Tieň minulosti ✓

Vysvetlím ti to

,, Dobré ráno. " pozdravila som sa mame, keď som vošla do kuchyne.

Dnes bola sobota, čo znamenalo, že zajtra má Nick s Lýdiou výročie. Tešila som sa na to, no zároveň som mala nepríjemný pocit.

Dean a aj baby si začali všímať, že máme s Nickom k sebe dosť blízko a že sa často stretávame. Dokonca už aj Lýdia sa ma pýtala, čo mám s jej Nickom.

Každopádne, nemohla som jej na to nič povedať, pretože by sa celé prekvapenie pokazilo. Dean bol na Nicka naštvaný, no on to chápal.

Nepovedala som mu to. Neberte ma zle, ale Dean by sa určite preriekol. Poznám ho nejaký ten piatok.

,, Dobré ránko zlatko. " usmiala sa na mňa mama a odpila si z čaju.

,, Mami?" povzdychla som si a hlavu som si skryla do dlaní. Nebudem klamať, ale trápilo ma to.

,, Čo sa deje? " starostlivo sa ma opýtala a chytila ma za ruku.

,, Lýdia je na mňa nahnevaná, že trávim čas s Nickom a Dean zase na neho žiarli, pretože si myslí ktovie čo. Popri tom len Nickovi pomáham zorganizovať pekné výročie."

,, To bude dobré zlatko. Uvidíš. " žmurkla na mňa.

,, No to dúfam. "

,, Zlatko viem, že som povedala, že budem doma, no musím ísť na služobku. Bude ti to veľmi vadiť? Pretože ak áno, tak ja to.."

,, Neblázni. Vidím, že si to myslela vážne. Kľudne choď mami."

,, Ďakujem. V pondelok odchádzam. Nechám ti nejaké peniaze, aby si mala, ak si budeš chcieť niečo kúpiť. V piatok sa vrátim. " pobozkala ma na čelo a ja som sa usmiala.

,, Dobre mami. Musím ísť! " zasmiala som sa a rýchlo som sa nachystala.

Mala som ísť s Nickom do nákupného centra, pretože sme šli Lýdii vybrať darček. Nakoniec sme vybrali krásnu kyticu s gerberami a strieborný náramok s príveskom v tvare srdiečka.

Všetko sme dali do tašky, pretože som si to musela zobrať domov, aby sa to Lýdia nedozvedela, keďže bývala s Nickom.

,, Lýdia mi dáva vážne zabrať. " povzdychol si Nick, keď sme kráčali nákupným centrom.

,, Myslí si, že ju s tebou podvádzam."

,, No Dean nie je na tom o nič lepšie. "

,, Hej, všimol som si, že na mňa stále zazerá a keď som v tvojej prítomnosti, tak sa vždy po tebe lepí." zasmial sa a ja som sa k nemu pridala.

,, Už si sa naučil ten text?"

,, Fú, dnes dám posledné dve strofy a hádam to bude okej. Tak veľmi sa teším Rose! " zaškeril sa na mňa.

,, Ďakujem. " objal ma a ja som mu objatie opätovala.

,, Čo tu robíte?! " prekvapivo sa spýtal Dean s Masonom. Rýchlo som sme od seba odskočili a vymenili sme si vystrašený pohľad.

,, Nakupujeme?" odpovedala som mu na otázku otázkou.

,, Nie som slepý Rose." zavrčal Dean a prepálil Nicka pohľadom. Pomaly sa začal k nemu približovať so zaťatými päsťami.

,, Stačí Dean. Upokoj sa. "

,, Podvádzaš ma s ním?"

,, Preboha nie! Nikdy by som ťa nepodviedla Dean." zamračila som sa na neho. Ako si mohol niečo také myslieť? Síce na druhej strane... Ja by som na tom nebola o nič lepšie.

,, Vysvetlím ti to, ale až zajtra."

,, Rose, ale.."

,, Dean prosím. Ver mi." zamrmlala som a dala som mu letmý bozk na pery. On si ma však k sebe pritiahol a bozk prehĺbil.

,, Zajtra príď ku mne o druhej." brnkla som mu po nose a spolu s Nickom som sa vyparila.

,, Bože, zabijem ťa Nick." zakňučala som a on sa zasmial.

,, Prepáč, ale ja nemôžem za to, že je tak strašne žiarlivý. Pamätám si, keď som mu hovoril, že keď sa zamiluje, bude horší ako ja a Mason. Mal som pravdu!" Nick mi postrapatil vlasy a ja som nad tým pokrútila hlavou.

***
Bola som v strese. Vážne. Nick mi včera nechal jeho kľúče.  Povedal mi, že mi prezvoní, keď budú odchádzať.  Napäto som sedela na stoličke a pozorovala som mobil.

Bolo niečo po druhej, čo mi pripomenulo, že má prísť Dean. Viete, celkom som sa aj potešila, keď mi mama povedala, že ide na služobku. Môžem k sebe pozvať Deana a budeme sami. Usmiala som sa nad tou predstavou.

Z myšlienok ma vyrušil zvonček. Rýchlo som utekala otvoriť dvere. Dean ma okamžite objal a všimla som si, ako nasal moju vôňu.

,, Už mi to vysvetlíš? " pozrel na mňa so psími očami a ja som sa musela zasmiať.

,, Si zlatý, vieš o tom?"

,, Viem, preto ma miluješ. " žmurkol na mňa a vydvihol ma na seba. Obtočila som si okolo neho nohy a on ma posadil na stôl.

,, Lýdia a Nick majú výročie. Poprosil ma, aby som mu s tým pomohla, takže za chvíľu pôjdeme do jeho domu, aby sme im to tam pripravili." povedala som mu pomedzi bozky.

,, Ale prečo si mi to nepovedala?" trochu sa odtiahol, aby mi mohol pozrieť do očí.

,, Priznaj si to zlatko. Určite by si sa preriekol. " uškrnula som sa a pohladila som ho po líci.

,, Nó, možno máš pravdu." zaškeril sa.

Len som nad ním pokrútila hlavou a pevne som ho objala.

💫💫💫💫