Môj Právnik, Môj Milenec✔

17.

Jasmine:

Povedzme si úprimne, na sobotu som mala doma pekelne kľud. Nikto u mňa nebol, Jane bola zaneprázdnená so svojou druhou polovičkou a mňa už všetky seriály omrzeli. Vedela som, že to bolo príliš jednoduché, vedieť kam ma nohy zavedú, ale nemala som momentálne chuť na nijaké sexuálne napätie. Henta hra s Benom, do ktorej som sa namočila, bola super, ale chcela som ho aspoň trochu spoznať, ako dvaja normálni ľudia. Náš vzťah bol divný. Raz to na mňa skúšal a potom, keď som sa dozvedela, že do klubu ma pozval len kvôli sexu, vzplanula vo mne neskutočná zlosť. Myslela som si, že sa skutočne nechá skoliť, ale nemal to nejako v pláne. Vedela som, že je manipulant, ale až takýto...

Na prvý raz som to úplne dohnojila. Predsa ja som ho chcela zosmiešniť, že tak rýchlo sa nechá zlomiť, ale stočilo sa to úplne iným a neplánovaným smerom. Ale nech som sa bránila ako som chcela, vedela som, že Ben je atraktívny... Užívala som si jeho dotyky, pretože nielen so mnou vedel pracovať, ale tak dlho som toto už nezažívala, že teraz som doslova zostala závislá na všetkých tých myšlienkach, čo by skutočne s mojim telom spravil.

Nechcela som sa vyjadrovať k tomu, čo sa dialo u neho v práci, ale úprimne... Chcela som ho tak extrémne provokovať a manipulovať, že by sa mi podriadil a napokon skutočne prehral, ale to, čo sa udialo bolo viacmenej jeho zásluhou. Opäť mnou manipuloval a ja som sa nevedela ovládnuť. Vyžarovalo z neho niečo tak divné, že som mala nutkanie ho počúvať. Bolo to divné, ale bola som proti nemu takmer bezmocná. Prišla som s nasadením sa s nim pohrať a napokon ma zmanipuloval, že to bral viac ako úžitok než prehru. Bolo to kruté, ale nebolo na výber. Chcela som to ukončiť, ale už ma mal príliš v moci, aby som sa vedela vymániť.

Povzdychla som si a predsa sa pozdvihla, aby som sa išla obliecť. Musela som ho vidieť. Nie len preto, lebo som sa nudila, ale skutočne som mala chuť ho vidieť a porozprávať sa s ním o normálnych veciach. Totižto on bol dostatočne inteligentný, aby vedel odpoveď na moje otázky o témach, ktoré vo väčšine ľudia nerozoberali.

Keď som sa obliekla, zobrala som si taxi a nechala sa dopraviť pred miesto, kde býva. Vošla som na recepciu a zakliala. Nevedela som, že či ma pustia hore, ale potom som si uvedomila, že som si zapamätala ten kód. A tak som sa postavila pri výťah, nad ktorým svietilo dané číslo jeho bytu. A v moment keď sa výťah otvoril, som vypleštila oči. Zrkadlo, ktoré kedysi viselo na stene výťahu, ležalo na zemi, roztrieštené na malé čiastočky. Obzrela som sa, či to vôbec niekto vidí, ale nevyzeralo, že by sa o to niekto zaujímal. A pri pohľade na kvapky krvi na zemi som sa odhodlala, vstúpila do výťahu a zadala kód. Daný kód uznalo za správny a okamžite som sa začala vyvážať smerom hore, do jeho bytu.

Netušila som, čo sa stalo, ale úprimne som sa bála, čo malo znamenať to zrkadlo. Nepríjemne mi zovrelo hrdlo, keď som si uvedomila, že mu niekto mohol ublížiť... zhlboka som sa nadýchla a potriasla hlavou, aby som sa zbavila tých myšlienok.

Bol v poriadku.

Ukľudnila som sa. Ale v momente, ako sa mi naskytol pohľad na jeho byt, všetken môj kľud zmizol preč a ja som si musela prikryť ústa. Bol tu bordel, po zemi vedúce kvapky krvi až pri linku, rozhádzané oblečenie a rozbitá fľaša. Čo sa tu do pekla udialo?

Preľakla som sa, že čo keď niekto Benovi skutočne ublížil. Hlavne tá krv ma totiž znepokojovala.

,,Ben!" Zakričala som doslova až hystericky.

,,BEN!" Zakričala som znova, pomaly cupkajúc smerom krvavých stôp. A za linkou som našla schúleného Bena s fľašou v ruke a peknej kaluži krvi.

,,Pre boha, si v poriadku?" Spýtala som sa. Netušila som, čo sa mu mohlo stať... Bola som znepokojená.

Kľakla som si na kolená. Okamžite sa mi rifle naplnili jeho krvou, ale to mi bolo skutočne jedno. A až keď som si kľakla, som uvidela, že Ben plače. Po lícach sa mu spúšťali veľké slzy a v tvári mal mĺkvy, až neprítomný pohľad.