„Dobre, mládež, už sa utíšte. Chcem rozdať niekoľko pokynov," povedal profesor snažiac sa na chvíľu ukončiť hlasnú vravu.
Bola sobota večer a stôl, ktorý sa len pred chvíľou prehýbal pod množstvom jedla, bol takmer prázdny. Jedáleň bola plná a hlučná, keďže prebiehalo niekoľko konverzácií naraz. Za vrchom stola sedel profesor, po pravej strane mal Moniku a po ľavej strane Agátu. Vedľa Moniky sedel Matúš a tí dvaja spolu viedli tichý rozhovor počas celej večere. Maťo, Tomáš a David boli najhlučnejšia trojica v jedálni. Emily sa rozprávala so Simonou, novou nadanou. Nina bola pohrúžená do rozhovoru o zvieratách s Jakubom a Veronikou. Práve títo traja ako jediní mali schopnosti spojené so zvieratami. Peťo a Rišo sa držali bokom ako zvyčajne, Rebeka si s nimi nikdy nevymenila viac ako pár slov. Lucka stále chýbala. Martin s Vandou sa tiež zastavili, aj keď zahájenie leta a cvičení sa ich netýkalo, pretože už bývali spolu mimo profesorovho domu a aj od cvičení mali pokoj.
Rebeka bola pohrúžená do rozhovoru s Terezkou. Drobná nadaná s kučeravými vlasmi ešte len dokončila tretí rok na strednej škole. Ale bolo to už jej tretie leto u profesora. Jej schopnosťou bolo cítiť fyzickú bolesť, čo Rebeke pripomenulo Marcela, Matúšovho otca. Terezka ale dokázala aj uľaviť od bolesti pomocou dotyku. Práve minulé leto, keď si Rebeka vyvrtla členok, Terezka jej dotykom pomohla, aby necítila tú bolesť.
Všetci prerušili rozhovory a obrátili sa tvárou k profesorovi, ktorý trpezlivo čakal.
„V prvom rade chcem medzi nami oficiálne privítať novú nadanú, Simonku. Vitaj, dúfam, že sa ti u nás bude páčiť," povedal profesor smerom k Simone.
Nová nadaná sa opatrne usmiala a hľadela na profesora so záujmom. Rebeka si pamätala, aká bola pred rokom nervózna a zmätená, keď ju profesor predstavoval. Simona pôsobila vyrovnane a ostražito. Vôbec nie bojazlivo.
„V druhom rade vítam všetkých starých-známych nadaných. Ako každý rok, cvičenia bude viesť Monika, na niektoré hodiny ste vo dvojiciach, niektoré máte sami. Je to aj preto, aby ste si navzájom pomáhali," pri tých slovách prešiel pohľadom po všetkých nadaných. „Ďalší dôležitý oznam sa týka porád. Ako to je v tomto dome zvykom, nič sa neutají, takže aj o tomto už väčšina z vás vie. Po dohode s Magdou a Monikou sme posunuli vekový limit nižšie. Každý nadaný, ktorý už dovŕšil osemnásť rokov, sa od zajtra môže zúčastňovať porád, ak chce, samozrejme. Nebudem nikoho nútiť. Zajtra je porada o desiatej. Upozorňujem, že niektoré informácie vás môžu rozrušiť a ja chcem, aby ste sa cez leto sústredili hlavne na zvládnutie svojich schopností. Možno som vás ale podceňoval, čo ste schopní zvládnuť, to ma mrzí."
Profesor spravil krátku prestávku a zahľadel sa na Rebeku. Vedela, že posledné slová boli o nej a mimovoľne sa usmiala. Periférnym pohľadom videla, ako sa Matúš uškrnul, ale nepozrel sa na dievčinu.
„Teraz, viac ako inokedy, je dôležité, aby každý z vás zvládol svoje schopnosti ovládať bezchybne. Vzhľadom na súčasnú hrozbu pre nadaných... dúfam, že cvičenia budete brať zodpovedne. A teraz k veselším témam. Verím, že David má už pre vás pripravené turnaje a dnes sa budem tváriť, že večierka neexistuje. Od zajtra však platí. Opakujem, stačí ak po desiatej večer bude aký-taký pokoj na prípadný spánok nás postarších. A rozpis služieb v kuchyni je tiež na nástenke ako aj rozpis cvičení. Tak, šup sa hrať," povedal nakoniec profesor s úsmevom.
Bolo počuť vrzgot stoličiek, keď všetci nadaní vstávali. Rebeka si všimla, že profesor pokynul Simone, aby ostala v miestnosti s ním a Monikou. Pamätala si na ten prvý rozhovor s vtedy červenovlasou nadanou po úvodnej večeri. Dievčina bola rada, že tento rok už môže zamieriť rovno do herne. Pri nástenke na chodbe stálo niekoľko nadaných zvedavých na rozdelenie cvičení a služieb v kuchyni. Rebeka sa tiež pristavila a zbežne prebehla oznamy.
