The Cruel Side Of Love

Kapitola dvadsiata štvrtá

    Práve sme prileteli na základňu v Kanade. Domov, sladký domov.
Tak ako som čakala, odvliekli ma do väzenia. Už som bola v cele, ktorej steny boli nabité statickou elektrinou, v studenej cele bez svetla a teraz som v komplet celej bielej cele. Z tej bieloty ma bolia oči a hlava. Kvôli tým jasným svetlám človek ťažko zaspí, ale ja som nespala vyše dvoch dní a v lietadle som si veľmi nepospala, takže som zaspala pomerne okamžite.
  Na druhý deň prišiel Hiram s pohárom vody a skromnými raňajkami.
  ,,Ten trest zatiaľ nie je veľmi kreatívny," podotknem.
  ,,Nechaj sa prekvapiť a teraz jedz. Určite si hladná."
   Podá mi tácku, ale neprijmem ju.
   ,,Zabudol si, že som "rozmaznaná" a "namyslená" a jem len zo švédskych stolov?"
   ,,Áno, a ja som ten najhorší človek na svete, lebo ťa nebijem, nenútim ťa spať so mnou, dal som ti voľnosť a hovorím ti pravdu."
   Vstanem a pozriem sa naňho.
   ,,Ty, že hovoríš pravdu? To je neuveriteľné. Obhajuješ sa tým a pritom je to ďalšie klamstvo. Vieš čo, choď do riti, nechcem ťa už vidieť."
   ,,V čom som ti klamal?"
   ,,Neviem, možno vo všetkom. Ale napríklad v tom, o čo tu ide. Prečo som tu. Povedal si, že chcete ovládnuť svet, ale vy ste ho už ovládli a potrebujete strážneho psa, ktorý odplaší všetkých vašich nepriateľov. Nepriateľov, ktorí ma chcú zachrániť a zničiť vás. Ale s tým vám ja pomáhať nebudem, to si buď istý. Kľudne vyvraždi všetkých mojich falošných priateľov a moju falošnú rodinu."
   ,,Dobre, v tom som nebol úplne úprimný, ale mal som rozkazy. A vešať na nos svojmu väzňovi celý svoj plán nie je najmúdrejšie."
  ,,Takže som len tvoj väzeň? Už nie som aj tvoja štetka?"
  ,,Carson, prestaň prevracať každé moje slovo. Jedz, a potom odídem."
  Pozriem sa na tácku na zemi.
  ,,Najprv si daj ty. Čo keď ste ma chceli otráviť?"
  ,,To je nezmysel. Jedz."
  ,,Kým si nedáš ty, nedám si ani ja."
   Strieda pohľad zo mňa na jedlo.
   ,,Už som jedol a..."
   Kopnem do tácky a všetko sa roztrúsi po zemi a voda sa vyleje. ,,Už to na mňa nikdy neskúšajte a teraz choď. Prosím."
   ,,Pozor, lebo nebudem milosrdný večne. Prinesú ti druhé jedlo a zješ ho, aj keby ti ho mali narvať do krku, rozumieš?"
   Krv vo mne vrie a najradšej by som mu otrepala hlavu o stenu, ale aj tak tým nič nezmením.
  ,,O hodinu príde kaderník a zmyje ti z hlavy tú farbu. Nehodí sa ti."
  ,,Odmietam si prefarbiť vlasy len kvôli tomu, že teba priťahujú blondíny. Nemôžeš mi diktovať aké mám mať vlasy, ako sa mám obliekať. Mám právo mať vlasy, aké chcem ja."
  ,,Ty nemáš práva!"
  Trhnem sebou. Tými slovami ma dosť ranil.
  ,,A ty city."
                                      - — -
   Neviem ako dlho tu som, ale necítim sa pri zmysloch. V tom jedle určite niečo je. Možno som tu dva dni, ale príde mi to ako celá večnosť. Všade len bielota. Aj cez zavreté oči ju cítim. Neviem poriadne spať. Na krku som si našla výbežok v koži, asi sledovacie zariadenie. Tiež mi vymenili náramok za novšiu verziu.
   Či ľutujem ten útek? Nie. Aspoň som zistila, že som žila zaslepená a všetko to s Hiramom bola chyba. Išlo mu len o to ako vyzerám. A ja som sa nechala zlákať jeho príťažlivosťou a tým prekliatym úsmevom.
