The Cruel Side Of Love

Kapitola tridsiata

   V noci som nemohla zaspať. Z nejakého dôvodu som sa desila dňa, kedy ma Alaion prenechá Dewonu a vrátim sa s Hiramom do Kanady.
   Ak by som aj chcela, aby to, čo medzi nami je skončilo, nemohla by som mu to povedať, lebo by som mu tým určite ublížila a naša dohoda by padla. Ale keby v tom pokračujem, bojím sa, že by som na otázku či ho milujem našla odpoveď.
                                     - — -
   Nakoniec som celú noc nezažmúrila oka a druhý deň som sa cítila strašne - unavená a vydesená z budúcnosti. Nikove vtipy, ktorým by som sa inak smiala, mi teraz liezli na nervy.
  Obedovali sme v sklenníku plnom krásnych kvetov, ale ani to mi nezdvihlo náladu. Na Hirama som sa celý čas ani raz nepozrela. Stačilo mi počuť jeho dych. Pamätám si ho, lebo som v jeho objatiach strávila celé hodiny a jeho dych ma šteklil na krku. Čo by som za to objatie teraz dala.
    ,,Čo s Carson plánujete?"
    ,,To nie je tvoja vec," odsekne Hiram.
    ,,Menoval ťa vôbec Taylor ako dedica Dewonu?"
    Ticho.
    ,,Takže ešte asi nie. To musí byť ťažké, keď celý život drieš pre otca a on má pravdepodobne iného zástupcu ako jeho vlastného syna a..."
    ,,Presne tak, Nik. Je to na nič, spokojný?"
    Lišiacky sa usmial. ,,Veľmi."
     ,,Aké detinské..." odfrkne si Hiram
    ,,Mimochodom, kde vidíš seba a Carson v budúcnosti? Určite vám Taylor svadbu neusporiada. Dokonca usudzujem, že keď budete vy dvaja pod jeho strechou, tvoj románik ti zakáže, pretože..."
     ,,Práveže som sa ťa chcel spýtať, či nebudeš môj svedok. A hlavný chod."
    Nik sa zase smeje od ucha k uchu. ,,Veľa žien mi hovorí, že som na zjedenie. Aj ty, Carson, že?" Otočí sa mňa, ale ja len zagúľam očami.
    ,,A hovoril si jej o svojom romániku s Juliette?" Z ničoho nič sa ozve Hiram.
   Prekvapene sa otočím na Nika. Ten sa mi vyhýba očami. ,,Hiram asi naráža na to, keď som sa opil, zaklopal jej na dvere a ona ma hneď vyhodila. Koniec príbehu."
   ,,Ja som počul trochu inú verziu."
   Postavím sa. Na toto nemám nervy ani žalúdok.
   ,,Nie je mi dobre. Môžem ísť, Niklaus?"
   ,,Carson, si v poriadku? Deje sa niečo?" Hiram si hneď začne robiť starosti.
    ,,Ja sa o ňu postarám. Stráže, môžete ho odviesť."
   Nik ma vedie von zo sklenníka. ,,Naozaj ti nie je dobre alebo si to len hrala?"
   ,,Ako je to s Juliette? Chcem počuť pravdu." Strhnem sa naňho.
   ,,Dobre, páčila sa mi, ale odmietla ma skôr, než medzi nami stihlo niečo byť. Vybrala si Bena."
Posadím sa na schody a objimem si kolená. ,,Správam sa hlúpo. Ak by aj medzi tebou a mamou niečo bolo, je to vaša vec. Len ma to prekvapilo, keď to Hiram povedal. Inak... čo tak zlého si spravil, že ťa Hiram a celý Dewon nenávidí? Okrem toho, že vedieš Alaion."
Vzdychne si a posadí sa vedľa mňa. ,,Pomohol som Juliette a Benovi utiecť. Založil som požiar, aby odviedol pozornosť, ale niekto pri ňom bohužiaľ zomrel."
,,Kto?"
,,Hiramova matka."
Och. Už úplne chápem, prečo Nika tak neznášajú. Vlastne ich obral o najdôležitejšiu osobu v jediný deň.
