Môj Právnik, Môj Milenec✔

28.

,,Snáď si nezabudol na zajtrajšok," povedala mi Jasmine, pokým som sa rútil v aute rušným New Yorkom.

,,Jasné, že som zabudol. Som muž, zlatko," povedal som s koncovou iróniou na jej prezývke. Prevrátila očami.

,,Čo také dôležité by asi mohlo byť?" Spýtala sa ma zatŕpknuto. Povzdychol som si a položil jej ruku na stehno.

,,Ja neviem. S určitosťou niečo dôležité, na čo som prihlúplo zabudol, pretože som chlap. Ja viem, Jasmine, že som hrozný a to všetko okolo. Len mi to pripomeň a ja si s určitosťou spomeniem, čo to bolo," povedal som jej s jemným úsmevom. Predsa jej nebudem klamať a dušovať sa, že som na to nezabudol. Ženy nemajú rady klamstvá, takže radšej som jej to povedal takto.

,,Zajtra mám promócie," povedala mi potichu. Prikývol som.

,,Och, áno... Mal by som mať vybavené na zajtra voľno, keďže si mi to hovorila už dávnejšie... Budem tam, neboj sa," povedal som jej na upokojenie. Spokojne sa na mňa usmiala a napokon si povzdychla.

,,Aká je veľká šanca, že stretnem tvoju rodinu? Nejako ma neláka tá predstava. Ani nejde o o to, že by som ich nechcel stretnúť a myslím si, že sú nejakí divní, len mi je divné to, že ma im predstavíš a pritom máme medzi sebou vzťah taký, aký máme," povedal som s myknutím pliec.

,,Viem. A budú tam, ale ja s tým nič nenarobím. S istotou budú zvedaví a ja ťa z toho asi vynechám. Niečo im poviem alebo tak a vyhneme sa vášnivej spovedi obidvaja," povedala mi. Prikývol som na súhlas.

,,To znie veľmi dobre. Asi na to ani nie som pripravený," povedal som so smiechom, nad čím Jasmine pokrútila hlavou.

,,Takže tam prídeš?" Spýtala sa ma s jemným strachom v hlase. Usmial som sa na ňu.

,,Jasmine, neboj sa. Budem tam, aby som sa pozrel, ako ti dajú diplom, dobre?" Povedal som jej na utešenie. Vydýchla vzduch a prikývla.

,,Dobre," šepla. Usmial som sa na ňu a zamieril ku mne domov. Bol som akurát po ňu, aby sme išli k nám, pozrieť si nejaký film alebo neviem, jednoducho stráviť čas.

,,Inak, v sobotu máme firemný večierok, pretože som opäť zarobil A.C. nemalú sumu. Myslíš si, že by si ma mohla doprevádzať?" Spýtal som sa jej. Vypleštila na mňa oči.

,,A čo si oblečiem? To si mi nemohol povedať skôr?" Spýtala sa ma nahnevane. Pokrútil som hlavou.

,,Nemal som ako. Prípad, kvôli ktorému sa tento večierok koná mal súd len predvčerom," povedal som.

Bolo to náročné. Prípad znásilnenej Ryan bol celkovo zapeklitý. Súd bol odporný, ale bol som rád, že sme to zvládli takto slušne. Ako som Ryan hovoril, súd sa pýtal na hrozné otázky, ale my sme to čakali, Ryan na to bola pripravená a odpovedala veľmi dobre. Jej výpoveď bola ukážková, nedopustila sa žiadnej chyby na rozdiel od Klausa, žalovaného.

Jeho výpovede boli nepresné, preriekaval sa a niekedy sa aj zamotával do vlastného klamstva. Nakoniec ho súd odsúdil na pätnásť rokov, za znásilnenie a ublíženie na zdraví, pričom bola Ryan vyplatená dvadsiatimi tisícmi. Súd sa celkovo podaril a Rick ma okamžite za to vychválil. Predsa som odviedol dobrú prácu, pretože som pochyboval o tom, že keby si Ryan zobral niekto iný, že by s ňou pracoval tak dostatočne ako ja. Pretože máloktorý právnik toto skutočne robí a že komunikuje poriadne s tým klientom. Neviem, pre mňa to bol určite základ, ktorý sa nedal vynechať.

,,Prepáč mi to, no skutočne mi to povedali dnes ráno," obhájil som sa pred Jasmine. Povzdychla si a založila si ruky na hrudi. Pokrútil som nad ňou hlavou.