The Cruel Side Of Love

Kapitola dvadsiata prvá

   Nemôžem prestať myslieť na ten deň. Deň, kedy som zradila samu seba a nedokážem si svoje konanie vysvetliť. Prečo som sa sakra neodtiahla? Páčilo sa mi to?
  Chcem vôbec poznať odpoveď?
Opláchnem si tvár studenou vodou, až mi nabehnú zimomriavky na rukách. Musím s tým prestať. Mám omnoho horšie veci na zozname, kvôli ktorým by som sa mala trápiť. Nie tým, že som Hirama nekopla do gulí, keď si o to koledoval. Kapitola uzavretá.
Práve čítam ďalšiu z kníh, ktoré mi zaobstaral, keď ma niekto vyruší. Odtrhnem oči od knihy a spatrím Ashera s Michaeolom a Kentom.
,,Hej, Carson... s chlapmi robíme menšiu tajnú oslavu a ak by si prišla... bolo by to nezabudnuteľné... Máme aj alkohol!" Len debil by si nevšimol, že Michael je na sračky a má za sebou už niekoľko pív.
Kent sa ešte ako tak drží a Asher ako vzorový chlap nedáva na sebe poznať žiadny vplyv alkoholu.
Už už som ich chcela vyhodiť, keď sa ozval Asher.
,,Nemohol som ich prehovoriť, že je to stupídny nápad. Ty by si aj tak nešla." Zdvihne ruky, že je v tom nevinne.
Tou poslednou vetou ma umlčal.
Chcela som sa opiť, aj keď byť v spoločnosti toľkých opitých chlapov nehrozí nič dobré? Možno ánoo. Chcem prísť na iné myšlienky a dať si trochu dobrého alkoholu. Nebudem to preháňať.
,,To si piš, že idem."
—-
Z menšej párty sa vykľula celkom slušne veľká chlastačka. Boli sme na ubytovni strážcov dole v hale, hrala tu hlasná hudba, ale nie tak, že by to v hlavnej budove alebo sídle niekto počul. Bola tu tma a osvetloval nás len rad reflektorov všetkých farieb. Bol tu biliard, bar s litrami alkoholu, gauče a miesto na tancovanie. Týto chlapi to teda vedeli roztočiť.
Najprv to začalo nevinne.
Nikto až na Michaela a pár chlapov nebol až tak opitý a ja som si dávala pozor koľko toho vypijem. Asher ma cestou sem varoval, že mi nebude robiť babysiterku a keď som sem chcela ísť, je to na vlastné nebezpečie. S Michaelom som rátať nemohla, ten by skôr potreboval, aby som ja strážila jeho a nie on mňa. Kent sa najprv držal pri mne, ale potom s ospravedlnením radšej odbehol za kamarátmi. Okrem nich a pár strážcov, ktorí ma odbili s tým, že kým nie som opitá, nebude so mnou sranda, som nikoho nepoznala alebo som s nimi nemala dobré vzťahy. Snažila som sa držať aspoň Ashera, ale stratil sa mi z dohľadu.
Možno sem ísť nebol dobrý nápad. Môže sa to tu každú chvíľu zvrhnúť. A... čo keby som sa na všetky obavy vykašľala, schlastala sa a konečne si užila nejakú zábavu?
Práve som tancovala na jeden tohtoročný hit s pár veľmi pohľadnými chlapíkmi, keď ma niekto chytil za ruku a pritiahol k sebe.
Jacob.
Strážca, ktorý ma sprevádzal v deň, kedy sme išli na kone. Pamätám sa, ako som sa mu vyhrážala a hodila po ňom svoj kabát. A stála som pred ním v spodnom prádle.
Na moje nešťastie som sa dozvedela, kto je zač. Asher mi povedal, že je to Jacob Suttoski, jeden z najlepších agentov Dewonu, ktorý tu dostal misiu a predtým ako sa vráti do centráli Dewonu, chcel sa tu chvíľu zdržať. Vraj sa šepká, že ho poslal Hiramov otec, aby ma videl na vlastné oči a špehoval.
Chcela som sa mu vyhýbať, čo sa mi aj pár dní darilo, ale teraz tu stojí oproti mne a ja mu neuniknem.