   Bola som prekvapená, že ma nepremiestnili na ostrov. Taylor musel určite zúriť. Možno to má niečo spoločné s Jacobom, lebo bol zradca a Taylor nám ho sem poslal. Hiram sa mu s tým pravdepodobne vyhrážal.
                                     - — -
   Ubehla ďalšia celá večnosť a ja som sa zmohla len na odmietanie jedla a vody. Aj keď ho do mňa strážci narvali, vyvracala som ho. Vlastným peklom spôsobím peklo im.
  Ako som čakala, prišiel so mnou robiť poriadky Hiram.
  ,,Ešte ako dlho ma tu necháš trpieť kým ma nebudeš týrať mimo tejto cely?"
   Nemotorne som sa snažila postaviť, ale som úplne vysilená. Neviem ako dlho už odmietam piť a jesť, ale cítim ako zo mňa tá droga vyprcháva. Nakoniec som to s postavením vzdala, to je nad moje sily. Len som sa chrbtom oprela o stenu. Hiram klesol na zem oproti mne a tiež sedel opretý o stenu.
   ,,Už nie dlho. Našiel som niekoho, kto na teba dohliadne."
   To ma zaujme.
   ,,Akože... opatrovateľku? Bejbysiterku? To som až také decko? Síce mám len devätnásť, ale postarať sa o seba viem aj sama, vďaka."
   ,,Nepýtal som sa, či osobného strážcu chceš alebo nie, skrátka ho budeš mať."
  Ak bude ten strážca fakt vymakaný, bude útek omnoho zložitejší. Vlastne naňho môžem úplne zabudnúť. Poučili sa a kým stihnem niečo vymyslieť, pošlú ma na Merrit.
  ,,Dúfam, že to nie je ďalší nechutný sukničkár. Na tých mám dosť šťastie." Narážala som naňho.
   ,,Tento je profesionál a udrží si od teba patričný odstup, toho sa nemusíš báť."
   ,,Ale vieš čoho by si sa mal báť ty? Toho, že už som s tebou a celým posratým Dewonom skončila. Neprinútiš ma ísť už ani na jeden tréning, ani s Asherom, ani s Melvinom a buď si istý, že mi môžeš vyhrožovať čímkoľvek. Kľudne mi zabi každého koho poznám, aj tú kravu čo mi nosila poštu. Zhoď atomovku na celý New York alebo neviem čo to vlastne vyrábate. Takže ma asi budeš musieť zabiť."
   Zasmial sa. Čo je na mojich slovách vtipné?
   ,,Ja si už nájdem nejaký spôsob, ale garantujem ti, nebude sa ti páčiť."
   Postavil sa a odišiel.
   Zvalila som sa na zem a upadla do ďalšieho spánku plného utrpenia.
                                    - — -
   Otvorili sa dvere a niečo mi zatienilo oči. Žmúrila som do svetla a pomaly sa predo mnou rozostrovala vysoká postava.
  ,,Shane Erickson, tvoj osobný strážca. Budem dúfať, že si k sebe nájdeme cestu a budeme sa tolerovať. Zjavne nemáš rešpekt ku nikomu, ale to sa zmení. Tvoji nadriadení na teba neboli dostatočne tvrdí, a preto sa ti podarilo utiecť im rovno pod nosom."
  Počula som len pár slov. Strašne sa mi motá hlava. Bože, asi omdliem. Prevalila som sa na chrbát. Moje telo nemá žiadne živiny, energiu, vodu ani zdravý spánok. A tá biela... Je mi z nej zle a je všade.
  Zdvihli ma mocné paže a ja som bezvládne visela. Počula som zvuk otvorenia dverí a kroky. Potom hlasy. Zvuk výťahu. Zase kroky, a potom som ucítila niečo čo už veľmi dlhú dobu nie. Slnko. Čerstvý vzduch. Chcela som sa od šťastia skoro rozplakať.
  Pomaly si moje oči privykli a ja som videla základňu zaliatu slnkom a teplom. Potom ma tie jemné ruky opatrne zložili na zem. Prstami mi ten človek lúskal pred očami a niečo hovoril.
  ,,Hej, počuješ ma? Bola by si tam ešte deň a možno by bolo po tebe. Držať hladovku a piť minimálne po dobu pol mesiaca... to ťa mohlo zabiť."
