Môj Právnik, Môj Milenec✔

5.

,,S určitosťou by som vám to vedela pozrieť pán...?"

,,Wild," povedal som s jemným úsmevom. Recepčná sa na mňa vyjavene pozrela.

,,Nejaký problém?" Spýtal som sa začudovane. Odkašľala si.

,,Och, nie, prepáčte," vyjachala zo seba a pozrela sa do počítača. Chvíľku som klepkal rukou po pulte, keď sa žena na mňa skúmavo obrátila.

,,Izba číslo tristopäť. Šieste poschodie," povedala mi. Pohľadom som poďakoval a odobral sa smerom ku výťahom.

Nikdy pre mňa hotel Lasareth nebol nijako výnimočným. Nemal som ho nijako obzvlášt rád, ale nebol to jeden z hotelov na zahodenie. Bol tu celkom milý personál a všetko, ale bez nejakého konkretného dôvodu, som ho nemal rád.

Stlačil som vo výťahu tlačítko šiestého poschodia. Veď viete...

Myšlienky často bývajú zlým vládcom. Donútia vás neúmorne dúmať a neviete sa toho nijako zbaviť. Presne tak nejak som na tom bol po stretnutí s Jasmine. Predsa niekoľko dní som bol už bez sexu a ešte do toho jej odmiednutie... Nedokázal som nijako inak uhasiť svôj smäd ako mojou milou Katherine.

Kathetine bola úžasná. Po všetkých stránkach. Boli sme dlhoroční starí priatelia, ktorí nijako nikdy nešli na seriózne vzťahy. Vždy keď to potrebujem, prídem za ňou. Bola niekym, ku komu som sa vždy vrátil... Škoda že len pre sex.

Keď som sa ocitol pred izbou tristopäť, plný kuráže som zaklopal. O pár sekúnd mi otvorila Katherine.

,,Ben?"

Medzi dverami stála krásna blondína, s dlhými nohami a plnými perami. Bola odetá len v jemnom župane, nad ktorým som si labužnícky oblizol pery. Po tom, ako ma zbadala, sa jej ihneď na tvári zjavil úsmev.

,,Kath! Smiem vojsť?" Spýtal som sa slušne. Ihneď prikývla.

Okamžite som si sadol na gauč a pozrel sa na ňu.

,,Čo ťa sem privádza, Ben?" Spýtala sa ma zdvorivo. Samoľúbo som sa usmial a mykol plecami.

,,Ako ti to poviem... Nuž, vieš tie moje zábavky na jednu noc," povedal som. Okamžite prikývla.

,,Tak..." začal som, ale nenechala ma dokončiť.

,,Tak máš pohlavnú chorobu!" Vyhŕkla. Ihneď sme vybuchli smiechom. Kath kedysi bola moja najlepšia kamarátka, ako keby stále bola, len problém je, že už nie sme decká na strednej škole. Stále mi ale chýbal jej humor a prihlúple komentáre ako tieto. Síce bola blondínka, ale mal som pocit, že rozum sa jej vypne len pri našich rozhovoroch.

,,Len to nie..." povzdychol som si úprimne. Dávam si na takéto veci pozor. Pravidelné vitamíny, prehliadky, testy, či iné záležitosti. Zase sa nevyspím len tak s niekym. Ja mám možnosti si vyberať.

,,Ide o to, že na takomto jednom rande ma jedna odmietla... A tak trochu..." nechal som koniec vety visieť vo vzduchu. Ihneď ma pochopila a ladnou chôdzou sa ku mne začala približovať. Prišla pri sedačku, na ktorej som sedel a sadla si mi do lona. Sadla si na mňa, ako keby som ju mal niesť, ale na to som sa práve neplánoval... I keď...

Pomaly sa nahla k môjmu uchu.

,,A tak trochu by si potreboval potešiť?" Spýtala sa zvodne. Zasmial som sa a uchytil jej stehno vzdialenejšie odomňa.

,,Hmm, to by bodlo," povedal som zamyslene, ako keby sme sa bavili o šálke kávy.

Pomaly nahmatala šnúrku od jej županu a potiahla ju. Zhodila si ho z pliec, takže mi okamžite odhalila jej prsia v červenej čipkovanej podprsenke.