,,Som unavená a práve som na odchode." Trhnem zápästím, ale nepúšťa ma a z výšky sa na mňa týči. Čierne vlasy má v úhladnom účese a jeho modré, až skoro sivé oči, ma na chvíľu umlčali. Hľadel na mňa ako na svoju korisť a vôbec sa mi to nepáči.
,,Okamžite ma nechaj, lebo..."
,,Lebo? Čo mi Moreno spraví? Asi nevieš kto som. Som Jacob Suttovski, agent najsilnejšej jednotky v celom Dewone. Som blízka ruka Taylora Morena. Ak by mi Taylor teraz zavolal s pokynom nech ťa pretiahnem, Hiram by s tým nič nespravil. Takže od teraz sa ku mne budeš správať inak, lebo stačí jedno slovo Taylorovi, a budeš ma mať na krku ako osobného strážcu."
Prehltla som. Moja jediná obrana voči ostatným bol Hiram. Lenže som si poštvala proti sebe jedného z najlepších agentov Dewonu, ktorý je v blízkom vzťahu s Hiramovým otcom a proti nemu nezmôže Hiram absolútne nič. Takže som v prdeli. Totálne.
,,Fajn, čo odo mňa chceš?"
Svetlo modré oči sa zablýskali a ja som sa bála čo odpovie.
,,Trochu sa zabaviť. Veď, čo je dobrá párty bez ženskej, hm?"
A potom to prišlo. Bod, kedy sa všetko posralo a ja som skončila opitá ako som ešte nikdy nebola.
Najprv chcel tancovať. Chytil ma za pás, prisunul k sebe, bozkával na krk, na tvár, šepkal mi do ucha, čo by so mnou všetko spravil, ak by som ho naštvala. Občas ma chytil za zadok alebo iné dotyky, ktoré som ešte znášala. Nemohla som sa ho zbaviť, moji priatelia boli v nedohľadne a ja som s tým sexy mrazivým mužom musela zostať. Hrali sme biliard, počas ktorého do mňa lial alkohol. Zo zadu sa na mňa tískal a rozprával mi o svojich misiách, kedy skoro prišiel o život a čo všetko už dokázal. Ako raz zachránil päťdesiat svojich spolubojovníkov. Až som zostala ohromená, s akým človekom mám tu česť.
Po hodinke som už bola slušne opitá a dotyky a šeptanie som mu začala oplácať. Nechýbali ani bozky a nemravné slová. Rozprávala som mu o sebe, kým som bola, kým som teraz. Cítila som sa skvelo, alkohol mi pomohol utíšiť moje myšlienky a zabaviť sa.
Hrali sme aj s ďalšími strážcami rôzne alkoholové hry. Tancovali sme. Smiali sa. Stále dokola. Nakoniec som im povedala, že si zahráme hru, ktorú študenti často hrajú, volá sa fľaša a ide o to, že niekto roztočí fľašku alkoholu, na koho fľaša ukáže dostane úlohu alebo otázku. Raz som dostala úlohu pobozkať tam toho strážcu, iný strážca zase dostal úlohu dať mi francuzák. Jacob sa napríklad musel zveriť s tým, aký má plat - pri tej sume mi skoro zabehlo. A mnoho ďalších uletených úloh a odpovedí.
Sedeli sme v kruhu, ja som sedela Jacobovi v lone a majetnícky ma láskal na krku. Fľaša sa otočila na smerom ku mne.
,,Otázku!" Zasmiala som sa.
,,Vyspala by si sa s Hiramom?" Spýtal sa jeden blonďavý strážca sediaci oproti mne.
Na chvíľu som sa zamyslela. Aj keď premýšľanie v tomto stave nemalo žiadny zmysel.
,,Prečo nie? Je tak neskutočne sexy, Bože." Naschváľ som zastonala a všetci sme sa rozchechtali na plné kolo.
Išli dvaja strážci, a potom fľaša zase ukázala na mňa.
Mojou úlohou bolo vyzliecť sa.
Pokrčila som plecami, tackavo sa postavila a začala sa vyzliekať - tričko, topánky, nohavice. Sprevádzal ma vyskot strážcov a upútala som pozornosť aj ostatných, ktorí s nami nehrali. Skandovali moje meno a keď som sa chystala rozopnúť podprsenku, rozsvietilo sa. Všetci stuhli, stáli v pozore a čakali, čo sa bude diať.
