Tenký ľad lásky

Na horách

S Adamom sme si vychutnávali každý deň. Každý deň po práci prišiel za mnou. Stále sme boli spolu. Nevedeli sa od seba odtrhnúť. A každý víkend sme strávili na stredisku. Mimo sezóny bol život na stredisku tichý, kľudný. Božský kľud na samote. Len ja, Adam a zopár Adamovych kamarátov, Patrick a spol. Večer chlapi čo to popili. Adam si ani nabudený značným množstvom alkoholu ku mne nič nedovolil. A ja som čakala na správnu chvíľu, ktorá však neprichádzala. No Adam bol trpezlivý.

Čítam si kapitolu za kapitolou a sama sa čudujem, čo sa za tak krátku dobu udialo. Pozerám sa na moje deti behajuce po dome. Kto by to bol povedal, že sa budú až tak podobať na Adama. Syn má dokonca po Adamovi chuťové pohariky. Je zarážajúce, ako sa môže dieťa až tak podobať na svojho biologického otca. Môj manžel je aj dnes v práci. Áno, je nedeľa a manžel pracuje. Nevenuje sa deťom, nevenuje sa mne, neideme na výlet, skratka, absolútne žiaden záujem o rodinu. Vraj fuška. Fuška, z ktorej neuvidím ani cent. Kde končia všetky naše peniaze?

Nasledujúci víkend sme na stredisko nešli. V nedeľu mali byť krstiny. Celý týždeň som stresovala. Bolo pre mňa priskoro stretnúť jeho rodinu. Záležalo mi na tom stretnutí. Chcela som zanechať dobrý dojem na moju možno budúcu svokru-Adamovú mamu.
Starostlivo som sa na tu chvíľu prichystala. Bábätku kupila darček, nejaké oblečenie, a hrazdičku s hrkalkami, ktorá bola od výroby zabalená vo väčšej škatuli. Keďže som ešte na žiadnych krstinách nebola, nevedela som, čo sa patrí a Adam má nepoučil.
Čo si obliecť? Nechcela som pôsobiť vulgárnymi dojmom. Chcela som niečo decentné, slušné a zároveň vkusne pekné. Zvolila som malé čierne- čierne šaty nad kolená a priesvitným nariasenymi dlhými rukávmi. Samozrejme čierne lodičky. Vyskúšala som niekoľko variant outfitu, ale malé čierne sa mi zdali najlepšie. Bola som veľmi veľmi nervózna. Veľmi som chcela, aby stretnutie dopadlo dobre.
Nedeľa. Ráno som vstala skôr. Umyla si vlasy, nalíčila sa, raňajky.... chvíľu na to prišiel pre mňa Adam. "Už neutečiem, už asi niet cesty späť. Kluuuud, to zvládneš, to dáš. Všetko bude okej" myšlienkami som si dodávala energiu. Obliekla som sa a pýtala Adama, či som vhodne oblečená. Pozrel sa na mňa s tými svojimi zaľúbenými očami a bola som si istá, že aj keby som mala na sebe oblečené tepláky, povedal by mi, že odev môže byť. Ale v tých rokoch môjho života mi pristalo úplne všetko. Vyrazili sme a ja som bola čoraz viac nervózna. Ešte má žiaden môj doterajší partner nezoznamoval s rodičmi, nieto už s celou rodinou pri jednej akcii. Adam mal tri krásne sestry. Jedna už mala deti a druha bola mamička prvorodeného Sebastianka a ta tretia čakala svoje prvé babo. Adamová mamka sa mi zdala akási povedomia, ale... neriešila som. Fuf... krstiny sa skončili a mne spadol naozaj balvan zo srdca. Deň bol nádherný a ja som si ho užila. Trošku mi len vadila dĺžka mojich šiat. Asi mali byť dlhšie. Akurát Adam nekúpil nič malému bábätku, čo má zarazilo a dosť som sa tomu čudovala, ešteže ja som nachystala 2 darčeky...