   Odsuniem mu ruku spred mojich očí a pokúsim sa posadiť, ale nejde to. Pán neznámy ma chytil za plecia a oprel o svoje telo.
  Nemohla som nič povedať, lebo som mala úplne sucho v krku.
  Ako na želanie, mi priložil fľašu k ústam. Pila som, kým mi vydržal dych.
  ,,Nie sú v nej drogy?" Zamrmlala som.
  ,,Nie."
  Stále som tomu človeku nevidela do tváre.
   ,,Kto si?"
  ,,Asi si nebola pri zmysloch, keď som sa ti predstavoval. Shane Erickson, tvoj osobný strážca."
   To je ten strážca, o ktorom hovoril Hiram.
   ,,Ja nepotrebujem strážcu."
   ,,Teraz hlavne potrebuješ niekoho, kto ťa postaví na nohy. V tvojej izbe som ti pripravil vitamíny a lieky. Hlavne musíš teraz veľa jesť a spať."
,,Ja sa o seba postarám aj sama, pusti ma."
,,Fajn, nechám ťa ak sa dokážeš sama postaviť."
Pustil ma a ja som klesla na zem. Videla som mu len na topánky. Zaprela som sa lakťami o trávnik a snažila sa postaviť na nohy, ale bola som na to príliš slabá. Namiesto toho ma naplo a vyvracala som vodu a zvyšky jedla, čo do mňa napchali ráno. Hneď potom som sa zvalila na stranu a odpadla.
- — -
Pod rukami cítim hebkú prikrývku. Pod hlavou mäkký vankúš a na pokožke teplý vánok. Rozlepím oči a cítim sa, akoby som sa prebudila po sto rokoch spánku. Spoznávam svoju izbu, ale zdá sa mi trochu iná... Obzerám sa po miestnosti a spatrím osobu pri okne. Stojí tam ležérne a vyzerá z okna. Otočí ku mne hlavu. Je to muž. Veľmi vysoký muž na tunajšie pomery. Čierne stredne dlhé vlasy. Malé strnisko a čierna uniforma.
,,Kto ste? Prečo ste v mojej izbe?" Zachrapčala som.
Muž ma pozoroval cez jeho modré oči a pomaly kráčal ku mne. Na tvári mu hral milý úsmev. Po niečo sa načiahol a podal mi to. Pohár s vodou. Opatrne som si ho vzala a nespúšťala z neho oči. Vodu som vypila až do dna.
,,Takže?"
,,Neverila by si, slečna Claytonová, ale stretávame sa už po tretíkrát a chystám sa ti predstaviť už tretí raz a veľmi dúfam, že aj posledný. Som Shane, Shane Erickson a najali ma ako tvojho osobného strážcu. Mám ťa chrániť, ale hlavne dať pozor, aby si sa nedostala do ďalších problémov. A aby sa už neopakovali podobné incidenty."
Má anglický prízvuk. Veľmi príťažlivý hlas. Bože, musím sa prebrať.
Niečo sa mi vynára, ale len útržky.
,,Ak si môj osobný strážca, tak ti budem tykať. O akom incidente to hovoríme?"
Zvláštne sa na mňa pozrel a naklonil hlavu do strany.
,,Ten, čo sa stal pred dvoma mesiacmi. Utiekla si do Nórska a zabila jedného strážcu."
Aha, ten incident. Už si na všetko spomínam. To sa stalo pred dvoma mesiacmi? Bože môj. Už je teda júl.
Vstanem z postele, najprv sa zvalím na zem, ale hneď som zase na nohách. Prechádzam po izbe a uvedomím si, čo tu chýba.
,,Kde sú všetky moje knihy, tablet a televízia?"
,,Preč. Dal som ich vyhodiť."
,,Prečo?!"
Pozrel sa na mňa, akoby to bolo samozrejmé.
,,Utiekla si a porušila ich pravidlo číslo jeden. Boli na teba primäkký a vymstilo sa im to. Už žiaden luxus a pohodlie. Si ich väzeň, nie hosť."
Najprv mi prišiel ako-tak sympatický, ale hneď som zmenila názor.
,,Ten tablet by som pochopila, ale knihy? To je fakt kruté."