,,Hej ľudia, to už vyšlo slnko?" Rozosmiala som sa, ale nikto sa so mnou nesmial.
Niekto si ku mne razil cestu, nemohla som na toho človeka zaostriť.
,,Čo to má do pekla znamenať?! Párty máte dovolenú, ale pod podmienkou, že ju do toho nebudete ťahať. A prečo je sakra vyzlečená?!"
Hiram.
Celá vysmiata mu zakývem.
Príde ku mne a uchopí ma za ruku.
,,Ideme, kde máš oblečenie?"
Porozhliadnem sa, ale nikde ho nevidím. Niekto ho musel vziať, keď som sa nepozerala.
,,Neviem... bolo tu... a teraz tu nie je. Ale... vidím topánky. Haha!"
Zhrabne môj pár topánok a ťahá ma preč, ľúčim sa s ostatnými a smutne im mávam.
,,Ja si to s vami ešte vyriešim!" Zakričí na ostatných a vyjdeme von z haly, cez chodbu, až von kde nás čaká auto.
Nemotorne som si obula topánky, ale okrem nich a spodného prádla nemám na sebe nič a vonku mrzne. Dokonca tu ešte sú pozostatky snehu. Hiram zanadáva a zachumľá ma do svojho kabáta. Teplo z jeho tela ma hreje na pokožke a vdychujem jeho vôňu. Pritúlim sa k nemu, ale to mi už otvára dvere od auta a nasadne ku mne na zadné sedadlo. Hodím sa mu do náručia a objímam ho. Je mi zima a s ním sa cítim v teple.
On sa ku mne netúli a stále si pre seba šeptá nadávky.
,,Prečo ma teraz nechceš, keď ťa ja chcem?"
,,Lebo si spitá ako pes a som na teba a tých parchantov, ktorí ťa tam dotiahli, dosť nasratý."
,,Nehnevaj sa, Hirmi, ja som tam šla dobrovoľne, oni za nič nemôžu."
Pozrie sa na mňa.
,,Ty si mi práve povedala... Hirmi?"
,,Áno! A ty mi už nehovor Carson, ale Cars, tak mi hovoria priatelia." Vlepím mu pusu na tvár. ,,Ako hovoria tebe tvoji priatelia?"
Dlho mlčal než konečne odpovedal.
,,Priatelia mi hovoria Holden. Chcel som si nechať zmeniť moje meno na Holdena až by som bol dospelý, ale otec mi to zatrhol. Neviem ako tá prezývka vznikla, ale keď som bol malý, mojim priateľom sa moje meno nepáčilo, prišlo im ako meno pre muža a nie chlapca. Dnes ma tak ešte občas nazvú, ale už sa s nimi ani tak často nestretávam. A prosím, už mi nikdy nehovor "Hirmi", je to divné."
Nestihnem odpovedať, auto zastaví a Hiram ma zavedie do sídla. Čakala som, že pôjdeme do mojej alebo jeho izby, ale ideme do jeho pracovne. Mám na sebe jeho kabát a kráčam za ním, lenže každú chvíľu o niečo zakopnem. Otvorí dvere, strčí ma dnu a posadí na stoličku.
,,Ani sa nepohni." Varuje ma a niečo hľadá v šuflíku od komody.
Nudím sa, a tak sa vyštverám na stôl. Hiram ku mne hneď beží. Vyzlečiem si kabát a hodím ho po ňom.
,,Carson, okamžite zlez z toho stola! Hneď, teraz!"
Stojím na stole skoro nahá, vykrikujem na celé sídlo a tancujem. Hiram sa ma snaží dostať dole, ale nedám sa. No potom sa šmyknem a letím zo stola. Našťastie som spadla na Hirama a teraz na ňom na zemi ležím. Z celého hrdla sa zasmejem a nevstávam z neho. Priblížim si svoju tvár k jeho.
,,Síce by som si za iných okolností nesťažoval, ale zlez zo mňa." S jednou ruknou mu hľadím hruď a s druhou ho držím za tvár.
,,Musím ti niečo povedať."
,,No?"
