Tieň minulosti ✓

Ja?

V duchu som si vynadala. Nie nadarmo som sa stránila ľuďom. Bože ja som ale hlúpa. Ako som mohla dovoliť aby to zašlo tak ďaleko?

Akonáhle ma Dean chytil za boky, niečo sa vo mne zlomilo. Dávno sa ma nikto nedotkol bez toho, aby mi ublížil. Dokonca som ani nikoho neobjala, pretože som sa cítila zle. A možno to ani nebola tá správna osoba. Ani Dean nebol.

Prečo by sa mi inak z ničoho nič prihovoril? Viete, nedáva mi to zmysel. Rozmýšľam nad tým celé dni a mám pocit, že okrem Deana a jeho skupiny v hlave nič nemám. A to doslovne. Bola som pohltená myšlienkami naňho. Chcela som prísť na to, prečo sa zrazu so mnou rozpráva. Čo akože čaká? Že mu padnem k nohám alebo čo?!

Každopádne, zas som odbočila od môjho hlavného problému. Deanove ruky som cítila na svojich bokoch ešte aj teraz.

Síce už bolo od toho pár hodín a ja som ležala v posteli, no jeho ruky tam stále boli. Nevedela som sa zbaviť toho pocitu. Bolo to ako niečo nepoznané, no zároveň som to veľmi dobre poznala.

,, Ach, nechápem ťa chlapec. " povzdychla som si a vyšla som z postele. Bosé nohy mi dopadli na studenú dlážku. Jemne ma striaslo. Prehodila som si cez seba svoju huňatú deku a vyšla som z izby.

Mohla som tušiť, že doma nikto nebude. V podstate som si už na samotu zvykla. Páčilo sa mi to a mohla som byť sama sebou. Ľudia a ich pohľady ma dosť vyčerpávali.

Z chladničky som si vybrala svoju minerálku a obula sa. Pomalými krokmi som vyšla z dverí a kráčala som smerom do skleníka. Bolo to jediné miesto, kde som sa cítila voľná a slobodne.

Ruže prevoniavali celý skleník. Milovala som ten kvet. Tak krásny, no zároveň tak nebezpečný.

Zhodila som zo seba deku, ktorú som položila do menšieho kresla. Zašla som hlbšie do skleníka a zavrela som oči. Na tvári som konečne mala úsmev a z pier mi vyšli slová jednej pesničky.

You are my love, you are my soulmate,
You are my heart, you are my bestfriend.
Love you, love you to the moon and back,
Together, together we are like a pack.

I take care of you and you take care of me
And I definitely know you are part of me.

My heart is beating hard,
You are beautiful, kind and kinda smart.
I love when you laugh and I love your eyes,
Your soul is so nice.
We found the hidden key to trust,
I never felt lost.

I take care of you and you take care of me
And I definitely know you are part of me.

Bolo to pre neho. Presne tá pieseň, čo som spomínala. Sam bol moja spása. Vždy to tak bolo. Milovala som tú pieseň. Napísala som ju pre neho a vždy som mu ju spievala keď sme boli pohádaní. Dokonca ako som už spomínala, mala premiéru na mojom koncerte. Nechcem znieť narcisticky a ani sa nechcem vychvaľovať, ale táto pieseň mala veľký úspech.

***

Ráno. Väčšina ľudí by vstávala s odporom. Pred pár rokmi to nebolo ani u mňa inak. No odvtedy, čo som sa pokúsila zabiť, beriem všetko inak.

Áno, nerozprávam, neusmievam sa úprimne  a v podstate ma nič nenapĺňa, no pochopila som, že život je veľký dar. Nevnímam to tak stále, no snažím sa o to. V mojej situácii je to dosť zvláštne, keďže žijem sama pre seba.

Práveže dnes som sa aj tešila. Verte či nie, ale mávala som aj takéto dni. Boli však zriedkavé. Vedela som, že to bolo spôsobené mojim pobytom v skleníku.

Keď som vystúpila z maminho auta, pocítila som na sebe niekoľko pohľadov. Okamžite som sklopila pohľad k zemi a rýchlosťou blesku som sa presunula ku svojej skrinke.

,, Rosallie! Rosallieeeee! " kričalo na mňa dievča, ktoré včera ku mne prišlo, keď som sedela v jedálni. Predstavila sa mi ako Julliet. Nechápavo som na ňu pozrela a zdvihla som jedno obočie.

,,Poď so mnou. Chcú ťa vidieť v našej triede." zaškerila sa na mňa a už ma ťahala za ruku.

Keď som vošla spolu s ňou do triedy, nikto tam nebol. Teda keď nerátam Deanovu skupinku, všakže. Aké ironické! To je ale hajzel! Poslal Julliet za mnou, aby ma sem nejak dostal. Dobre vedel, že by som s ním nešla! Naštvane som podišla k nemu a strelila som mu silnú facku.

,, Jaaaau! A to bolo zase za čo preboha! Kurva ženská, neser ma, lebo... "

,, Upokoj sa Dean." šepla Julliet a ja som sa na neho zaškerila.

,, Au, " znovu zakňučal a ja som sa uchechtla. Tak mu treba!

Pokrútila som hlavou a posadila sa na stoličku. So spýtavým pohľadom som sa pozrela na Julliet.

,, Nó, mysleli sme si.." zdvihla som obočie a prekrížila si ruky.

,, Dobre, tak Dean si myslel. Ale na jeho obranu môžem povedať, že nemal nič zlé v úmysle!" zapišťala a ja som znovu presunula pohľad na Deana. On dal ruky do obranného gesta a chalani sa zasmiali. Jeden si dokonca k sebe pritúlil dievča. Niečo jej pošepkal do ucha a ona sa zasmiala. Odvrátila som pohľad.

Vlastne až teraz som si mohla prehliadnuť Deana. Modré oči, v ktorých sa nachádzali jemné záblesky hnedej, si ma skúmavo prezerali. Jeho plnšie pery sa formovali do jemného úsmevu. Čierne vlasy mu trochu zasahovali do dlhých mihalníc. Viete, nikdy som nepochopila, prečo majú chlapi krajšie mihalnice ako my ženy.

,, Myslel som si, že by si nám mohla zahrať. Čo ty na to? " usmial sa na mňa a podal mi gitaru. Skúmavo som po nej prešla  pohľadom, ktorý som hneď presunula na Deana.

,, Je môjho brata." mykol ramenami a doslova mi ju strčil do rúk. Ja som si len povzdychla.  Prečo chcel, aby som hrala?

Keď sa mi prsty dotkli strún a gitara vydala prvý tón, zhrozila som sa. Zdesene som kukla na Deana.

,, Čo je?" nadvihol obočie a ja som si prezrela všetkých v miestnosti.

Zastala som pohľadom na chlapcovi. Až príliš pozorne som si prezrela jeho ruky. To on hral na gitare. Jeho prsty boli iné.

Podišla som k nemu a podala som mu gitaru. Jemne som sa usmiala a vzápätí som sa zamračila na Deana.

,, Ako si vedela, že je gitara patrí Nickovi? " prekvapivo sa ma opýtal.

Ja som však len opatrne zdvihla Nickove ruky a ukázala som na ne. Keď som si uvedomila, že ich už dlho držím, behom sekundy som ich pustila. Presne tak, akoby ma popálili.

Nebolo to jednoduché. Každý dotyk ma pálil.

💫💫💫