Pokrčil ramenamy.
,,Teraz si tvoj žalúdok musí zase zvyknúť prijímať normálnu stravu. O chvíľu ti prinesú jedlo."
,,Nie som hladná."
Naozaj nie som. Zvykla som si na bolesť v bruchu a pri predstave, že budem jesť ma napína.
,,To ma nezaujíma. Zješ to celé."
Vrhnem naňho odutý pohľad a zamierim do kúpeľne, ale zarazím sa. Chýbajú dvere. Aj na šatníku.
Zvrtnem sa na päte a otočím na Shana.
,,Dal si mi odmontovať dvere?!"
,,Pre každý prípad."
Hnev vo mne vrie a musím sa držať, aby som nespravila niečo, čo by som neskôr mohla ľutovať.
,,Vieš čo, Shane, my priatelia nebudeme. Prajem ti príjemnú prácu so mnou. Neboj, nebudem ti to uľahčovať. A teraz buď taký láskavý a nečum mi do kúpeľne."
Zasmeje sa a krúti hlavou.
,,Keby niečo, krič."
Zamierila som do kúpeľne a prvýkrát po dvoch mesiacoch som sa spatrila v zrkadle. Ako prvé som si všimla ako som schudla a zbledla. Tento raz ma ani moja fénixovská krása nezachránila pred tým, aby som vyzerala ako s jednou nohou v hrobe. Veď som vlastne aj bola.
Keď splním svoje potreby, vyjdem z kúpeľne a vidím, že je pre mňa už nachystaný tanier s jedlom.
,,Ja som to myslela vážne. Zjem niečo a hneď to vyvrátim."
,,Tak to vyvrátiš a o tri hodiny zješ zase niečo a tvoj žalúdok si postupne zvykne. Pár dní a vráti sa ti chuť do jedla."
,,Nie, nedám to," krútim hlavou.
,,Fajn. Buď to zješ sama alebo s mojou pomocou. Vyber si."
Začala som od neho pomaly cúvať. Ťažko by som ho porazila v normálnom stave. V tomto nemám šancu.
Otočím sa a pobehnem ku dverám. Sú zamknuté. Čo iné som vlastne čakala? Otočím sa na Shana - ten tam len stojí so založenými rukami a hlavou kývne ku stolu. Asi nemám na výber.
Porazenecky sa dovlečiem ku stoličke a sadnem si na ňu. Predo mnou je plastový tanier s kuracím mäsom, ryžou a šalátom. A plastový príbor. Uchopím ho do rúk a naberiem si kúsok ryže. Vidlička mieri k mojim ústam, ale zastaví sa. Stále mám pred sebou obraz mŕtveho tela strážcu, ktorého som zastrelila. Príde mi zle a odsuniem tanier.
,,Ja sa naozaj snažím, ale... ono to skrátka nejde." Pozriem sa doľava na môjho strážcu.
,,Tak sa premôž."
Pokrútim hlavou.
,,Dobre, ja som ti dal na výber. Dovoľ, aby som ti s tým pomohol..." natiahne sa po mne, ale ja vstanem a hodím naňho stoličku. Ten hod bol dosť chabý, ale čo už. Stoličku ešte v hode chytil a položil na svoje miesto. Spravil pár krokov a hneď ma mal.
,,Pusti ma! Hej!"
Moje mykanie sa nedalo nazvať ničím než úplne zbytočným a ubohým.
,,Carson, chcem ti pomôcť! No tak, ešte sa presilíš."
  ,,Ty mi nebudeš diktovať čo mám robiť! To už robí jeden muž a ja mám toho dosť."
  Ale poslúchla som ho a prestala. Stále ma zo zadu zvieralo jeho vysoké telo. Jeho stisk ale nebol silný a bolestivý. No aj tak príliš mocný, aby som ho ja porazila. Pomaly so mnou klesol na zem, opretý o stenu v sede. Nohami ma zospodu obopol a zablokoval mi tak ruky aj nohy. Zo stolu nad nami vzal plastový tanier a príbor.
  Krútila som hlavou.
  Nabral kúsok ryže a vložil mi ho do úst. Zapchal mi nos, aj ústa a nepustil dokým som neprehltla. Trochu ma naplo.
  ,,Zhlboka dýchaj. Pomáha to."