- — -
Nik sa celý týždeň snažil dostať z Hirama informácie, ale on buď mlčal alebo ho odbil s nadávkou. Zvyšok času trávil provokovaním a to ho nesmierne bavilo. Ako povedal Hiram, správal sa ako malý.
Čo by som ale spravila na Nikovom mieste ja? Asi by som Hirama zabila a chcela by som, nech sa na to celý Dewon pozerá. Lenže ja som v tomto príbehu bezmocná. Som len vec, po ktorej každý túži a nikto ju nedokáže skrotiť.
Posledný deň sa Nik pred mojím odchodom prišiel rozlúčiť. Prisadol si ku mne na posteľ a tváril sa smutne.
,,Budeš nám chýbať. Pamätaj, v Alaione máš vždy čestné miesto."
Pousmejem sa. ,,Ďakujem, Nik, za všetko. Neveril by si tomu, ale si prvý muž po dlhom čase, ktorý sa ku mne správal milo."
,,Som princ, čiže všetky ženy ma milujú a ja ich. Aj to mám v popisu práce," mrkne na mňa.
,,Verím, že raz nájdeš tú pravú."
,,Aj ty, Carson. Zaslúžiš si to viac ako ktokoľvek iný."
Nevydržím to a hodím sa mu okolo krku. Pevne ma objíme.
Slza mi stečie dole po líci.
- — -
Nik s ostatnými odišli podzemnými chodbami k lietadlu, ktoré ich odvezie domov do Alaionu. Nechali mi kľúče od Hiramovej cely. Za pár minút by sem mali vtrhnúť vojaci Dewonu, aby ma znovu zajali. Kedy sa to prestane opakovať?
Išla som k Hiramovým dverám s kľúčami v ruke, ale potom som sa zastavila. Nie. Stále to nedokážem.
Nechala som kľúče na zemi a utiekla na balkón na vrchnom poschodí. Oprela som sa o stenu a skĺzla dole na mramorovanú podlahu. Vietor mi nadzdvihoval vlasy a mráz štípal líca.
Počula som výkriky a rozkazy, ktoré dole pred zámkom kričali vojaci. Keď odbilo deväť hodín ráno, rozbehli sa so zbraňami do zámku.
Predstavujem si ako vtrhnú na balkón, schmatnú ma a odvedú naspäť. Ďalšia slza mi stečie po tvári.
Potom si predstavím ako sa znovu uvidím s Hiramom. Ako ma pevne zovrie, zasype bozkami, bude sa ma stále pýtať či som v poriadku a bude si chcieť dokázať, že som jeho a nie Nikova. A ja si priznám, že k nemu niečo cítim. Aj keď si veľmi prajem, nech ho z duše nenávidím. No moje city nezmením.
Postavím sa a trielim von. Schody beriem po dvoch. Musím dúfať, že na tejto strane zámku ešte nie sú.
Naštastie si pamätám cestu k dverám pre služebníctvo, ktoré vedú von. Otvorím ich a skontroľujem, či tu nie je žiadny vojak. Zdá sa, že nie. Vybehnem do lesa a bežím, čo mi nohy stačia. A plačem.
Bežím už niekoľko minút, ale nevšimnem si konár predo mnou a zakopnem. Spadnem zo svahu a padám dole strmým kopcom. Listy, špina, konáre a kamene ma bičujú na celom tele. Nedokážem sa zastaviť až dokým sa neskotúľam z celého kopca. Zastaví ma balvan, o ktorý sa tvrdo udriem. Vykríknem bolesťou. Pretočím sa na chrbát a pozriem na svoje ruky - celé zjazvené a z rán sa lynie krv. Podopriem sa lakťami a vidím, že mám roztrhané oblečenia a ďalšie krvavé rany. Vyzerám strašne.
Zakrijem si rukou ústa, aby som nezačala panikáriť.
Chcem sa postaviť, ale keď ohnem koleno, vystrelí mi doň strašná bolesť. Je koniec. Nemôžem sa postaviť. Ak nechcem zomrieť na hlad, smäd alebo vykrvácanie, musím dúfať, že ma vojaci nájdu.
,,Nie... nie, nie, nie!" Udieram do zeme okolo seba a trhám listy na prach.
Následuje už len plač a bolesť.
