajúc dohodu. Maddox stál pri šatníku, niekoľko krokov od dverí, ktoré ani nepočula otvoriť sa. Ruky mal skrížené na hrudi a zatínal čeľusť. Oči sa mu nebezpečne leskli. Ten lesk nepoznala.

Preglgla. „Kto si, Maddox?" Odložila papyrus a narovnala sa. On nie je ten, za koho sa vydáva. Mia mala pravdu. Nemôže mu veriť.

„Presne toto si sa už raz pýtala, Lily." Oprel sa o šatník. „A bola to veľká chyba." Znel ako zloduch z filmu v kombinácii so sériovým vrahom.

Prudko sa nadýchla. „Máš moje USBčko. Čo na ňom bolo?" Preklínala sa, že nie je ozbrojená. Dýky má v kabáte a ten miniatúrny nôž za opaskom jej veľmi nepomôže.

„Nič, čo by si mala vedieť. Hrabala si sa v nebezpečných veciach, Lily. To som nemohol dopustiť."

Nenápadne sa presúvala k dverám. „Prečo?"

Nevyzeral, že by ho jej pohyb obťažoval. Skôr sa tváril ako pán sveta a to ju znervózňovalo. „Išla si proti mne. Mne!" vykríkol dotknuto a ona nadskočila. „Mne, ktorý som ťa naverboval, trénoval a naučil všetkému, čo vieš!" rozčuľoval sa.

„Čo sa stalo v deň, keď nás chytili?"

Neveselo sa usmial. „Bojíš sa ma, Lily?" oči mu sčervenali, zase boli šarlátové. Kde je Maddox, ktorého poznala? Ak ho vôbec poznala?

„Ty nie si človek," takmer vzlykla. „Nie si ľudská bytosť." Po líci jej stiekla slza.

„Máš pravdu, nie som. Prekvapuje ťa to?"

V ústach jej vyschlo. Tu ide o viac. „A Dozorcovia?"

Zasmial sa. „Ani minule si to nepochopila. Prečo by som sa mal opakovať?"

„Kedy minule?" za chrbtom nahmatala kľučku a nebola si celkom istá, či ju dokáže stlačiť a vybehnúť von. Mala pocit, že sa práve namočila do hlbokých vôd a nebude návratu späť.

Nadvihol jeden kútik úst. „Ty to predsa vieš." Kráčal k nej pomalým, sebaistým krokom a Lily si až teraz uvedomila, aký je fyzicky mocný. Nikdy by ho nepremohla. Prišiel až nej a sklonil sa k jej pravému uchu. „Tak to povedz," zachrčal.

Tvár mala belšiu ako plachta na posteli. Jasné, že to vie. A mala to vedieť už na začiatku. „To ty si mi vymazal pamäť," pípla myšacím hláskom. Zároveň ale prosila Univerzum, aby ju Maddox vysmial a uistil ju, že to neurobil. Tá zrada príliš bolela.

„Správne," pochválil ju ako prváčika v škole.

„Nikdy ťa nenapadli. Vymyslel si si to," pokračovala a niečo sa v nej zlomilo. To niečo mala v hrudnom koši a zásobovalo ju to čerstvou krvou.

„Čiastočne." Jeho šarlátové oči bez hanby hľadeli do jej svetlohnedých. „Bol som oslabený iným spôsobom."

Zaškrípala zubami. Myseľ jej už povedala, čomu sa tak veľmi bránila. Dusila sa tou pravdou. „Ty nie si človek," povedala porazene. „Nie si ani Dozorca."

Maddoxova tvár úplne stratila ľudský výraz. Zmenila sa na všemocnú masku egoizmu a samoľúbosti.

Lily si navlhčila suché pery, než vyslovila to, čo by jej jakživ nenapadlo. „Ty si boh."

Pod líniou svetovWhere stories live. Discover now