   Nič iné mi neostávalo, a tak som to skúsila. Pocit napínania zoslabol.
   ,,Budeš už spolupracovať?"
   Chcela som zase odporovať, ale na to ešte bude čas. Poriadne mu to tu skomplikujem. Bude ľutovať, že túto prácu vzal.
   ,,Dobre," ceknem.
    Nasmeroval mi dalšie sústo k ústam, prehltla som ho a každým ďalším bolesť v bruchu utíchala. Pocit prázdnoty sa strácal. Hlad som stále necítila, ale aspoň som už dokázala jesť. Jedine spomienky nezmizli.
Keď Shane konečne uznal, že som toho zjedla dosť, prepustil ma zo svojho zovretia, dal mi ešte lieky a vitamíny a zase som zaspala. 
  Prebudila som sa do izby zaliatou tmou. Zažla som svetlo na nočnej lampičke.
  V izbe som bola sama.
  Môj osobní strážca zjavne nepracuje nonstop. Vstala som z postele a cítila sa už omnoho lepšie. Tie lieky čo vyrába Dewon sú neskutočné.
  Ani sa nenazdám a Shane vkročí do izby.
  ,,Zobudila si sa presne včas," povie a začne sa mi prehrabovať v šatníku.
  ,,Včas na čo?"
  Otočí sa na mňa.
  ,,Predsa na večeru s Morenom."
   Vedela som, že sa s ním skôr či neskôr budem musieť stretnúť. Len mi je ľúto, že ho pri tom stretnutí nebudem môcť zabiť.
                                  - — -
    Sedím priviazaná ku stoličke za stolom, kde som každý deň sedávala v jeho spoločnosti. Niekedy som po ňom hádzala nože a taniere, inokedy s ním padala zo stoličiek, niektoré dni bozkávala a teraz... ma celú zviazali a navliekli do asi najnepohodlnejších krvavo červených šiat v čele s otrasnými vysokými topánkami. Keby tu nebola klimatizácia, asi by som odpadla.
   Začujem otvorenie dverí a kroky blížiace sa ku mne. Presne viem, o koho sa jedná. Obíde stôl a posadí sa oproti mne. Vidíme sa prvýkrát od môjho úteku, kedy nie som napoli v bezvedomí a nevyzerám ako úplná troska.
   ,,Dúfala som, že ťa tak naštvem, že už so mnou nebudeš chcieť tráviť čas. Nabudúce sa budem musieť asi snažiť viac," podotknem.
  Pousmeje a odpije si z pohára. Ani na chvíľu zo mňa nespustí zrak.
  ,,Nikdy ma neprestaneš baviť, Claytonová."
  ,,To je všetko, čo mi povieš? Po tom, čo si ma držal dva mesiace v cele, najal mi ako osobného strážcu psychopata, priviazal ma ku stoličke a navliekol do týchto smiešnych šiat? Wau, to je niečo." Pomrvím sa na mieste. Snažím sa z toho vymotať, ale nejde to.
   Hiram sa už neusmieva.
   ,,Čokoľvek by som povedal, by ťa naštvalo ešte viac, nemám pravdu?"
  Mal.
   ,,Vyhýbaš sa odpovedi, zbabelec," ceknem.
   Uchechtne sa a zašepká si pre seba niečo ako "Vravel som to".
    ,,Začnime tým, že ma rozviažeš a ja nastolím podmienky ako to od teraz bude fungovať."
   Hiram si odfrkne a postaví sa zo svojej stoličky. Prejde ku mne a položí si ruky na opierku mojej stoličky. Skloní sa k mojej tvári, ucítim jeho vôňu. Vybavujú sa mi spomienky, kedy som zabárala hlavu do jeho hrude a vdychovala jeho arómu... Bŕŕ, nechutné spomienky.
   ,,Moja milá Carson, jediný kto tu bude klásť podmienky som ja. Ty buď rada, že to s tebou nedopadlo horšie. Ľudia si šepkajú, že som na teba primäkký a ešte pár tvojich poznámok a asi im vyhoviem."
  Nosom ma šteklí na krku pri uchu. Mohol by spraviť jeden rýchly pohyb a jeho pery by zvierali moje. Bojím sa zistiť, ako by som zareagovala.
  Nie som hlúpa, takže radšej mlčím. Za väčšie trápenie mi to aj tak nestojí.
