Môj Právnik, Môj Milenec✔

37.

Práca ma v posledných dňoch vôbec nebavila. Nevedel som skutočne prečo, neustále som visel myšlienkami niekde inde. Trápila ma Jasmine, rozmýšľal som nad svojim chovaním k nej a prial si, aby som ho dokázal zmeniť.

Nevedel som, že ten... ten... neviem na neho nájsť normálne slovo, ale nevedel som, že tento kretén jej takto ubližoval. V ten večer, keď som sa zosypal ako troska som bol taký opitý, že som si nepamätal, čo som Jasmine poriadne hovori a to, čo hovorila ona, bolo matné a detaily mi nejako vyfučali z hlavy. Myslel som si, že ju ten debil len sem tam zmlátil? Viacmenej dal facku, ale po tom, čo mi povedala pred pár dňami, som názor zmenil. Netušil som to, že to bolo až takéto.

Nahrnuli sa mi slzy do očí. Čo som to robil? Nemal som chuť fňukať a ani náladu, no i tak sa mi spustili slzy po líci. Utrel som ich a zahľadel sa na vlhké prsy od nich.

V poslednej dobe som sám pre seba bol divný. Nevedel som prečo, ale mám pocit, že to spôsobovalo to, že som k Jasmine začínal cítiť niečo hlbšie. Už davnejšie sa to prejavilo, samozrejme, že som si to v žiadnom prípade nechcel priznať, ale odstupom času som na to prichádzal. A otázka sa neustále menila. Teraz to nebolo, že či chcem Jasmine milovať. Teraz to je otázka, že či mi Jasmine neublíži, keď ju budem milovať.

Frustrovane som si schoval tvár do rúk.

Reálne som nevedel, čo robiť. Začal som dostávať spomienky na strednú, kde som bol ešte citlivka a nikto ma nechcel kvôli tomu, ako som vyzeral. A potom som sa zaľúbil do Amy Rossovej a zažil prvé sklamanie. Vtedy som ju skutočne asi ľúbil, boli sme dosť dobrí kamaráti s tým, že časom som sa do nej zamiloval úplne. Bola to taká nižšia brunetka, vyzerala celkom nevinne, ale bola to pekná zmija.

Potom keď ma vysmiala pred celou školou, ja som ju vysmial u nej doma keď som sa vyspal s jej mamou.

Srandujem.

Vyspal som sa s jej sestrou.

Doteraz si spomínam na jej výraz. Och. To bolo dobré. Musel som sa sám pre seba uškrnúť pri myšlienke na to. Už vtedy sa moje znalosti právnika začali prejavovať. Nachystal som priliš dobré podrazy pre ľudí, čo mi nejakým spôsobom ublížili. Pomaly a isto som začal budovať túto časť mňa a no- nakoniec je zo mňa právnik. Celkom divné, ale neprostestujem. Som práveže rád za moju prácu. Myslim si, že ma živí viac než dostatočne a ešte si robím aj dobré meno. Nemyslím si, že som si si vybral zle. Predsa mal otec pravdu. Pousmial som sa nad tým, keď mi v tom niekto zaklopal na dvere od kancelárie.

,,Ďalej," zamrmlal som, sklopený zrak do papierov, keby náhodou sa tu objavil Rick a uvidel, že nepracujem a len sa utápam v myšlienkach.

,,To sa na mňa ani nepozreš?" Ozvalo sa.

Zamrzol som. Telom mi prešli zimomriavky, nepríjemný pocit, ktorý som nevedel nijako ovplyvniť. Kyslík sa mi zadrhol v hrdle a ja som sa priškrtene pozrel nahor na osobu, čo danú otázku položila.

,,Tebe snáď nestačilo, Grace, raz povedať, že sa mi nemáš znova ukazovať v živote," povedal som mrzuto, na stoličke sa trochu odsunul a oprel sa do operadla. Mal som chuť tej žene napľuť do úst. Neručil som za to, čo som jej plánoval povedať, ak neodíde z mojej kancelárie. Nechápal som, kto ju sem vôbec púšťal!

,,Ale ale, Ben sa nám začína rozčuľovať," povedala.

Mala na sebe oblečené dlhé obtiahnuté šaty, ale nepozeral som sa na jej krivky. Jasmininé boli aj tak lepšie a takej zmiji by som sa znova nedotkol, nech by som bol zúfalý akokoľvek.

,,Pamätáš si na túto kanceláriu? Keď si ju dostal a ja som sem vtedy prišla... Prišla som sem a presne tu," povedala a prešla rukou po mojom stole, kým ho zpredu obchádzala. ,,Si ma tak dobre pretiahol," pošepla. Rozosmial som sa.