Môj Právnik, Môj Milenec✔

20.

,,Neviem, nemám taký pocit, že práve ona by bola taká. Možno ťa tým urazila, ale nikdy nevieš, ako to myslela. Nechcela ťa podľa mňa zraniť," povedala mi a odpila si z vína. Pokrútil som hlavou.

,,Ale ty nepoznáš moju mamu, ver mi. Tá žena je jednoducho katastrofa a kam ide, tak tam ubližuje. Problém je v tom, že si myslím, že to myslela vážne. Keby si vedela, s akou extrémnou nenávisťou sa na mňa pozerala, ako to doslova vypľula z úst, ako keby som sa jej hnusil. Vlastná mama. Kto vie, ako by reagovala, keby som jej povedal, že jej tá sviňa zabila vnúčence," povedal som, ale posledné slová som viacmenej zamrmlal. Zachmúril som sa opäť. Zas som mal v hlave myšlienky na to. Rýchlo som sa zastavil, ale aj tak som pociťoval známy tlak v hrdle. Preto som zobral víno a odpil si pár poriadných glgov, snažiac zahnať blížiacu ťarchu.

,,To mi je ľúto," zamrmlala. Mykol som plecami.

,,Neviem, vždy som bol ten, čo vyvádzal a podobné. A aj teraz, keď zarábam tučné peniaze, sám ťahám takýto obrovský byt, ešte aj auto a podobné vecičky, robím si meno a začítam byť v A.C. ten dobrý a ten čo ho všetci chcú, stále si to myslí. Ale aj tak v jej očiach budem ten, čo vždy dokašle všetko, všetky ženy a všetky vzťahy. Vedel som, že som vždy bol nejakým spôsobom problémové dieťa, ale to neznamená, že ma musí podceňovať aj vlastná mama," povedal som s povzdychom.

Zamračila sa na mňa.

,,A čo otec? Ten to vidí tak isto ako mama?" Spýtala sa ma. Povzdychol som si.

,,Otec zomrel keď som mal trinásť," povedal som. Poškrabal som sa na zátylku, pokým ona na mňa prekvapene hľadela.

,,Prepáč... Ja... Ja som nechcela," povedala. Mierne som sa zasmial.

,,Je to v poriadku, nemala si to si to z kade vedieť. Otec..."

Povzdychol som a zablúdil do myšlienok, ktoré sa zdali také vzdialené, ale aj tak som si ich pamätal. Nebolo to ani zďaleka tak cítiť, že to je už trinásť rokov bez neho. Už polovicu svôjho života som bez môjho otca.

,,Otec bol úžasný. Bol to férový chlap, ktorý miloval svoju rodinu. Vždy ma podporoval a vravel, že nech budem aj smetiar, bude mi držať palce. Bol to super otec a práve kvôli nemu som sa rozhodol byť právnikom. Neviem, tak mi to raz povedal, že som prešibaný a že by som to niekedy mal skúsiť, pretože mi to bude dobre vynášať a ešte aj ma to môže baviť. Nuž a tak som tu. A mal pravdu," povedal som a usmial sa.

,,Nemôžem na otca povedať nijaké zle slovo. Bol jednoducho úžasný manžel a otec. Ale jediné, čo som mal na neho zlú spomienku bolo, keď..." povzdychol som si.

,,Keď ho pred mojimi očami zastrelili," povedal som. Jasmine okamžite vypleštila oči a prikryla si otvorené ústa. Nemal som jej čo vytknúť. Všetci takto reagovali.

,,A vlastne od vtedy sa drží to s mamou, že si mysli, že som neschopný a že všetko dokazím. Asi som mal otca rovno na chodníku začať operovať alebo čo. Mal som jeho krv všade a... Bol to hrozný pocit i pohľad, keď zomieral v mojich rukách. A jedine preto, lebo bol policajt a vybral si zlých ľudí, s ktorými si zahrávať. Bolo to celkovo hrozné a... Preto som inak nechcel byť nikdy policajt," povedal som a zasmial sa na odľahčenie. Jasmine ale nevyzerala, že má nejakú chuť sa zasmiať. V očiach sa jej tvorili slzy a ja som sa musel pozrieť mimo jej očí, aby som nim nepodľahol aj ja.

,,Otec bol mojím všetkým, celkovo v našej rodine bol on ten, čo nás ťahal nielen finančne, ale aj psychicky. A keď sme boli bez neho... Všetko to začalo padať na mňa. Mama sa zosypala a ja som nás s bratom vychovával," povedal som.