  ,,Som rád, že si ma pochopila. Takže, aké podmienky si to chcela prebrať?
  Chcela som odpovedať, ale jeho pery prechádzali po mojom krku nižšie a nižšie, cítila som jeho teplý dych na šiji, vôňu jeho umytých vlasov. Bála som sa, že zastonám, ale ovládla som sa.
  ,,Prestaň," pípnem,"to je za prvé. Neželám si, aby si ma ďalej takto zneužíval. Olizuj si svojich ľudí. Za druhé, chcem späť svoje knihy a televíziu. Ďalej, nebudem musieť nosiť šaty, ani tie topánky. Nebudeš ma priviazávať ku stoličkám. A... už mi neklam. Nikdy."
   Konečne prestal s tým olizovaním a odtiahol sa.
  ,,Hmm..." premýšľal,"predtým si to bola ty, ktorá chcela, aby som ťa olizoval. To už ťa nepriťahujem? Už nie som pre teba dosť dobrý?"
   ,,Nehraj sa na urazeného. Ani nevieš, či to čo som ti hovorila bola pravda."
   ,,A bola?"
   Zaváhala som.
  ,,Ať už to bola pravda alebo nie, skončilo to. Takže už žiadne olizovačky, jasné?"
  ,,Aby bolo jasno, kvôli tebe mám veľké problémy, pre otca som ešte neschopnejší ako pred tým, tvoj osobní strážca si účtuje majlant a aby som si zachoval svoje meno, musel som vyhodiť niekoľko ľudí, ktorí mali na svedomí tvoj útek. Vyhodiť znamená diskrétne zlikvidovať. Takže to uzavriem tak, že "olizovačky", ako tomu hovoríš, sa nerušia."
  Buď kľudná, nezhoršuj si to.
  ,,Fajn, chápem. Nebola som asi väzeňkyňa roka. Čo ostatné podmienky?"
  ,,Povedal som Ericksonovi, že si s tebou okrem sexu môže robiť čo chce, čiže presvedč jeho. Tie šaty a topánky sú poistka, že už neutečieš a navyše, keď ťa v nich vidia ostatní zamestnanci, sú takí... nabudenejší. Nebudeš priviazaná ku stoličke, keď ti začnem viac dôverovať. A čo bolo to posledné? Á, klamanie. S tým možno, niečo spravím."
  Vhrnem na neho pohľad "To vážne?!"
  Pozrie sa mi do očí a usmeje sa.
  ,,Počkaj, klamal som. V klamaní budem pokračovať." Usmeje sa, až sa mu urobia jamky na lícach.
   Ja. Ho. Zabijem!
   Vrátil sa na svoje miesto a venoval pozornosť svojmu poháru alkoholu.
   Predtým sa správal zle, ale toto je aj naňho príliš. Už niekoľko minút ma totálne ignoruje. Čo je s tým chlapom?
  ,,Ak ma tu už nechceš, môžem odísť."
   Ďalšia ignorácia.
   Dobre, teraz si ma už určite všimne. Začnem sa pohybovať dopredu a dozadu. Stolička sa začne nakláňať čo raz viac, až sa prevážim a s veľkým treskotom spadnem na zem.
   Asi som si zlomila lebku, au! Ani môj chrbát na tom nie je najlepšie.
  Neuvedomím si kedy sa to stalo, ale Hiram čupí pri mne.
  ,,Hovorila si niečo?"
  ,,Ja ťa už fakt za..." v poslednej chvíli sa vzpamätám. Touto cestou nič nevyriešim. ,,Máš nejaký problém? Prečo sa správaš takto?"
   ,,Možno ma baví ťa sledovať, ako ťa vytáčam a ty s tým nemôžeš nič spraviť. Alebo chcem len ospravedlnenie za ranené city," pouškrnie sa.
  ,,Dobre, vyhral si! Len už prestaň byť... takýto."
   ,,A?"
   Zagúľam očami.
   ,,A ospravedlňujem sa, že som ti zlomila srdce a... skomplikovala život."
,,Vďaka a teraz ťa rozviažem, lebo už sa na tvoju utrápenú tvár nemôžem pozerať."
Rozviazal ma a konečne som si mohla chytiť boľavé miesta od toho pádu.
,,Asi som si spravila hrču na hlave."