,,To bozkávanie v snehu. Neodtiahla som sa, lebo sa mi to páčilo a nechcela som si to sebe ani tebe priznať. Vieš, si fakt sexy chlap. Určitým spôsobom ma priťahuješ. Keď sme spolu, väčšinou sa fakt bavím, ak ma teda práve neserieš. Keď som ťa prvýkrát uvidela, povedala som si, že ak by som tohto chlapa videla v New Yorku, mesiac by som naňho myslela. Lenže, je tu jeden, teda veľa, problémov a hlavný je, že si ma uniesol. To, čo si o tebe myslím, čo sme spolu už robili, čo ti tu teraz hovorím, nie je v poriadku. Je to zlé. Veľmi zlé. Ale nemám to srdce to utnúť."
Zatrasie hlavou, akoby si myslel, že sa mu to len zdá.
,,A Hiram?"
,,Áno?" Šeptne.
,,Pretiahneš ma?" A chytím ho za rozkrok.
Skoro zastonal, ale na poslednú chvíľu sa ovládol a zhodil ma z neho.
,,Ver mi, veľmi rád by som sa s tebou vyspal, ale nie si pri zmysloch a... nie som ako môj otec." Zatne čelusť.
Jeho otec s mojou mamou spával a určite sa jej nepýtal, či ona po tom túži tiež. Skrátka si vzal, čo bolo jeho.
Preto mi pri jeho slovách srdce zaplesalo a dojalo ma to. Mal ma ako na tanieri. Mohol sa so mnou hneď teraz vyspať. Ale on odmietol.
So slzami v očiach vyskočím a objimem ho.
Tentokrát mi objatie oplatí.
,,Vedela som, že v tebe je trochu dobroty a úcty k ostatným. Nie si úplné monštrum, za aké som ťa mala." Šeptnem.
Silnejšie ma stiskne, ale neodpovie. Po chvíľke ma pustí a zase ma usadí do kresla. Tentokrát tam už zostanem. Prinesie mi pohár vody a nejaké malé biele tabletky.
,,Čo je to?" Ukážem na lieky.
,,Jeden z výrobkov našej firmy. Máme na ne patent. V obyčajných lekárňach ich nezoženieš, lebo sú veľmi drahé. Tieto tabletky ťa zbavia alkoholu alebo drogy v tele za veľmi krátky čas bez bolesti, vracania alebo potenia. Ak si dáš jednu, bude účinkovať za tridsať minút. Ak si ich dáš päť, do piatich minút budeš triezva. Aj ja ich občas použijem, keď to preženiem s pitím."
Vezmem si ich teda päť, zapijem vodou a čakám. Sem tam trepnem nejakú opileckú blbosť, ale každou chvíľou cítim, ako zo mňa omamná látka vyprcháva. Po siedmych minútach zmizol posledný účinok alkoholu.
,,Wau, tie tabletky sú geniálne." Potrasiem hlavou a všetky udalosti dnešnej noci sa mi vynárajú v inom svetle.
Vyskočím zo stoličky, až Hiram nadskočí, a pochodojem po pracovni tam a späť.
,,Nie, Pane Bože nie, to-to sa nestalo... Sakra."
Nedokážem sa naňho ani pozrieť a v panike vybehnem z miestnosti. Stále v spodnom prádle.
,,Hej, počkaj!" Počujem za sebou hlasy.
Bežím chodbou, slzy mi stekajú po tvári, rukami sa snažím zakryť to čo môžem, a vojdem do dverí netušiac, čo sa za nimi skrýva. Vojdem do stredne veľkej miestnosti, v kozube horí oheň, pred ním je veľký kožený gauč a celá miestnosť je krásne zariadená. Na stene veľká televízia. Vzadu stôl so šachom, klavír, gramofón.
Zo sĺz je usedavý plač, až sa dusím vzlykmi, zahanbením a nechuťou. Bežím ku klavíri a skryjem sa zaň. Pritiahnem si kolená k hrudi a unáram sa vo vlastných slzách.
,,Som tak strašne hlúpa!"
Prečo som tam išla? Vedela som, že to skončí zle a nakoniec to skončilo ešte tak tisíckrát horšie.
A Jacob. Pred očami mám každý jeho dotyk, pohľad, slová, ktoré mi šepkal do ucha a ja...
Rozplačem sa ešte viac.