- — -
Prebudím sa na hluk vojakov. V mojom náramku je GPS, takže ma našli celkom rýchlo. Čo som si pre Boha myslela? Že im aj tak utečiem? Útek bola najhlúpejšia vec, akú som mohla spraviť a ešte k tomu som skončila takto. Ako totálna chudera ležiaca vo vlastnej krvi.
Počula som ako schádzali dole a blížia sa ku mne.
,,Našiel som ju!" Ten hlas mi je povedomý. Shane.
Pribehne ku mne. ,,Carson, nebojuj so mnou, lebo... do riti!" Kľakne si ku mne a vydesene na mňa pozerá. ,,Dokážeš sa postaviť?" Dotkne sa môjho čela, aby sa usistil, že nemám horúčku.
,,Asi som si zlomila nohu. Minimálne," zastonám.
Ďalší vojaci k nám pribehnú. Hneď berú vysielačky a volajú posily.
,,Neboj sa. Je to len pár škrabancov a zlomením. Tých si zažila už veľa," jemne ma chytí za ruku a snaží sa upokojiť.
,,Tvoj prízvuk mi chýbal."
,,Mne zase tvoje urážky."
Za pár minút tu je terénne auto s nosítkom a doktorom. Opatrne ma naložili, ale pri každom pohybe som vypískla od bolesti. Doktor mi začal čistiť rany, aby sa nezapálili od špiny, v ktorej som ležala.
Doviezli ma až ku lietadlu. Poprosila som doktora, aby ma uspal. Potrebujem ešte trochu času. Trochu... trošičku... zatvorím oči a všetka bolesť zmizne.
                                   - — -
   Pomaly rozlepím oči do slnkom zaliatej izby. Vyzerá ako nemocničná izba pre kráľovnú.
   Pozriem sa na svoje ruky. Krv je preč, ale mám na nej samé jazvy. Dúfam, že čím skôr zmiznú.
   Odhrniem perinu, aby som videla na poranenú nohu. Pomaly ju ohnem. Trochu bolí, ale je na tom rapídne lepšie. Opatrne zvesím nohy z postele a dotknem sa bosými nohami podlahy. Jeden krok vpred, potom druhý. Trochu krivkám, ale dokážem chodiť.
   Pomaly sa dovlečiem do kúpeľne, aby som sa pozrela do zrkadla. Aj tvár je posypaná pripomienkami na pád z kopca. Môžem byť šťastná, že oči mám v poriadku.
   Obujem si pripravené papučky a potiahnem za kľučku na dverách. Prekvapivo je otvorená. Vykročím na chodbu, ale hneď zastanem. Vedľa mňa stojí Hiram pri okne. Otočí sa na mňa.
   Neviem čo mám robiť alebo povedať. Len tam stojím a čakám.
   Hiram pomaly podíde ku mne. Sme tak blízko, že počujem biť jeho srdce. Musím zakloniť hlavu, aby som mu videla do tváre. Tie oči. Mám pocit, že sa mi podlamujú kolená.
  Chytí mi tvár do dlaní a nežne ma hľadí palcom.   
  ,,Prosím, povedz mi, že medzi tebou a Niklausom nič nebolo."
   Opatrne mu položím ruky na hruď.
   ,,Nebolo. Ani mi neublížil."
   Vydýchne úľavou a dotke sa svojim čelom môjho.
   ,,Mrzí ma to," zlomí sa mi hlas.
   Zdvihne na mňa oči. ,,Čo ťa mrzí, Cars?"
    ,,Všetko. Že ťa Niklaus týral. Zabil ti matku. Tvoj otec ti diktuje život. A... a ja. Všetok hnev som si vybíjala na tebe. A cez to všetko, čo ti tento svet spravil tu stojíš a záleží ti na mne. Trpíš svojho otca, robíš to čo nechceš..."
   Silno ma objal. ,,Pššt. O mňa sa neboj."
   Zaborím mu hlavu do hrude. Nechám slzy tiecť.
   Už viem odpoveď.
   Uvedomila som si, že sme takí istí. Bezmocní, uväznení, bez lásky ostatných. Nemali sme sa spoznať. A už vôbec nie zamilovať.
