38

362 36 1
                                    

Dokrivkali až dolu a zadným vchodom sa vytratili von. Teraz, keď už adrenalín poľavil, Lily pocítila chlad. Striasla sa. Prebehli cez cestu a do budovy oproti. Bola prázdna. Natlačili sa do výťahu a kým sa viezli hore, oprela sa o stenu. Prosila Univerzum, aby boli všetci nažive a celí. Na ničom inom nezáležalo.

Cinklo to na jednom z vyšších poschodí a oni vyšli. Lily sa musela usmiať. Vyzerali, akoby práve vyšli z pouličnej bitky.

Na konci dlhej chodby vošli do dverí nejakej kancelárie. Bola obrovská, s drahými kobercami a koženou sedacou súpravou. Uprostred bol stôl, za ktorým s rozloženou lekárničkou sedel Owen. „Lily?" zvolal neveriacky, keď ju uvidel, ako si tisne ruku k hrudi.

Ostatní sa ťažkopádne zviezli do kresiel. Rick vybral ľad z nenápadnej mrazničky a začal ho rozdeľovať. Maia si vzala dezinfekčný prostriedok, ktorý vzápätí koloval medzi nimi. Všetko mali natrénované.

„Owen, mohol by si sa pozrieť?" Eleri ukázala na jej zápästie.

Jemne jej ho odtrhol od hrude, aby sa mohol pozrieť. „Ako sa to stalo?"

Smrkla. „Nepriateľ mi vykrútil dýku z ruky," povedala tichučko. Nemá zmysel čokoľvek zapierať. Klopila pohľad.

„Posaď sa." Usadil ju za stôl a sadol si naň. Masíroval jej dlaň a naniesol na ňu nejakú masť. Lily na sebe cítila zvedavé pohľady. Eleri, Rick a Maia si ošetrili drobné ranky, zbavili sa prebytočného oblečenia a Nigel s Abdulom sa dobíjali s rukami na elektrických zástrčkách.

Owen jej profesionálne ošetril zápästie, obviazal ho a vydezinfikoval jej najhoršie rany. „Chcela by si tabletku na bolesť?" opýtal sa s obavou v hlase.

„Radšej nie." Nebolelo to tak veľmi, aby sa nechala otupiť chémiou. Dovolila mu pozrieť sa aj na ranu na krku a nastriekať na ňu dezinfekciu. Keď skončil, nadišiel čas priznaní. Vystrela sa na otočnom kresle a pozrela na zúčastnených. Bolesť v ruke ustupovala.

„Ty si si nikdy drogy nevzala," povedala Eleri bez váhania v hlase. „Dali ti ich, aby poškodili tvoje telo."

Prikývla. „Aby som viac astrálne necestovala. A drogy, ktoré mi dávali v liečebni, to len zhoršili," priznala.

„Prečo?" nechápala toľkú krutosť.

„Ja neviem." Prstami zdravej ruky poklopkala po dreve.

„Si lovkyňa? Tak ako my?" zaujímalo Maiu.

Nepokojne sa pomrvila. „Áno." Neklamala. Predtým lovkyňou naozaj bola.

„Čo sa stalo v Austrálii?"

A je to tu. Čas poloprávd. Privrela oči. „Ja a moji traja priatelia sme boli napadnutí uprostred púšte. Rozdelili nás. Mňa odtiahli do jaskyne a udržiavali mimo. Nie som si... celkom istá, čo so mnou robili." Snažila sa potlačiť slzy. Owen zalapal po dychu a zaťal päste. Ona len mykla plecami. „Ďalšieho z nás zabili. Tretieho zbili a zlámali mu kosti. Štvrtého nechali na púšti s otrasom mozgu."

„To je strašné," vydýchla Maia. „Ale prečo?"

„Nuž... sama to poriadne neviem. Viete, Austrália je vzdialená a démoni tam takmer nie sú. My lovci sme sa väčšinu času nudili."

„Nespravili to teda oni?" uisťoval sa Owen.

„Nie, boli to ľudia. Vedeli o nás."

„Ľudia vás len tak napadli?"

„Nie len tak. Sú to fanatici, zmanipulovaní šialenci. Pracujú pre..." ťažko sa jej to hovorilo.

„Pre koho?"

Pod líniou svetovWhere stories live. Discover now