Pomaly si začínam uvedomovať, že mi toto písanie knihy a spomínanie na minulosť nerobí dobre. Spätne si uvedomujem aké hrozné chyby mal môj milovaný dokonalý Adam. Uvedomujem si, aká strašne zamilovaná a naivná som bola.
Jedna časť môjho ja ľutuje, že som sa pustila do písania knihy a druha...druha chce varovať iné ženy, čitateľky pred naivnou láskou, ktorá postupne prerástla do psychického týrania.
Moje dve staršie deti už zaspali, no najmladšia ešte nespí. Ach, aké sú maličké tie moje dieťatká milované. Uvedomujem si, aká som z nich unavená a vyčerpaná. Zo starostlivosti o nich a domácnosť. Nie som sama a predsa som sama. Mám manžela a predsa nemám. Ach ako potrebujem objať. Ako veľmi potrebujem môjho Adama. Starého dobrého Adama. Potrebujem náplasť na rany. Adam kde si?
Som podvedená, oklamaná, zranená, zlomená, ubolená... moje srdce je na franforce... prečo mám nútený celibát? Presne a detailne si pamätám chvíľu nášho... zblíženia.

Nasledujúci víkend sme piatok podvečer vyrazili na víkendovku, na výlet do hor. Na takú menšiu turistiku, prechádzku, skratka vypadnúť preč zo všedných dní. Kamarát mal totiž kamaráta a ten mal kamaráta a jeho kamarát... blá blá.. mal byt v jednom nemenovanom mestečku v horách. Byt bol v tom momente voľný, nakoľko majiteľ bol v zahraničí a tak sa nám podarilo veľmi lacné ubytovanie. A aby nám tam dvom akože nebolo smutno, ha ha, šli s nami aj moja staršia sestra s jej priateľom. Sestra s priateľom odcestovali už v piatok ráno, ja s Adamom až poobede. Dorazili sme na adresu... vonku bol čerstvý svieži vzduch. V Tatrach bolo nádherne. A my s Adamom do seba totálne zaľúbení...
"Tatry vo mne prebúdzali milé spomienky, nakoľko som pár rokov po sebe chodila do tatier do kúpeľov liečiť si astmu. Kamoška Ada, Marián.... " spomínala som Adamovi.
Hľadela som na Adama, bolo nám jedno kde sme, hlavne, že sme boli spolu. Vyšli sme do bytu, kde bola sestra Kamila s jej priateľom Rikim. Bol to dvojizbový priestranný byt s výhľadom na Tatry. Všetko tam bolo take krásne. V ten večer sme už na túru nešli, predsa bolo neskoro. Vychutnávali sme si prítomnosť jeden druhého a segra s Rikim- ti nám boli ukradnutí a aj my im. Oni tiež boli totálne zaľúbení. Na večeru sme si urobili špagety a pozerali sme film.

Z hlbokého písania má vyrušila mucha bručiaca nad mojou hlavou. A Zrovná v tom najlepšom. Vstala som a urobila z nej mastný fľak. Na tu máš...-povedala som jej.. ach koľko krutosti je vo mne. Pomaly ale isto prenášam problémy z môjho manželstva na moje deti, blízkych, muchy... a môj manžel je flegmatik a nič ho nezaujíma. Čo vlastne zaujíma môjho manžela? Čo sa mu víri hlavou? Na čo on myslí, keď je častokrát duchom neprítomný? No idem späť do nádherného tatranského prostredia k láske môjho života.

V tu konkretnu noc sa udialo to, načo Adam tam dlho čakal. Podľahla som. Podľahla som vášni jeho tela. Bolo to nádherné. Adam vedel- presne vedel, čo má robiť, kedy pridať a kedy naopak- ubrať plyn. Bol to muž môjho života a ja som bola len a len jeho. Vtedy som ďakovala za vekový rozdiel, ktorý bol medzi nami a zároveň nebol, nakoľko sme si bezhranične a bezpodmienečne rozumeli. Celý víkend sme chodili po tatrach, zabávali sa, smiali, avšak aj tento víkend strávený spolu zbehol veľmi rýchlo. Adam sa mi cestou domov nenapadne posťažoval o problémoch v práci, ktoré nastali v dôsledku zmeny vedenia. Ale zároveň má ubezpečoval, že si nemám robiť starosti.
Od tohto víkendu sme s Adamom nemali pred sebou už viac žiadne zábrany. Verili sme si, ľúbili sa.
A Keď sa zdá, že všetko klape ako má, život sa postará niekedy o nemilé prekvapenie.