                                 - — -
                   O dva mesiace neskôr
    Nemôžem tomu uveriť. Posledný deň v Kanade. Od môjho návratu z Nemecka som venovala čas trénovaniu so Shanom a Asherom, mojim schopnostiam a hlavne Hiramovi. Presťahovala som sa k nemu do spálne, obnovili sme tradíciu vymýšľania spoločných činností a výletov, spoznávali sme sa navzájom a zamilovávali sme sa viac a viac. Tiež sme si robili naprieky, škádlili sa a veľmi nás to bavilo. Napríklad som sa k nemu niekedy len tak priplížila, vyskočila naňho a snažila sa ho dostať na zem. Niekedy som ho prebila ja a niekedy on.
   Hiram sa dokonca spriatelil s Asherom, Shanom a s pár ďalšími mojimi priateľmi. Chodili sme spolu piť a vždy sme sa strašne nasmiali.
   Na Hiramove naliehanie som dostala prístup ku bankovému účtu Dewonu a mohla si kúpiť čokoľvek som chcela. Konečne ma niekto naučil poriadne riadiť auto a kúpila som si asi najluxusnejšie auto na svete.
   Skrátka som si žila skvelo a nechcela, aby to skončilo.
  Často som zabúdala, že som vlastne stále "väzeňkyňou" a na Nový rok sa všetko skončí. Alebo nie.
   Stále tu bola možnosť, že zostanem s Hiramom. Pomôžem mu zabiť Taylora, Dewon bude Hiramov a budeme spolu. Znelo to lákavo.
   Ale... ja nemôžem. Sklamala by som svojich mŕtvych rodičov a celý Alaion, ktorý vo mňa verí. Dewon by sa kvôli mne nevzdal moci a peniazom. Našli by sa ľudia, ktorí by ma chceli zneužiť v ich prospech.  
   A čo Hiram? Ak by sme zostali spolu, mali deti a domov... nič by nezmenilo to, ako sme sa spoznali. Svojim deťom by som nedokázala povedať, čo mi ich otec spravil. Na to nikdy nedokážem zabudnúť.
  Zatiaľ som nič Hiramovi nepovedala. Prebrali sme len to, že sa postará o to, aby sa môj náramok vypol a zabijeme jeho otca. Asi čaká, že s ním zostanem.
  Ale ja sa chystám zlomiť mu srdce.
                                   - — -
  Trvala som na tom, že sa ráno s Asherom a Shanom pôjdeme poslednýkrát prebehnúť.
Toto miesto mi spôsobilo toľko bolesti. Ale na niektorých spomienkach sa budem už len smiať. Napríklad, keď som dvakrát kopla Ashera medzi nohy a on ma potom skoro zabil. Alebo keď ma prepašovali na párty vojakov, opila som sa a v spodnom prádle ma Hiram odnášal preč. A ako sme jazdili na koňoch, Hiram toho nášho popohnal, nech ide najrýchlejšie ako vie a ja som skoro dostala infarkt.
   Vrátila som sa do sídla, ale Hiram v našej izbe nebol.
   Našla som ho vonku na terase. Opieral sa o zábradlie a pozoroval okolie.   
  ,,Prečo sa tu skrývaš?" Postavím sa vedľa neho.
   ,,Neskrývam sa, ale ľúčim. Už nebudem mať dôvod sa sem vrátiť," chytil ma okolo pása a pritisol k sebe.
   ,,Už zajtra ti bude patriť celý Dewon a tebe bude smutno za touto základňou? Nevedela som, že si tak citlivý."
   ,,Na moje veci som citlivý," vezme si ma a začne bozkávať. Akoby tými bozkami hovoril si moja, si moja, si...
   Chytím ho okolo krku a vyskočím naňho. Pevne ma zovrie, aby som mu nespadla.
,,Nápodobne," šepnem mu do ucha.
- — -
Lietadlo s našimi kuframi je už hotové na odlet do Thajska, ale ešte som si po niečo odbehla do svojej starej izby
Vojdem dovnútra a porozhliadnem sa. Vynárajú sa mi všetky tie strašné spomienky. Pozriem sa do šatníka, v ktorom sú stále všetky tie šaty, ktoré som bola nútená nosiť.
Ale dokázala som to. Každý deň strávený v tejto izbe som si opakovala, že sa odtiaľto dostanem a vrátim sa domov.