No, a potom Hiram. Ako mu to vysvetlím? Nebola som opitá dobrovoľne a to čo mi Jacob robil prekročilo všetky hranice, ale on s tým nič nezmôže. Len by spravil nejakú hlúposť a hneď by ma poslali k Taylorovi. Odtiaľ by som sa nikdy nedostala.
,,Môžem si prisadnúť?" Ozve sa z ničoho nič vedľa mňa Hiram, až vyskočím a tresknem si hlavu o klavír.
,,Au, do pekla!"
Hneď ku mne priskočil a napol so smiechom napol s obavami ma skontroloval, či mi nič nie je.
Sedel vedľa mňa a ja si stále v hlave premiatam všetko čo som mu povedala, spravila, čo všetko videl... a neskutočne sa hanbím.
Párkrát smrknem a už plač pomalu mizne. No bolesť ostáva.
,,Pochybujem, že si bola tak mimo len z alkoholu. Asi ti pridali do pitia nejakú drogu."
Prikývnem. Neodhodlám sa prehovoriť.
,,Nemôžem sa na teba hnevať za to, čo si spravila, keď si bola mimo. Ale chcem vedieť či si tam išla a opila sa dobrovoľne."
Prehltnem a premýšľam nad odpoveďou. Nechcem, aby mal Asher, Michael a Kent problémy. A tiež mu nemôžem povedať o Jacobovi.
,,Počula som, ako sa na chodbe rozprávajú o šialenej párty s alkoholom a donútila som ich, aby ma tam vzali. Dala som si pár pohárikov, a potom... sa to zvrtlo. Môžem za to ja."
Chcem zavrieť oči a už nikdy ich neotvoriť. Prepadnúť sa pod zem. Povedať mu pravdu. Ale to nie je možné.
,,Myslím, že akýkoľvek trest by sa tvojim spomienkam nevyrovnal. Ber to tak, že trest máš splatený."
Ako tak sa ukľudním a otočím k nemu.
,,Ako si to mohol dopustiť? Ako dlho som tam bola? Hodinu? Dve? Prečo si nikto nevšimol, že nie som o takom čase v izbe? Že som na tej prekliatej párty s nimi?"
Som len v spodnom prádle a vidím jeho rozpaky. Ako sa snaží sústrediť na to, čo hovorím.
,,Ja viem. Ľuďom, ktorí majú na starosti kamery som už dobre vynadal a postaral sa, nech sa to znovu neopakuje. Niekto podplatil jedného z ľudí, ktorí namiesto reálneho času, pustil záznam spred pár dní. Až potom si toho niekto všimol."
A vtedy mi to došlo. To je moja šanca, ako sa odtiaľto dostať. Odstaviť kamery. Ale čo ten náramok? Mysli!
Viem to, že ho nedám za žiadnu šancu dole. Šoky sú automatické. Určite, ak by som sa v tom vrtala, spustil by sa ochranný systém. Takže schopnosti nepoužijem. Ani keby zoženiem Melvinov ovládač. Ten by hneď odpojili a majú v zálohe ešte veľa ďalších.
Ale... ja na útek schopnosti výlučne nepotrebujem. Bolo by to s nimi jednoduchšie, ale bez nich to nie je nemožné. Stačí ak odpojím GPS. Tá funguje non-stop, ale nie keď skočím v čase. Nie sú až takí geniálni. Nedokážem však odpojiť vlny zo satelitu vedúce k tejto GPS. Môžem ale spraviť rušičku. To by šlo. Bude to sakra ťažké, ale aspoň mám plán.
,,Carson, počúvaš ma?"
,,Ehm... čo si hovoril?"
   Adrenalín z môjho nového plánu mi zalial celé telo a zase po dlhom čase vo mne skriesila nádej.
,,Či si v poriadku? A čo sa týka toho, čo si povedala a teda... tak..." Ťažko sa mu to vysvetlovalo.
Ja som práve dokázala myslieť len na to, že mám konečne plán. Má veľa múch, ale aspoň už nie som na nule.
,,Kvôli tým tabletkám si všetko pamätám. A pritom nikdy v živote som tak veľmi nechcela na niečo zabudnúť ako dnešnú noc."
,,To áno," usmeje sa.