Postavil stoličku na nohy a pozrel sa na mňa. Chytil mi hlavu a pri jeho dotyku na poranené miesto som sykla.
,,Do pár dní je to preč, neboj."
   Odtisla som jeho ruku.
   ,,Takže už mi dôveruješ, keď si ma rozviazal?"
   ,,Samozrejme, že ti nedôverujem. Len som si uvedomil, že s tebou nebude zábava, keď budeš stále zviazaná."
  Pritiahol si ma ku mne a objal v páse. Potlačila som chuť kopnúť ho.
  ,,Chýbala si mi," nežne šepol.
  ,,Tak si ma nemal zatvárať do cely," logicky odpoviem.
  Vzdychol mi do vlasov.
  ,,Potreboval som čas všetko zariadiť. Ver mi, skôr to nešlo, aj keď mi to niekedy trhalo srdce ťa tam nechávať."
  Kecy, kecy a samé kecy.
  ,,Som unavená a motá sa mi hlava, môžem už ísť?"
  Zamračil sa.
  ,,Ešte sme sa nestihli najesť."
  ,,Aj tak nie som hladná. Tak, môžem ísť?"
  ,,Teraz je dôležité, aby si veľa jedla," sprísnie," a radšej by sme mali ísť za doktorom, aby sa pozrel na tvoju hlavu a či si v poriadku, keď sa ti motá hlava."
  Bože, prečo musí byť starostlivý v tých najhorších chvíľach?
  ,,Hiram, to naozaj nie je nutné."
  ,,Pšš, ideme."
  Chytil ma za ruku a vyšli sme z miestnosti. Pred dverami bol zástup strážcov, ale Shana som medzi nimi nevidela.
  Myslela som, že pôjdeme do centrály, ale namiesto toho ma viedol po schodisku ku mojej izbe. Akurát vošiel do dverí naľavo od mojich.
  ,,Najal som ti osobného doktora, ktorí sa o teba postará pri akomkoľvek probléme."
  Bojím sa zistiť, koho všetko mi ešte najal. Možno mám osobného záhradníka alebo módneho poradcu.
   Keď vstúpime do miestnosti, môj doktor sa na nás pozrie a hneď je pri nás. Pýta sa o čo ide a Hiram hovorí za mňa. Mne je to celé trápne, lebo tu stojím oblečená, akoby som si mala prevziať Oskara a dokopy mi ani nič nie je.
  Môj doktor je sympatický muž, môže mať okolo tridsiatky. Vraj ho mám volať Dan.
  Zatiaľ čo mi skúma ranu na hlave, Hiram vonku na chodbe telefonuje.
  ,,Nie je to nič hrozné, len ti tam zostane na pár dní hrča. Zmeral som ti teplotu a všetko je v poriadku. Si trochu podvyživená, takže sa neboj jesť ako za dvoch alebo dopriať si niečo sladké," mrkol na mňa.
  Prikývnem.
  ,,Môžete povedať Hiramovi, že som zaspala?"
  Zdvihol jedno obočie.
  Začula som kroky, ako sa sem niekto blíži - Hiram. Rýchlo som si ľahla na lôžko a predstierala spánok.
  Dvere sa otvorili.
  ,,Je v poriadku. Mali by ste jej ale dávať viacej jesť."
  ,,Samozrejme. Ona zaspala?"
  ,,Ehm, áno, vyzerala unavene."
  ,,Dobre, zoberiem ju do postele. A nebojte sa, pán doktor, dohliadnem aby bola zase vo forme."
  Zdvihne ma a odnesie do mojej izby. Položí ma do postele a prikryje. Myslela som, že už odíde, ale ešte mi dal pusu na pery. Na chvíľu ma zaviali spomienky na nás.
  Počujem ťukanie do telefónu, a potom vyzváňanie.
  ,,Haló, Shane? Áno... príď sem. Zaspala. Nie, ani som ju nemusel nútiť do jedenia, lebo zaspala skôr, ako som čokoľvek stihol. Zajtra toho bez výnimky zje čo najviac. Musí byť fit, aby mohla pokračovať v trénovaní. Otec hovoril, že ak neuvidí výsledky, odnesiem si to ja, aj ona."
  Buchnutie dverí a je preč.
  Čo tým myslel, že si to odnesiem?