  Prejdem rukou po chrbtoch mojich kníh. Pamätám si, čo ma to stálo úsilia si ich u Hiramova vyslúžiť.
  Otočím sa na posteľ. K tej ma stihli aj priviazať.
   Táto izba je plná bolesti, smútku a poníženia.
Než odídem, všetky šaty roztrhnem.
- — -
Let bol dlhý, ale aspoň sme mohli byť s Hiramom osamote. Zakliesnili sme sa do seba, on ma hľadil po chrbte a ja jeho po hrudi.
,,Na Merrite budeme mať vlastné sídlo len a len pre seba. Pomôžeš mi ho zariadiť, však že?"
Prosím, zmeň tému.
Nemo prikývnem.
,,Bude hneď pri oceáne. Predstav si namiesto rannej sprchy, ranné kúpanie pri východe slnka."
,,Bude to nádherné," šeptnem.
,,Nemôžem sa dočkať, čo povieš na centrálu. Moja Kanada je oproti nej stodola, naozaj. Celý ostrov je vybavený na prácu, boj a technológie, ale aj na voľnočasové aktivity. Dá sa tam robiť veľa vecí a keď ťa omrzia aj tie, lietadlo ťa odnesie kamkoľvek na svete."
Hovoril o tom s takým nadšením. Plánoval nám budúcnosť a ja všetko zničím.
,,Čo zmeníš v Dewone, keď bude tvoj?"
,,Najprv dostanem Alaion, nech máme od nich a hlavne od Niklausa pokoj. A potom budem pokračovať v otcových stopách, ale lepšie."
,,Ako to myslíš "lepšie"?"
,,Otec je stará škola. Zabrzdený vo svojom systéme. Jeho ľudia a prostriedky majú na viac. Až budem na jeho mieste ja, dokážem veľké veci. Predstavím svetu nové technológie, navrhnem lepší systém pre všetkých, vybudujem viacej základní. So mnou vystúpi Dewon na piedestál, Carson. S nami."
Určite bude konať dobro. Určite to tak myslel.
Lietadlo pristálo na súkromnom letisku pre Dewon. Hiram mi povedal, že im patrí celý rezort.
Nasadli sme do luxusného auta a šofér nás odviezol k hotelu, kde už na nás všetci čakajú. Vrátane Taylora, ktorého uvidím prvýkrát.
Auto zastaví pred nádhernou budovou, ktorá už spredu vyzerá ako najluxusnejší hotel, aký som kedy videla. Nikdy si na prepych Dewonu nezvyknem. Ako hovorí Niklaus, som len prosté dievča z Manhattanu.
Na prvý deň som si dala biele šaty, ktorých vrch bolo sako a bolo prišité ku dlhej sukni, ktorá mi nohy nechala odhalené. Sukňa za mnou krásne viala a v podpätkoch som bola ešte vyššia. Ukážková zajatkyňa Dewonu. Vlastne, už som nebola zajatkyňa. Brali ma ako spojenkyňu. Dobrovoľnú.
Ale náramok mi dole nedali. Takže toľko k ich "dôvere".
Vstúpime do haly a starší muž s bielymi vlasmi nás ide privítať.
Taylor.
   Moje myšlienky a pocity musia ísť stranou.
Na to, že je starší má skvelú postavu, je vysoký a vrásky mu dodávajú na výzore.
,,Carson, dovoľ, aby som sa ti predstavil, som Taylor Moreno, otec Hirama."
,,Teší ma, pane," potrasieme si rukami.
,,Prosím, volaj ma Taylor. Ako priateľka môjho syna by si mi mala tykať."
Usmejem sa a prikývnem.
Ten muž je monštrum. Ublížil toľkým ľuďom. A predo mnou sa hrá na najväčšieho zlatúšika. Aspoň nemusím predstierať záujem dlho.
Mňa na teraz nechal na pokoj a išiel privítať Hirama.
Potrebujem nejaký drink. Hneď.
Taylora a Hirama nechám osamote a idem nájsť bar. Dôjdem ku chodbe vpravo a dvaja agenti ma zastavia.
,,Kam si želáte ísť, madam?"
,,Hľadám bar, môžete prosím ustúpiť?"
Ani sa nepohnú.
,,Dovoľte, aby sme vás tam odprevadili."