,,A prosím, zabudni na všetko, čo som ti povedala... spravila. Bola som neskutočne mimo. To, čo som ti povedala, nebola pravda. Bola to len opilecká fantázia."
Buď sa mi to zdalo alebo trochu posmutnel.
,,Si si istá? Lebo kľudne sem prinesiem detektor klamstva a overím si to." Usmeje sa, ale jeho oči neklamú.
On chce, aby tie slová, ktoré som mu vtedy povedala boli pravdivé. A najhoršie je, že sú.
,,Neveríš mi?"
,,Poznám dobrý spôsob ako to zistiť." Neváha ani sekundu, pritiahne sa ku mne a pobozká ma. V rukách drží moju tvár a ja neviem čo mám robiť.
Sedím tam ako prikovaná. Mala by som sa odtiahnuť, ale ten chlap sa tak dobre bozkáva. Je príťažlivý. Mohol ma zneužiť tisíc rôznymi spôsobmi, keď som bol opitá a zdrogovaná. Ale on nič nespravil.
Odtrhne ruku od mojej tváre, chytí ma za chrbát a pritiahne k sebe. Ja mu ruku položím na hrudník a druhú na zátylok.
A vtedy mu bozk oplatím. Hladím ho po tele a fascinuje ma aké má svaly. Akú má neodolateľnú vôňu.
Nemôžem popadnúť dych a odtiahnem sa.
Aj on je trochu z našeho bozkávania zadýchaný. Drží mi tvár tesne pri tej jeho. Usmieva sa a už mu nevidím tú skoro nebadateľnú bolesť v očiach. Vidím oheň.
,,Myslím, že ten detektor už nepotrebujeme."
,,Hiram, ty to nechápeš. To čo som ti povedala bola vlastne pravda, ale nič z toho neznamená, že ťa mám rada alebo som zabudla v akej sme situácii. Ja ťa stále nenávidím a navždy budem. Len... asi už bláznim, ale naša blízkosť ma rozptyluje. Vieš ma rozpáliť, rozbúchať moje srdce a spôsobiť motýliky v bruchu. Nechcela som to priznať sebe a tebe už vonkoncom nie, ale moja opilecká úprimnosť mi to prekazila."
Tak a je to vonku.
Úsmev sa mu stratí, nahradí ho prekvapenie, potom pochopenie a nakoniec zase úsmev.
,,Áno, chápem. Aj ja sa priznám, že ma priťahuješ, ale ľahko sa vytočím a pri tebe to ide samo, takže ťa tiež niekedy nenávidím. Ale... v poslednom čase si mi prišla uvoľnenejšia. Ako priateľka, ktorú som potreboval. Aj ty si moje rozptýlenie. Tiež priznám, že by som sa s tebou veľmi rád vyspal a niekedy je ťažké sa ovládnuť. Takže, ak by si kedykoľvek túžila po väčšom odreagovaní, tak..."
Zarazila som ho.
,,Počkaj, počkaj. Ty mi navrhuješ sex? To som nemala na mysli. Sex je vylúčený, tak ďaleko by som nikdy nezašla."
Prikývne.
,,Skúsil som to." Mrkne na mňa a ja ho drgnem.
,,Dobre, som šťastná, že sme si to obaja vysvetlili. Len si sľúbme, že sa do seba nikdy nezamilujeme, dobre?"
,,Samozrejme." Vydýchom a zasypal ma ďalšími bozkami a ja som sa naňho vrhla tiež. Hormóny vo mne konečne dostali slobodu a užívali si každý dotyk, bozk, pohladenie. Nejakým spôsobom ma viac vzrušoval, keďže bol o pár rokov starší ako chalani, s ktorými som predtým randila. Neriešil ako sa vyvlečie z písomky, do akého baru a s akou babou pôjde, netrápil sa kvôli futbalu a iným stupídnym veciam. Jeho život bol plný napätia, veľkých rozhodnutí - občas medzi životom a smrťou. Ak by som vedela, čo si o Hiramovi budem po dvoch mesiacoch myslieť v deň, kedy ma uniesli, považovala by som sa za blázna.
Moje takmer nahé telo ležalo na jeho, oheň v krbe praskal a ja som v sebe cítila vlastný oheň ako už dlho nie.
  Bože, čo to so mnou a mojim srdcom spravil?