Tieň minulosti ✓

Zase?

Musela som sa upokojiť. Vážne. Akonáhle som prišla domov, zhodila som tašku a oprela sa o dvere. Môj dych bol neskutočne rýchly, až som mala pocit, že sa dusím. Veď ako by aj nie, keď som prekonávala ďalší záchvat paniky.

Bola som prichystaná na takéto situácie, no ľahšie sa o nich hovorilo, ako sa konalo. Viete, nebolo ľahké neutralizovať dych.

Dokonca som zabudla aj na to, že som mala ísť niekam s Deanom. A možno je to aj dobre. Pochybujem, že by som sa Deanovi vedela pozrieť do očí.

Vôbec som nečakala, že prehovorím, no tá Bethany ma nesmierne vytočila. Viete, za svoj život som už zažila dosť ponižovania a.. No to je jedno. Chcem tým povedať to, že už si nenechám skákať po hlave. Síce je pravda, že niekedy mám taký stav, keď nerobím nič, no snažím sa to zmeniť.

Každopádne, mojim problémom sú slová. Takto skľúčene som sa už dávno necítila. Hneď ako zo mňa vyšli tie zasrané slová, všetko akoby spadlo. Vlastne ani neviem, prečo som povedala Deanovi, že jeho návrh platí.

Znovu som to pociťovala ako niečo nové. V škole som nikdy neprehovorila a tak to malo aj ostať. Zrazu prišla nejaká Deanova šľapka a všetko sa zrútilo ako domček z kariet. Ako sa mi niečo také mohlo stať?

Nemohla som sa už viac nechať ovplyvňovať Deanom, preto som sa rozhodla, že sa mu budem vyhýbať. Bola som si istá, že na zajtra znovu vyhľadá, no neplánovala som prejaviť ani jednu emóciu.

***
Ráno bolo pre mňa ťažké. Vždy po panickom záchvate to pre mňa bývalo ťažké. Cítila som sa oslabená a unavená.

Ráno ma ani neprekvapil fakt, že mi ušiel autobus. Mala som šťastie, že mama akurát odchádzala z domu. Bolo to zvláštne, pretože čo sa dá čakať od workoholičky. Večer prišla domov a skoro ráno išla do práce.

,, Vieš, nechcela som ti to oznámiť takto, ale.. " mama zmĺkla a zadívala sa pred seba nad cestu. Spýtavo som na ňu pozrela a zdvihla som obočie.

,, S Adalinth ideme na víkend preč. Budeš sama doma. Chcem, aby si sa postarala o dom Rose." povedala mi pevným hlasom. Čo čakala? Že snáď niekto ako ja si spraví doma párty? Aké ironické, no prikývla som.

S rýchlosťou blesku ma vysadila pred školou a odišla. Len som pokrútila hlavou a povzdychla si. Porozhliadla som sa okolo seba, no hneď ako som videla ísť ku mne známu skupinku, sklopila som pohľad. Život ma vážne nemá rád.

,, Pozrime sa koho tu máme. " zasmial sa Dean a celá skupinka sa rozmiestnila okolo mňa. Nemala som kadiaľ ujsť.

,, Zrazu ti už do reči nie je však? Vlastne mal by som sa poďakovať Bethany." prepálila som ho pohľadom. O čo mu zase šlo?

,, Vraj si prehovorila. Je to pravda? " zaškeril sa na mňa Mason. On mi prišiel iný od nich. Myslím povahovo.

,, Prečo si včera neprišla? " Dean sa ku mne priblížil a ja som zadržala dych. Bol príliš blízko.

Spravila som krok dozadu, no on si ma k sebe pritiahol za lakeť. So strachom som na neho pozrela.

,, So mnou sa je nehodno zahrávať. Ty si ešte horšia ako fúria. Mal som pravdu, keď som ti povedal, že nehovoríš, ale vnútri niečo plánuješ. " zavrčal mi do ucha a dal mi bozk na líce. Pery na svojej tvári som vždy pociťovala len s bolesťou. Striasla som sa.

,, Vari sa ti môj dotyk páči?"

,, Dean nechaj ju. Nemyslím si, že sa trasie kvôli tomu. " započula som Nickov hlas a s vďakou som na neho pozrela.

Dean ma pustil a ja som si oprela čelo o múrik. Studený betón na mňa pôsobil príjemne, dokonca až upokojujúco.

,, Si v pohode? " starostlivo sa ma dotkol Dean, no ja som ho prepálila pohľadom. Neznášala som ho. A znovu prišiel ten moment, keď moje ústa konali skôr ako myseľ.

,, Ešte raz sa ma dotkneš alebo si ma násilne pritiahneš k sebe, tak prisahám, že Bethany bola posledná, s ktorou si spal!" skríkla som na neho a znovu som mu strelila facku. Vložila som do toho všetko.

S výdychom som sa zošuchla po múriku a rukami som si zašla do vlasov, za ktoré som zaťahala.

,, Tak predsa vieš rozprávať." s úžasom na mňa všetci pozreli a ja som prekrútila očami.

,, Baví ťa ma stále biť? Vieš ako to bolí? Keby mi dáš facku aspoň na druhé líce, tak.." ani nestihol dopovedať a už mu letela facka na druhé líce.

Zatiaľ čo on pozeral na mňa s prekvapeným pohľadom, jeho kamaráti sa smiali. Možno za normálnych okolností by som sa smiala aj ja. No toto mi smiešne neprišlo. Znovu som sa posadila a pritiahla som si nohy k telu.

,, Pozri Rosallie, Dean ti nechce zle, len má svoje spôsoby. " sklonila sa ku mne Julliet a usmiala sa.

,, Hej, ďalšieho idiota v mojom živote nepotrebujem." prepálila som Deana pohľadom.

,, Ako to myslíš? " zachrapčal. Mala som pocit, že na mňa pozerá ľútostivým pohľadom.

Len som si vyhrnula rukávy a ukázala som mu zápästia. Bola to vážne bolestivá spomienka. Ani neviem, prečo som im odhalila kus mňa.

,, Aj ja mám.."

,, Lýdia, " zastavil ju Nick.

,, To je v poriadku. Aj ja mám.. "

,, Ja viem. Nemusíš mi o tom hovoriť." žmurkla som na ňu.

,, Ale ja chcem, aby si.. "

,, Čo? Rezala si sa kvôli psychickým problémom. Tipujem tak anorexiu alebo rodinné problémy." mykla som ramenami a postavila som sa.

,, Nie Dean mi to nepovedal." stopla som ju, keď sa na neho pozrela.

Už som na nej videla tie jazvy. Viete, boli iné ako tie moje. Ona zháňala zlé myšlienky, ja som sa chcela zabiť. Moje boli viac viditeľné, no tie jej boli slabšie. Navyše vidno na nej, že pribrala. Nemyslím to v zlom, Lýdia má peknú postavu, no proste viem to odhadnúť. Poznala som pár takých ľudí.

,, Tak ako o tom vieš? " prekvapene sa ma opýtala.

,, Vidno to na tebe. Moje jazvy sú iné ako tvoje. Poznala som takých ľudí ako si ty." šepla som a prižmúrila som oči. Znovu sa mi prehrali spomienky, na ktoré som spomínať nechcela. Len som pokrútila hlavou a odišla som.

Bez pozdravu, bez akýchkoľvek slov.

😊😊😊