,,Stačí, ak mi poviete kde je a ja ho nájdem aj sama, ďakujem."
,,My na tom trváme."
Docvaklo mi to. Boja sa, že mám niečo za ľubom a Taylor im dal rozkaz "nenápadne" ma mať pod dohľadom. Nikdy neprestanem byť ich zajatkyňa. Nikdy.
,,Ako poviete," vzdám to a nechám ich, aby mi robili osobnú stráž. Možno, ak ich budem brať ako sbs-karov, akých majú slávne speváčky a herečky, budem sa cítiť lepšie.
Postavili sa vedľa mňa z každej strany a viedli ma dverami von, po drevenej cestičke bambusovým hájom až k baru. Samozrejme tam so mnou zostali po celý čas a nespustili zo mňa oči.
Kde je toľko Hiram?
Mám s ním stráviť posledný deň a ja sa tu ľutujem s pohárom alkoholu.
Vytiahnem svoj mobil a zavolám mu.
,,Ahoj... len ti pripomínam, že som na bare... sama. Mali by sme niekam ísť, toto miesto je nádherné."
,,Je mi to ľúto, ale otec ma donútil zúčastniť sa menšej porady. Hneď ako skončíme, bežím za tebou. Zvládneš to chvíľu bezo mňa?"
Vzdychnem si. ,,Zvládnem. Tak pa, drž sa."
Asi mi zostáva zabaviť sa ako za starých čias.
Zoskočím zo stoličky a vydám sa preskúmať zvyšok resortu. Dvaja strážci sa zase pripojili ku mne.
,,Ďakujem, páni, ale už to naozaj zvládnem sama. Určite máte lepšie veci na práci..."
,,Nie, madam. My vám radi robíme spoločnosť."
,,Ale je trvám na tom, že už to zvládnem sama."
,,Madam, to nepôjde. Musíte pochopiť, že..."
Dám ruky v bok. ,,Chcete mi snáď povedať, že sa váš šéf bojí, že niekam utečiem?! Brala by som to ako urážku! Ak ma nenecháte ísť, budem sa na vás sťažovať!"
Druhý strážca začal protirečiť, ale to som už odišla ďalším dreveným chodníkom preč. Končil pri bielej pláži. Vyzula som si topánky, rozopla vlasy a išla sa prejsť popri oceáne. Zvuk vĺn je naozaj upokojujúci.
Ak by som s Hiramom zostala, ten zvuk by som mohla počúvať každý deň.
Ľahnem si na piesok a zatvorím oči. Toto je oddych, ktorý som potrebovala.
Asi som zaspala, lebo na mňa niekto volá.
,,Carson... no tak, zobuď sa, láska," dostanem bozk na spánok a rozlepím oči.
,,Hmm... už som hore... deje sa niečo?" Otvorím oči a posadím sa. Všimnem si, že pár metrov od nás stoja tí dvaja strážcovia, ktorí ma mali strážiť. Pravdepodobne tam stáli celý čas, čo som spala.
,,Už sa mi skončila schôdza, ale už som počul prvú sťažnosť," kývne smerom ku strážcom.
,,Presne tak! Neželám si, aby sa tu ku mne správali ako k väzňovi a..."
,,Carson. Sťažovali sa na teba. Chcú, aby som ti vysvetlil, prečo musíš byť pod dozorom."
Aha.
,,Kto vydal ten rozkaz?"
Mykne plecom. ,,Všetci a ja som musel prikývnuť. Carson, prosím ber to tak, že chcú, aby si bola v bezpečí. Čo keď na teba Alaion z ničoho nič vyskočí a nebudeš sa vedieť brániť?"
,,Ale hlavne sú tu preto, lebo mi všetci nedôverujú."
,,Carson... a čo vtedy v Nemecku? Utiekla si z toho zámku ty alebo ťa Alaion odvliekol do lesa sám? Prosím, neklam mi."
,,Dobre, nebudem už robiť problémy. Nemôžme teraz robiť niečo iné? Nehádajme sa. Nie na takomto krásnom mieste." Zdržala som sa odpovede na jeho otázku.
,,Máš pravdu," prevalil ma na chrbát a pritlačil na zem. Neprekážalo mu, že máme spoločnosť.